34. otázka - Aké sú dôkazy, že je Biblia knihou od Boha?
Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na učenie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby Boží človek bol dokonalý a pripravený na každé dobré dielo. (2 Timotejovi 3:16-17)
Mnohí skeptici sa domnievajú, že jediným dôkazom božskej inšpirácie Biblie je jej vlastné tvrdenie, že je inšpirovaná. Inými slovami, Biblia je pravdivá a dôveryhodná jednoducho preto, že to hovorí. Mnohí ľudia však netušia, že existujú veľmi silné vonkajšie dôkazy o nadprirodzenej inšpirácii Biblie. V tejto súvislosti sú výrečné niektoré svedectvá rôznych vedcov a učencov, ktorí sa pustili do ničenia a spochybňovania Biblie. Začali ju preto podrobne skúmať zo všetkých rôznych strán. Nejeden z nich však "si vylámal zuby" a pod ťarchou dôkazov sa obrátil ku kresťanstvu. Pozrime sa preto okrajovo na niekoľko oblastí poukazujúcich na božský pôvod biblických textov.
1) Úžasná vnútorná jednota posolstva
Jednou z úplne jedinečných vlastností Biblie je jej pozoruhodná vnútorná jednota, ktorá je "zašifrovaná" do rôznych komunikačných vrstiev. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby takéto dielo písal génius za svojím písacím stolom. Problémom však je, že Biblia nie je dielom jedného človeka. Sú to desiatky rôznych kníh, ktoré napísali desiatky autorov v priebehu storočí. Títo autori ani netušili, že Biblia bude niekedy existovať. Niektorí boli vzdelaní, iní boli jednoduchí. Ich ambíciou nebolo napísať niekoľko kapitol do knihy, ktorá neskôr vznikne. Jednoducho zaznamenali to, čo zažili alebo čoho boli svedkami pri Bohu. Prostredníctvom toho všetkého postupne vytvárali zmysluplné dielo, ktoré prinášalo komplexné posolstvo.
Nasledujúce prirovnanie to dokonale vystihuje: Je to, ako keby ste priviedli slepcov k prázdnemu plátnu a požiadali každého, aby pred ním niečo namaľoval. Títo ľudia by sa navzájom nepoznali, nedohodli by sa. Napriek tomu by z ich chaotických línií a náhodných pokusov nakoniec vznikol nádherný obraz. Ako by to mohli dosiahnuť? Iba ak by "niekto" vzal slepcov za ruku a viedol ich ťahy štetcom.
2) Historická presnosť
Celkovo však práca archeológov nesporne posilnila dôveru v pravdivosť záznamov Písma. Biblia si po vykopávkach v Palestíne získala rešpekt mnohých archeológov.
– Millar Burrows, archeológ z Yale [1, s. 139].
Archeológia, ktorá nám pomáha overiť historickú presnosť starovekých spisov, nemôže sama osebe dokázať božský pôvod biblických textov. Môže nám len približne povedať, či určité osoby, miesta alebo civilizácie podľa dostupných dôkazov existovali alebo nie. Ak je Biblia inšpirovaná Bohom, určite očakávame, že bude historicky presná. Ak sú v skutočnostiach, ktoré opisuje, zásadné rozpory, potom ju odložme a vôbec o nej nediskutujme. Ak však jej opisy nie sú v rozpore (preukázateľnom, nie špekulatívnom) s historickými údajmi, potom to svedčí o serióznosti, ktorú by sme nemali prehliadať.
Argumenty a námietky kritikov týkajúce sa historických chýb a nepresností v Biblii boli v minulosti mimoriadne populárne. Mnohí sa vysmievali náboženským ľuďom, ktorí brali Bibliu vážne a verili, že je bez chýb. No mnohí sa jej vysmievajú aj dnes. Je tu však jeden rozdiel. V minulosti boli veriaci postavení do úlohy, v ktorej proti nim svedčili skutočné, zjavné dôkazy. Čím viac však archeológia napredovala a odhaľovala nové poznatky, tým viac sa ukazovalo, že vtedajšie poznatky boli nesprávne a Biblia mala pravdu. Faktom teda je, že čím viac vieme o histórii, tým viac môžeme veriť Biblii v jej historických opisoch.
