37) Otázka - Biblia je plná násilia, ako by mohla byť od Boha?

Ak čítate Starý zákon, neunikne vám zlo, smrť a utrpenie, ktoré sa vyskytujú na mnohých jeho stránkach. Nie je Boh láska? Nemalo by tam byť viac "medových" slov, romantických a láskyplných Božích slov?

Žiaľ, nie je to tak. S istou dávkou nadsádzky by sa Starý zákon dal opísať ako všeobecná kronika starovekého sveta, ktorá zachytáva realitu vzbury človeka proti Bohu so všetkými jej dôsledkami a v celej jej nahote. Vo všeobecnosti je teda násilie opísané v Biblii len záznamom toho, čo sa stalo.

Všeobecná vzbura proti Bohu má svoje večné dôsledky, medzi ktoré môžeme zaradiť každú ľudskú skazenosť – od túžby po moci a nadvláde cez pýchu a sebectvo až po záľubu v ničení a zabíjaní. Toto je realita ľudstva – nielen v dávnej histórii. Stačí sa pozrieť okolo seba, aby sme to videli v každom storočí, vrátane toho nášho. Ľudia sú zlí, skazení, vraždia, nenávidia sa navzájom, znásilňujú, podvádzajú, kradnú, snažia sa vyhubiť jeden druhého. Taká je realita, či sa nám to páči, alebo nie. Nemožno obviňovať človeka, ktorý prežil holokaust, že vo svojej knihe spomienok spomína príliš veľa zla a násilia. Neznamená to ani to, že musíme autora zavrhnúť a označiť ho za zlého.

Podobne je to aj s biblickými záznamami. Boh zaznamenával svoju vôľu a svoje konanie s izraelským ľudom v kontexte všetkého zla, skazenosti a násilia, ktoré bolo v ich strede a v ich okolí. Preto sa tento záznam často číta veľmi ťažko a obsahuje veľa zla a sváru. Je však dôležité pamätať na to, že nie všetko, čo je v Biblii napísané, je Božia vôľa! Veľmi často necháva zaznamenať len udalosti, ktoré sa stali, alebo dokonca nepravdivé výroky, ktoré urobil niekto iný.

"Božie slovo je presným obrazom ľudí a udalostí takých, aké sú, a nie takých, aké by mali byť. Človek by však chcel, aby sa zameralo na jeho lepšie stránky." [Kazateľ 12,10]

Boh nám preto otvorene predstavuje osobné pády najväčších hrdinov Biblie, ako aj vojny a rôzne obludné činy na úrovni kmeňov a národov. Tak čítame o Abrahámovom podvode, Dávidovej vražde a cudzoložstve, Petrovej zbabelosti a ďalších činoch, ktoré sami odsudzujeme. Boh tieto činy neschvaľuje, ale skôr ukazuje, aké sú deštruktívne.

Pozrime sa na celý problém z iného uhla pohľadu. Čo potrebujete na vykreslenie svetla? Ako zvýrazníte bielu farbu alebo nádherný diamantový šperk vystavený vo výklade klenotníctva? Musíte použiť kontrast, aby ste zvýraznili absolútnu krásu, dobrotu a svetlo. Aby sme čo najlepšie zobrazili svetlo, musíme ho dať do kontrastu s tmou. Aby biela vynikla, musíme ju zvýrazniť čiernou. Ak chceme efektívne prezentovať šperky, zvyčajne ich vystavujeme na čiernom pozadí, kde najlepšie vyniknú.

Prečo to všetko spomínam? Posolstvo Biblie je celé o Ježišovi Kristovi, ktorý je stelesnením milujúceho a odpúšťajúceho Boha. Ježiš je absolútne svetlo, nádhera, láska a dobrota. Keď sa naň pozeráme z tejto perspektívy, chápeme, že vo všetkej beznádeji nachádzame nádej, vo všetkej nenávisti nachádzame odpustenie, vo všetkom násilí nachádzame milosrdenstvo a v stratenosti ľudskej duše nachádzame istotu.

Nezabúdajme, že Boh dopustil, aby všetko zlo postihlo aj Ježiša. Nie je mu to ľahostajné, berie to veľmi vážne. Preto môžeme všetko utrpenie a negativitu v Biblii považovať za čierne pozadie, na ktorom vyniká a žiari vzácny klenot – živý Boh, Ježiš Kristus.

Záverečné zhrnutie

Starý zákon obsahuje veľa zla, vojny a ľudskej bolesti. V skutočnosti možno povedať, že Boh zjavuje svoju vôľu a seba samého práve v kontexte ľudskej skazenosti, ktorá bola v staroveku extrémna. Našu vzburu so všetkými jej dôsledkami berie celkom vážne a zobrazuje ju bez váhania. Naďalej však zdôrazňuje, že nie je všetko stratené a že existuje nádej – spása v jeho Synovi, Ježišovi Kristovi.