31) otázka – Čo je Biblia? Kto ju napísal? Ako vznikla?

Slovo "Biblia" znamená vo voľnom preklade "knihy". Ide o súbor 66 kníh, ktoré spísalo v priebehu cca 1500 rokov okolo 40 autorov s rôznym vzdelaním a sociálnym postavením, na rôznych kontinentoch, na rozličných miestach a v rôznych jazykoch. Celá Biblia je rozdelená na dve základné časti – Starý a Nový zákon. Presnejšie povedané, ide o starú a novú zmluvu medzi Bohom a človekom.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Biblia nie je knihou, ktorá by "spadla z neba" a bola napísaná či nadiktovaná samotným Bohom. Spísali ju omylní ľudia. Ako kresťania veríme, že Boh inšpiroval Ním zvolených jedincov na zapísanie ich skúseností s Ním samotným, Jeho národom alebo priamo na zapísanie Božích slov. Omylní ľudia boli teda vedení neomylným Bohom, aby vytvorili neomylné dielo.

Ako prebiehala táto "inšpirácia"?

V skutočnosti to úplne presne nevieme – máme určitú veľmi pravdepodobnú predstavu, nie však konkrétnu techniku. Neboli sme tam a nepočuli sme nikoho z biblických autorov o tom hovoriť. Veríme však, že to Boh nejakým spôsobom riadil a zaistil.

Určite to väčšinou nebolo žiadne doslovné diktovanie. Naprieč celým spektrom biblických kníh môžeme pozorovať rôzne štýly a formy písania, ktoré zodpovedali úrovni a schopnostiam každého z pisateľov. To ukazuje na skutočnosť, že autori mali určitú slobodu vo vyjadrovaní, ktoré im bolo vlastné. Obsah posolstva (historická, faktická a teologická presnosť) bol však riadený/inšpirovaný samotným Božím Duchom. Boh teda použil individuálne odlišnosti rôznych osôb, prostredníctvom ktorých vytvoril dielo bohaté na rozdiely, ale s jasne identifikovateľnou témou a vnútorne konzistentným posolstvom.

O čom Biblia je?

Prirovnal by som ju k návodu na použitie. Keď si kúpite veľmi zložitý výrobok, zvyčajne sa bez návodu nezaobídete. Takýto návod zvyčajne obsahuje informácie o tom, na čo je výrobok určený, ako ho používať a čo v žiadnom prípade nerobiť, aby ste nepoškodili výrobok alebo ľudí v jeho okolí.

Podobne je to aj s Bibliou. V jej riadkoch čítame informácie o tom, kto sme, čo je po smrti, ako sa máme správať k sebe navzájom, kto je Boh a hlavne – ako s Ním nadviazať stratený vzťah. Vo svojej podstate ju možno vnímať aj ako milostný list milujúceho Otca svojim odlúčeným deťom.

A aké je základné oznámenie tohto listu?

Je predovšetkým o milujúcom a odpúšťajúcom, ale aj spravodlivo trestajúcom Bohu, ktorý sa skláňa k rebelujúcemu človeku a ponúka mu milosť, odpustenie a nový život vo vzťahu s Ním samotným. To všetko v kontexte boľavých ľudských dejín a príbehov obyčajných ľudí a národov. Ľudí, ako ste vy a ja.

V skutočnosti sme sa ani po tisícročiach vôbec nezmenili a ako ľudstvo sme stále rovnakí. Hlavné postavy prežívali rovnaké pocity ako my. Zažívali lásku, odmietnutie, strach, nenávisť, odpustenie. Biblické postavy tiež milujú, nenávidia, klamú, intrigujú, túžia po moci, peniazoch, sexe. Vonkajšie poznatky a okolnosti sa možno zmenili, ale ľudské srdcia nie.

Ako Biblia nadobudla dnešnú podobu?

Biblia v našej podobe ešte pred 2000 rokmi neexistovala. Existovali texty Starej zmluvy, ktoré kolovali v dobe Ježišovej formou rôznych zvitkov. Ježiš sa na ne odvolával ako na autoritatívne zjavenie od Boha a zároveň ukazoval, že sa naprieč celým Starým zákonom píše o Ňom samotnom ako o prichádzajúcom Mesiášovi.

Svojím príchodom, smrťou a zmŕtvychvstaním však Ježiš starú zmluvu nezrušil, ale naplnil ju a priniesol zmluvu novú. Mnoho Ježišových slov, Jeho učenie a vykonané skutky zapísali Jeho učeníci do tzv. evanjelií, ktoré teraz tvoria nosnú časť Nového zákona. Ďalšou dôležitou časťou je kniha Skutky apoštolov, ktorá pojednáva o prvých rokoch rozmachu cirkvi. Poslednou a najpočetnejšou veľkou časťou novozmluvných kníh sú listy, ktoré písali apoštoli ako reakciu na mnohé problémy, ktoré riešili rôzne cirkevné zbory naprieč starovekým svetom.

V období ranej cirkvi kolovali jednotlivé "knihy" Nového zákona po cirkevných zboroch ako samostatné texty. Tzv. kanonizácia, kedy Biblia nadobudla dnešnú podobu, prebehla až o cca 300 rokov neskôr na cirkevnom koncile (roku 382 n. l.).

Na základe toho sa mnoho ľudí domnieva, že Bibliu vytvorila nejaká konkrétna cirkev. Formálne áno, ale v skutočnosti nie [1, s. 83]. Ku kanonizácii došlo okrem iného aj preto, že bolo potrebné reagovať na šírenie heréz a falošných učení, ktoré sa postupne dostávali do cirkví.

Išlo len o formálne potvrdenie toho, čo väčšina kresťanov od čias Ježiša Krista uznávala za autoritatívne texty. V skutočnosti mala drvivá väčšina novozákonných spisov autoritu sama osebe a neexistovali o nich žiadne spory. Prvý neformálny zoznam, ktorý je takmer totožný s našou Bibliou, bol podľa niektorých zdrojov vypracovaný už okolo roku 170 n. l. a nazýval sa "Muratoriho kánon".

Biblia vo svojej súčasnej obsahovej podobe (ako ju poznáme teraz) teda vznikla až po roku 382 n. l. Biblia ako Božie slovo (t. j. biblické texty) však existovala a plnila svoju úlohu od svojho vzniku.

Záverečné zhrnutie

Biblia je hlavným zdrojom kresťanskej viery, takzvaným Božím slovom. Napísali ju mnohí autori naprieč storočiami s prekvapivo jednotným a vnútorne konzistentným posolstvom. Po mnoho storočí sa biblické texty používali nezávisle. K ich kanonizácii do súčasnej podoby došlo koncom 4. storočia.