Archeológovia čoraz častejšie nachádzajú v Biblii zaznamenané mená vládnych predstaviteľov, kráľov, miest a rôznych sviatkov – niekedy práve tie, ktoré boli predmetom špekulácií a kritiky. Niekedy kritici tvrdili, že žiadna chetitská civilizácia spomínaná v Biblii neexistovala. Inokedy sa predmetom kritiky stala skutočnosť, že Biblia spomína existenciu písma už v Mojžišových časoch, čo bolo v rozpore s vtedajším datovaním jeho vzniku. Po neskorších archeologických nálezoch sa zistilo, že Biblia mala pravdu, kritici nie. Tak sa mnohé obvinenia z historickej nepresnosti zmietli zo stola.
Archeológia nemôže dokázať alebo overiť všetko, čo sa spomína v Biblii. Biblia obsahuje obrovské množstvo detailov a udalostí, o ktorých dôkazy už dávno zničil čas. Pomerne veľa významných vedcov však trvá na tom, že žiadna z biblických správ priamo a nespochybniteľne neodporuje tomu, čo vieme o histórii z archeologických nálezov. Žiaľ, napriek všetkým známym faktom je veľa tých, ktorí ich ignorujú. Hoci sa argumenty kritikov čoraz viac rúcajú, v mysliach ľudí (a dokonca aj mnohých liberálnych kresťanov!) zostáva myšlienka, že Biblia je historicky nespoľahlivá a obsahuje mnoho chýb a nepresností.
Ako príklad David Novak na svojom blogu uvádza jedno z mnohých vyhlásení liberálnych kresťanov o historickej nepresnosti Biblie. Autorom jedného z nich je vysoký predstaviteľ českej rímskokatolíckej cirkvi:
"Dominik Duka vo svojej eseji Úvod do Svätého písma Starého zákona hovorí o tom, že "Biblia je nepresná vo svojich opisoch, dopúšťa sa chýb v datovaní. Biblický zemepis vykazuje značné medzery a mnohé hrubé chyby." [11]
Na záver tejto úvahy by som rád uviedol vyjadrenia vysoko erudovaných odborníkov, ktorí naopak obhajujú historickosť biblických záznamov. Posúďte sami...:
- Historik Colin J. Hemer ukazuje v knihe The Book of Acts in the Setting of Hellenistic History, ako "archeológia potvrdila nie desiatky, ale stovky a stovky detailov z biblických správ o ranej cirkvi. Potvrdili sa také detaily ako smer vetra, hĺbka vody v určitej vzdialenosti od brehu, druh choroby na konkrétnom ostrove, mená miestnych hodnostárov a podobne..." [12, s. 128]
- Autentickosť výpovedí o ranej cirkvi (Skutky apoštolov) potvrdzuje aj rímsky historik A. N. Sherwin-White slovami: "Potvrdenie historickej pravdivosti knihy Skutky je obrovské... Každý pokus o odmietnutie jej základnej historičnosti sa musí zdať absurdný. Rímski historici ju už dávno uznávali." [1, s. 143]
- William F. Albright, jedna z najväčších autorít všetkých čias na poli orientalistiky, svojho času prezident Medzinárodnej organizácie starozákonných vedcov, riaditeľ Americkej školy orientálnych výskumov v Jeruzaleme, autor viac ako 800 publikácií o archeológii, biblických a orientálnych výskumoch, napísal: "Čitateľ si môže byť istý, že v Biblii nebolo nájdené nič, čo by podkopalo rozumnú vieru, a nič nebolo objavené, čo by mohlo vyvrátiť jedinú teologickú doktrínu… Nepotrebujeme sa už trápiť tým, ako "harmonizovať" náboženstvo a vedu alebo "dokázať" Bibliu." [11]. A inde: "Dôležité školy zaujali v osemnástom a devätnástom storočí prehnane skeptický postoj voči Biblii. Vlny tohto skepticizmu sa periodicky objavujú, avšak tento skepticizmus je stále viac diskreditovaný. Jeden objav po druhom potvrdzoval presnosť nespočetných podrobností, takže Biblia je stále viac uznávaná ako cenný historický prameň."[5, s. 42]
- Historik Robert D. Wilson, znalec 45 jazykov a dialektov, profesor na univerzite v Princetone, píše: "Už 45 rokov, odkedy som skončil univerzitu, sa venujem Starému zákonu. Všetkým jeho jazykom, archeológii, prekladom – do takej miery, že bolo možné preskúmať všetko, čo súvisí s textom a históriou. Hovorím vám to preto, lebo možno môžem o sebe hovoriť ako o človeku, ktorý je odborníkom. Týchto 45 rokov študovania Biblie ma stále utvrdzuje v presvedčení, že v Starom zákone máme skutočné historické záznamy týkajúce sa izraelského ľudu; a mám právo spochybňovať posmešky tých chytrákov a chytráčok, ktorí si robia žarty zo starých kresťanov a z tých, ktorí veria v Božie slovo." [11]
- Túto úvahu zakončím slovami profesora Henryho Morrisa: "Problémy s úplným zosúladením archeologického materiálu s Bibliou samozrejme stále existujú. Nie je však ani jeden, o ktorom by sme sa mohli domnievať, že v blízkom čase nebude pomocou ďalšieho archeologického skúmania vyriešený. Je veľmi významné, že pri obrovskom množstve dôkazov podporujúcich biblické dejiny neexistuje ani jeden nesporný archeologický nález, ktorý by dokazoval, že sa Biblia mýli čo i len v jedinom bode." [1, s. 184]
3) Stovky splnených proroctiev
Biblia je jediná kniha na svete, ktorá obsahuje jednoznačné a konkrétne predpovede, ktoré boli vyslovené stovky rokov vopred a do bodky sa naplnili. Norman L. Geisler
Jednou z najcharakteristickejších čŕt Biblie – v porovnaní s akoukoľvek inou významnou náboženskou knihou – je množstvo proroctiev vyslovených stáročia pred ich naplnením. V rôznych obdobiach a v rôznych kontextoch Boh predpovedal mnohé udalosti, ktoré ovplyvnili jednotlivcov, národy aj celú našu planétu. V Starom zákone sa nachádza takmer 300 proroctiev o samotnom Ježišovi Kristovi, ktoré sa na ňom neskôr naplnili [1, s. 273].
Je preto paradoxné, že niektorí ľudia s posvätnou bázňou hltajú takzvaných prorokov, ako sú Nostradamus a Sibyla, ktorí prorokujú rôzne bližšie nešpecifikované katastrofy (bez uvedenia ďalších overiteľných historických faktov). Keby vedeli, čo všetko Biblia predpovedala o našej dobe alebo o historických udalostiach, mohlo by im to vyraziť dych. Starý zákon napríklad predpovedal vzostup a pád svetových ríš, ako bola Babylónia, Perzská ríša, Grécko a Rím. Je veľmi vzrušujúce študovať tieto proroctvá v kontexte historických udalostí. Žiaľ, nemáme na to priestor. Na ilustráciu preto spomeniem len niekoľko zaujímavých faktov.
Ježiš Kristus – naplnenie proroctiev
Ježiš Kristus naplnil azda najviac proroctiev, pričom mnohé z nich nemohol nijako vedome ovplyvniť. Preto mnohí učenci a vedci vypočítavajú rôzne pravdepodobnosti a permutácie, aby zdôraznili absolútnu nemožnosť náhodného naplnenia týchto proroctiev na bežnom človeku.
Jedna z ilustrácií je nasledujúca:
Predstavte si, že by ste celú Českú republiku pokryli päťmetrovou vrstvou 50-korunových mincí. Jednu mincu by ste označili červenou farbou a pomocou buldozérov by ste ju premiešali s ostatnými. Potom by ste si zaviazali oči a naslepo vybrali jednu z biliónov mincí. Šanca, že trafíte tú označenú, je rovnako malá ako šanca, že sa naplní iba osem proroctiev o Kristovi (1 : 10¹⁷). [1, s. 305; 13]
Pamätajte, že táto ilustrácia sa týka len ôsmich zo stoviek proroctiev o Ježišovi! Z nich vyplýva, že:
- Ježiš sa musel narodiť v určitom čase (v období jeruzalemského chrámu, ktorý bol zničený v roku 70 n. l.),
- pochádzať z rodu kráľa Dávida,
- narodiť sa v Betleheme v Palestíne,
- byť povolaný z Egypta,
- učiť a byť všeobecne obdivovaný, ale aj odmietaný,
- byť zradený, pričom o jeho odeve mali losovať vojaci,
- a zomrieť ukrižovaním – čo je spôsob popravy, ktorý zaviedli Rimania niekoľko storočí po napísaní príslušného proroctva.
Zničenie Jeruzalema a Božieho chrámu
Ďalšie zaujímavé proroctvo, ktoré vyslovil sám Ježiš Kristus, hovorí o zničení Jeruzalema a jeho chrámu v dôsledku jeho odmietnutia a ukrižovania. Ježiš povedal, že "nezostane kameň na kameni" a chrám bude zničený. Ako sa toto proroctvo naplnilo? V roku 70 n. l. rímsky generál Titus dobyl a zničil Jeruzalem. Počas bitky bol chrám zapálený a zhorel. Tým by sa Ježišove slová ešte úplne nenaplnili. Zaujímavé je, že chrám bol pozlátený – v žiare ohňa sa zlato roztavilo a vytieklo do škár medzi kvádrami. Vojaci potom rozoberali chrám kameň po kameni, aby sa dostali k zlatu.
Proroctvá o posledných časoch
Biblia predpovedá aj "znamenia" posledných čias, medzi ktoré patrí:
rozvoj poznania a vedy,
šírenie evanjelia po celom svete (kedysi nemysliteľné, dnes realita),
väčšie prenasledovanie kresťanov (v posledných rokoch je mučených a zabitých viac kresťanov než za predchádzajúcich 2 000 rokov),
vzostup okultizmu a falošných učiteľov,
vojny, zemetrasenia a prírodné katastrofy,
strach z vôd (cunami, stúpanie hladiny oceánov),
morálna skazenosť.
Niektoré z týchto proroctiev, hoci sú všeobecné, veľmi pekne zapadajú do obrazu našej doby.
Kritika a "nesplnené proroctvá"
Mnohé z týchto proroctiev kritikom prekážajú natoľko, že vytvárajú rôzne teórie, aby ich spochybnili. Často sú totiž ľahko overiteľné známymi historickými faktami. Najčastejším argumentom je, že prorocké úryvky boli napísané až po opisovaných udalostiach. Vďaka dnešnej bohatej báze textových prameňov však mnohé takéto protiargumenty neobstoja. Mnohé z takzvaných "nesplnených proroctiev", na ktoré sa kritici odvolávajú, vychádzajú z:
nepochopenia kontextu biblických textov,
neznalosti zásad ich výkladu,
alebo jednoducho z toho, že k ich naplneniu ešte nedošlo.
V skutočnosti sa v Biblii stále nachádza niekoľko proroctiev, ktoré pravdepodobne ešte len čakajú na svoje naplnenie. Jedným z často kritizovaných proroctiev bolo napríklad proroctvo o zničení mesta Týru. Kritici tvrdili, že Biblia sa mýli, pretože Týr (a niekoľko ďalších miest) existuje dodnes a je dokonca na zozname UNESCO. Pozrime sa teda na to, ako tento zdanlivý rozpor vznikol...
Proroctvo o páde mesta Týr
Týr bolo stredomorské mesto, ktoré bolo v čase proroka Ezechiela prosperujúcim obchodným centrom a z vojenského hľadiska sa považovalo za nedobytnú prímorskú pevnosť. Jeho sláva bola taká veľká, že sa začalo vyvyšovať a vysmievať Bohu i jeho ľudu. Preto nad ním Boh v rokoch 587 – 586 pred Kr. prostredníctvom proroka Ezechiela vyniesol rozsudok. Pri nasledujúcej analýze som použil rozbor proroctva z knihy Wernera Gitta Tak je to napísané. Proroctvo uvádza niekoľko detailov, z ktorých sa autor zameriava na príklad šiestich [14, s. 103 – 108]:
P1: Týr bude zničený mnohými národmi.
"Privediem proti tebe mnohé národy tak, ako more vyhadzuje svoje vlny. Zničia hradby Týru a zrúcajú jeho veže." (Ezechiel 26,3-4a)P2: Zostane len holá skala, na ktorej budú rybári sušiť siete.
"Odmetiem z neho prach a zmením ho na holú skalu. Bude miestom na sušenie sietí." (Ezechiel 26,4b-5a)P3: Ako prvý prepadne Týr babylonský kráľ Nebúkadnesar.
"Hľa, privediem k Týru babylonského kráľa Nebukadnesara zo severu, kráľa kráľov, s koňmi, bojovými vozmi, jazdcami, veľkým nasadením síl a mnohým ľudom." (Ezechiel 26,7)P4: Trosky mesta skončia na dne mora.
"Vyrabujú tvoje bohatstvo a vyplienia, čo si získal obchodom, zbúrajú tvoje hradby, zrúcajú aj tvoje vzácne domy, tvoje kamene, tvoje drevo a tvoj prach pohádžu do vody." (Ezechiel 26,12)P5: Týr už nebude vybudovaný.
"Nebudeš už vybudovaný, lebo ja, Hospodin, som povedal." (Ezechiel 26,14)P6: Týr zanikne bez stopy.
"Pripravím ti hrozný koniec, aby ťa už nebolo. Budú ťa hľadať, ale už ťa nikdy nenájdu." (Ezechiel 26,21)
Niektorí môžu namietať, že zničenie veľkého mesta bolo v tých časoch bežné. No nie vždy. Proroctvo o zániku národa alebo konkrétneho mesta mohlo mať istú pravdepodobnosť naplnenia. Tu však máme množstvo detailov, ktoré sa neskôr pozoruhodne naplnili! Tieto historické udalosti môžete vystopovať aj vo svetských prameňoch.
Historické naplnenie proroctiev
Rok po ohlásení proroctva zaútočil Nabuchodonozor II. na Týr, pričom ho pripojil k Novobabylonskej ríši. O desaťročia neskôr jeho ríšu dobyl Kýros, vládca Perzskej ríše, čím sa Týr dostal pod perzskú nadvládu. Tým sa naplnili proroctvá P1 a P3. Zvyšky metropoly starovekého mesta však stále existovali a ostatné prorocké výroky sa zatiaľ nenaplnili. Tu je dôležité uvedomiť si skutočnosť, ktorá vysvetľuje zdanlivé nenaplnenie proroctiev. Okrem pevninskej (pôvodnej) časti mesta existoval aj menší ostrov (asi 1 km od pobrežia). Po zničení pôvodného mesta bol ostrov opevnený a stal sa posledným miestom odporu.
Alexander Veľký a zničenie Týru
Približne 250 rokov po vyslovení proroctva prišiel na scénu Alexander Veľký Macedónsky. Vtiahol a porazil Peržanov, pričom zamieril do Egypta. Dobýval mesto za mestom. Nový Týrus sa však nevzdal a rozhodol sa vzdorovať. Ostrov bol silne opevnený a chránený vysokými hradbami. Alexander sa preto rozhodol vykonať jedinečný vojenský manéver. Starý Týr – tú majestátnu, Bohu sa rúhajúcu metropolu – dal zničiť. Jeho trosky nahádzal do mora, aby vytvoril 60 metrov širokú úžinu, ktorá by spojila ostrov s pevninou. Keďže však kamene a sutiny zo starého Týru nestačili, vysypal do mora aj jeho zeminu. Túto približne kilometer dlhú hrádzu potom použil na dobývanie ostrova pomocou obrovských obliehacích veží. Alexander Veľký nemal v úmysle naplniť biblické proroctvá, ale urobil tak nevedomky. Tým naplnil proroctvá P2 a P4. O 2 500 rokov neskôr je miesto kedysi slávnej metropoly spustošené. Na tomto mieste nebolo postavené žiadne mesto. Podľa proroctva P6 bola zmazaná každá stopa po starom Týre. Proroctvo P5 hovorí, že mesto nebude nikdy vybudované – a toto proroctvo sa stále napĺňa.
Dnešný stav lokality
Staroveký ostrov sa v priebehu storočí stal výbežkom polostrova, pretože Alexandrovu hrádzu rozšíril naplavený piesok. Tvar pobrežia je dnes iný. Lokalita na bývalej časti ostrova patrí Libanonu a opäť sa nazýva Tyros (predtým Sur).
Skeptici si možno myslia, že "Týr" stále existuje a nie je zaplavený morom, a preto tvrdia, že sa Biblia mýli (a považujú tieto proroctvá za "nesplnené"). Ako ste si však mohli všimnúť, skutočnosť je iná. Stačí si pozorne prečítať proroctvo a sledovať detaily jeho naplnenia – hrdý Týr, o ktorom sa proroctvo zmieňuje, bohatá metropola staroveku, bol zničený, zmietnutý a jeho pamiatka zmizla v mori.
4) Vedecká presnosť
Biblia nie je vedecká kniha, ani nemá za cieľ prezentovať vedecké teórie alebo opisovať fungovanie nášho sveta. Jej základným posolstvom nie je "ako" svet funguje, ale "prečo" existuje a funguje. Napriek tomu sa v nej občas nachádzajú pasáže a narážky, ktoré opisujú javy a skutočnosti, ktoré v čase ich napísania "veda" nepoznala a ktoré sú v súlade s dnešnými vedeckými poznatkami. Niektorí bádatelia uvádzajú okolo stovky príkladov takýchto zmienok (najmä však v cudzojazyčných prameňoch). Uvediem len niekoľko zaujímavých:
Gn 22,17 alebo Jr 33,22 spomínajú nespočetné množstvo hviezd, na rozdiel od tradičnej predstavy, že ich bolo len niekoľko stoviek (tých, ktoré boli viditeľné).
Gn 1,9-10 hovorí o pôvodnom nerozdelenom "superkontinente".
Jób 26,7 ukazuje, že planéta Zem existuje voľne vo vesmíre.
Jób 28,25 hovorí o váhe vzduchu, kým Kaz 1,6 ukazuje, že vzduch sa točí v kruhoch.
Jonáš 2,6-7 opisuje existenciu podmorských hôr a údolí.
Jób 38,16 poukazuje na existenciu morských prameňov.
Žalm 8,7-9 opäť poukazuje na existenciu morských prúdov.
Boh v Biblii prikazuje umývanie rúk pod tečúcou vodou (nie stojatou vodou, ako bolo zvykom) – čo je dôležité proti chorobám a epidémiám.
Lv 17,11 zdôrazňuje význam krvi pre ľudský život.
2 Pt 3,10-12 naznačuje predpoklad existencie jadrového štiepenia.
Lk 17,34-36 poukazuje na to, že pri určitej udalosti budú niektorí ľudia v noci spať a iní pracovať na poli – čo naznačuje okrúhlu Zem a časové pásma.
Mnohé z uvedených skutočností neboli v čase ich napísania známe. Ich zaznamenanie tisícky rokov pred ich objavením a potvrdením modernou vedou poukazuje na nadprirodzený pôvod týchto informácií.
Na záver nechajme o Biblii hovoriť dvoch mužov, ktorým vedecké bádanie nie je cudzie:
Andrew Parker, evolučný biológ a riaditeľ výskumu Prírodovedného múzea v Londýne, hovorí o svojom prekvapení nad prvou knihou Biblie:
"Bez toho, aby som čokoľvek očakával, som na prvej strane Biblie našiel niekoľko paralel medzi tamojším príbehom o stvorení a modernou vedeckou predstavou o histórii života. Zhody boli takmer dokonalé. Čím viac detailov skúmate, tým sú paralely presvedčivejšie a pozoruhodnejšie. Prvé stránky tejto knihy sú vedecky presné, ale informácie v nich boli zaznamenané dávno pred vznikom vedy. Ako sa stalo, že autor týchto stránok dal tento materiál dohromady? Ako vedec, ktorý je prirodzene nepriateľsky naladený voči takýmto myšlienkam, musím s istou nervozitou pripustiť, že náznaky toho, že staroveký autor bol nejakým spôsobom božsky inšpirovaný, sú naozaj silné. Nikdy predtým som sa nestretol s takým pevným a nestranným dôkazom, že Biblie sa dotýka nejaké božské vedenie." [15]
James D. Dane z Yale University raz vo svojej prednáške absolventom povedal:
"Ja, ako starý človek, ktorý som nepoznal nič iné ako vedu celý svoj život, vám hovorím, že nie je v celom vesmíre nič pravdivejšieho ako vedecké vyhlásenia obsiahnuté v Božom slove." [16]
5) Zachovanie Biblie napriek snahám o jej zničenie
Od prvých chvíľ kresťanstva boli jeho "členovia" prenasledovaní a zabíjaní. Ježišov osud bol akousi predzvesťou toho, čím budú musieť prejsť jeho učeníci. Podobne to bolo s Bibliou v mnohých obdobiach svetových dejín. Bezbožní despotickí vládcovia sa ju snažili fyzicky zničiť, rovnako ako samotnú cirkev, ktorá sa ju predtým snažila držať od ľudí ďalej. V niektorých obdobiach dejín bolo vlastníctvo Biblie dokonca zakázané, nezákonné a veľmi prísne trestané. Na všetkých, ktorí sa snažili zničiť Bibliu, sa však v dejinách zabudlo. Biblia pretrváva a darí sa jej lepšie ako kedykoľvek predtým.
6) Vplyv na dejiny
Hodnoty, ktoré považujeme za prirodzené a normálne (napr. postavenie žien v našej spoločnosti, etické normy, ľudská dôstojnosť, základy právneho systému atď.) sú založené na pilieroch kresťanstva, t. j. na Biblii. Celá západná civilizácia stojí na kresťanských základoch – bez nich by v dnešnej podobe určite neexistovala. Málokto si uvedomuje, že kresťanstvo stojí viac-menej aj za vznikom modernej vedy. Vznik modernej vedy umožnili nielen zbožní vedci, ktorí stáli pri zrode mnohých vedných odborov, ale aj samotné filozofické predpoklady, ktoré viera v biblického Boha obsahuje (tejto otázke sa budeme venovať v časti o vede a viere).
7) Vplyv na človeka
Stručne a jednoducho povedané, Biblia mení životy miliónov ľudí. Mnohým, na ktorých sú aj moderní psychológovia krátki, Biblia zmenila život a pomohla vyriešiť ich problémy. Osobne sa môžem pod tento bod podpísať. Boh k nám prostredníctvom Biblie nielen hovorí, ale nás aj formuje, mení naše postoje a pohľad na svet, pomáha nám orientovať sa v zložitých situáciách dnešného sveta a dáva nám nádej na život, ktorý bude nasledovať po našej smrti. Ježišovo posolstvo, ktoré je jej ústrednou témou, oslobodzuje ľudí od mnohých pút a závislostí. Prináša nadprirodzený pokoj, lásku a premenu tam, kde často vládne chaos, strach, nenávisť a depresia.
8) Ježiš Kristus
O dôkazoch, ktoré poukazujú na fakty o Ježišovom vzkriesení z mŕtvych, jeho božskej identite atď., budeme hovoriť v ďalšej časti otázok. Tento argument však treba uviesť aj v kontexte obhajoby biblickej inšpirácie. Celá Biblia, vrátane Starého zákona, sa totiž točí okolo príchodu Pána pánov a Kráľa všetkých kráľov, ktorý prinesie pokoj a vládu, ktorá pretrvá až do večnosti. Touto osobou nie je nikto menší ako Pán Ježiš Kristus. Ak teda hovoríme o dôkazoch inšpirácie biblického textu, určite by sme mali skúmať:
Na koho sa texty odvolávajú?
Je tento objekt dôveryhodný?
Neskôr ukážeme, že Ježišovi možno dôverovať a že jeho historicitu možno z historického hľadiska považovať za nespochybniteľnú. To všetko potvrdzuje, že Biblia píše o skutočných a pravdivých faktoch.
9) Židia
Boh si pred mnohými tisíckami rokov vyvolil Židov ako osobitný národ, prostredníctvom ktorého chce dať svetu Mesiáša a prostredníctvom ktorého chce svetu ukázať, kto je. Žiaľ, Starý zákon na nespočetných miestach ukazuje, ako tento národ zlyhal, ako neposlúchol Boha a ako bol niekoľkokrát na pokraji úplného vyhladenia. Boh sa však pre svoje zasľúbenia a vernosť rozhodol tento národ zachovať. Ešte pred príchodom Ježiša Boh sľúbil Židom, že ich národ nikdy nezahynie ("ponechám vám zvyšok") a že sa jedného dňa vrátia do svojej krajiny. Mnohé svetové ríše padli a boli zničené, národy vyhladené, ale Židia prekvapivo odolali.
"... A budú ako tuláci medzi národmi. Budeš na úžas, príslovie, nadávku medzi národmi. Dopustím, aby boli rozohnaní do všetkých kráľovstiev Zeme na ich škodu, aby boli hanbou, príslovím, posmechom a zatratením." (Deut., Ez, Jer, Oz...)
"A stane sa, že Boh opäť vztiahne svoju ruku druhýkrát, aby obnovil zvyšok svojho ľudu... a zhromaždí vyhnancov Izraela a zhromaždí rozptýlených Júdovcov zo štyroch kútov zeme... Zhromaždím vás spomedzi ľudí, zhromaždím vás z krajín, do ktorých ste boli rozptýlení, a dám vám krajinu Izraela... a zasadím ich do ich krajiny a už nebudú vyhnaní zo svojej krajiny, ktorú som im dal, hovorí Pán..." (Iz 11, Jer 33, Ez 11, Ám 9)
Samozrejme, z ich pohľadu v tom čase týmto slovám nerozumeli. My však vidíme, aké boli tieto slová prorocké a nádherné. Izraelský štát prestal existovať po dobytí Jeruzalema v roku 70 n. l. Po čase boli Židia rozptýlení do všetkých kútov sveta (predpovedané). Kamkoľvek prišli, stali sa predmetom nenávisti (predpovedané) a nakoniec aj úsilia o ich úplné vyhladenie, ako to bolo predtým (predpovedané). Svojho času ich prenasledovali Egypt, Perzia, Babylon, neskôr Grécko a Rím a v neposlednom rade aj samotná Cirkev, či v súčasnosti Hitler. Žiadny národ na tejto planéte si nemôže nárokovať na toto nie veľmi závideniahodné prvenstvo. Mnohokrát v priebehu storočí sa ich pokúšali vyhubiť. Takmer 2 000 rokov neexistovali ako národ, ako štát. Len ako rôznorodá skupina jednotlivcov a rodín. A predsa sa im celkom zázračne podarilo to, čo bolo takmer nemožné - opäť majú svoj štát. Každý priemerne vzdelaný človek pozná Izrael. Tento maličký štát je predmetom záujmu takmer celého sveta. Začal existovať v roku 1948, niekoľko rokov po obnovení beštiálneho úsilia o vyhladenie tohto národa. Vznikol uprostred silne vyzbrojených arabských štátov, ktoré ho chceli (a stále chcú) zničiť. Izrael však stále existuje a je silnejší ako kedykoľvek predtým. Židia sa zaslúžili aj o rozvoj vedy. Je medzi nimi mnoho nositeľov Nobelovej ceny a významných vedcov. Skrátka, židovský národ nemá v dejinách planéty Zem konkurenciu. Skutočnosť, že ešte stále existuje, je sama o sebe zázrakom. Nie je to však nič, čo by tí, ktorí berú Bibliu vážne, neočakávali.
10) Ostatné argumenty
Obhajcovia Biblie používajú rôzne argumenty na podporu jej výnimočnosti. Niektoré sú špecifické, iné majú všeobecnejší charakter. Je potrebné poznamenať, že Bibliu nemožno "vyčerpať". Okrem Biblie existujú stovky biblických komentárov. Inšpiruje nespočetné množstvo námetov na kázne. A predsa stále odhaľuje nové poznatky.
Posolstvo Biblie je univerzálne a dokážu ho pochopiť aj tí najjednoduchší ľudia. Na druhej strane s ňou zápasia aj najväčší intelektuáli všetkých čias. Jeden autor prirovnal túto vlastnosť k bazénu: Na jednej strane je dostatočne plytký, aby doň mohlo vstúpiť dieťa. Na druhej strane je taký hlboký, že v ňom treba plávať. Základnú Božiu vôľu teda môže pochopiť každý. Biblia je zároveň univerzálna pre všetky kultúry.
V neposlednom rade môžeme spomenúť skutočnosť, že ľudské diela často vyzdvihujú človeka. Zobrazujú hrdinské činy hlavných postáv a zakrývajú ich chyby. Biblia je však iná: Vyzdvihuje Boha, nie človeka. Hlavné postavy nevykresľuje v ružovom svetle. ,Naopak, niekedy je vo svojom zobrazení až príliš úprimná. Okrem triumfu viery hlavných postáv otvorene opisuje ich veľké chyby, zlyhania a hriechy. Často dokonca opisuje dôležité udalosti na ich škodu. Príkladom je skutočnosť, že prvými svedkami pri prázdnom Ježišovom hrobe boli ženy. V tom čase však svedectvo žien nemalo žiadnu váhu. Ďalším príkladom môže byť Ježišova ľudská slabosť, keď bol na kríži a kričal: "Bože môj, prečo si ma opustil?" To je dosť nepríjemná informácia pre tých, ktorí tvrdili, že Ježiš je Boh, a predsa ju Biblia zaznamenáva. Prečo? Jednoducho preto, že sa to stalo...
Záverečné zhrnutie
Je ťažké odpovedať na výzvu "dokážte, že Biblia je od Boha" v niekoľkých vetách. Ako sami vidíte, môžeme si všimnúť mnoho rôznych oblastí, ktoré s touto otázkou súvisia. Všetky tieto oblasti sú silným argumentom pre to, že Biblia nie je obyčajná kniha.