38) Otázka - Prečo milujúci Boh prikázal vyhladzovať národy vrátane žien a detí?

"Predstava milujúceho a dobrotivého Boha je spochybnená správami o jeho krutom a pomstychtivom správaní. Odhaľujú tieto správy o brutálnych činoch skutočný charakter Boha? A ak áno, zaslúži si, aby sme ho uctievali?" [12, s. 113]

V tejto knihe som sa stretol s jednou z najťažších otázok, ktorú som musel riešiť a s ktorou som sa musel určitým spôsobom vyrovnať aj ako kresťan. Ak som dospel k poznaniu, že Boh je milujúci a dobrý, logicky sa natíska otázka: Pane, prečo? Nerozumiem tomu.

Aj preto ma neprekvapuje, že mnohí kresťania sa uchyľujú k relativizovaniu, bagatelizovaniu a skrývaniu týchto pasáží. V najlepšom prípade tieto pasáže obchádzajú a tvária sa, že tam nie sú. Niektorí, pretože sa im tieto texty nepáčia, označia celé knihy za nereálne podobenstvá (v duchu liberalizmu), iní rovno povedia, že tieto príbehy obsahujú chyby a milujúci Boh by to jednoducho nikdy neprikázal.

Ja však verím, že Biblia je Božím slovom od začiatku do konca. Preto musím odpovedať na túto otázku: je vôbec teoreticky možné, aby milujúci Boh mohol vziať človeku život alebo to prikázať iným? Pre skeptikov je odpoveď jasná – nie. Ja si však dovolím tvrdiť, že je. V nasledujúcej eseji sa pokúsim uviesť dôvody.

Skôr než sa pustíme do ďalšej analýzy tejto citlivej témy, je potrebné zdôrazniť niekoľko faktov:

• Nie všetko, čo hovorí Biblia, je schválené Bohom. Ako sme už uviedli, Biblia obsahuje mnoho individuálnych a spoločenských prehreškov. Tie sa však nesmú zamieňať s Božou vôľou. Biblia jednoducho opisuje, čo sa stalo – či už pohanským národom, jeho vyvolenému ľudu, alebo hrdinom viery. Treba tiež poznamenať, že Biblia zaznamenáva aj mnohé vyslovené lži, napríklad z úst samotného satana. Preto je potrebné sledovať celkový kontext sporu predtým, ako začneme obviňovať Boha z toho, že koná zle, je zlý a schvaľuje správanie toho či onoho.

• Niektoré z krutostí, ktoré kritici pripisujú Bohu, sú nepochopením kontextu danej pasáže. Niektoré nedorozumenia môžu vzniknúť rovnakým spôsobom ako zdanlivé rozpory, ktorým sme sa venovali predtým. Ako príklad môžem uviesť skalopevné presvedčenie jedného z mojich oponentov v debate, ktorý tvrdil, že Boh prikazuje ľudské (detské) obete. Citoval verš z 2. Mojžišovej 13,2:

"Zasväť mi všetko prvorodené, čo u Izraelitov otvára materské lono, či z ľudí, alebo z dobytka. Je to moje!"
(2. Mojžišova 13,2)

a tvrdil, že toto posvätenie významovo súvisí s porážkou v prípade zvierat. Ak to tak bolo v prípade zvierat, rovnako to bolo aj v prípade ľudí. Biblia však jasne zakazuje obetovanie ľudí, rovnako ako ukazuje, čo znamená "posväcovať" prvorodených (mimochodom, sám Ježiš bol takto "posvätený" ako dieťa).

• Celá táto problematika tiež prináša podnet na oddelenie Boha Starého zákona a Boha Nového zákona. Boh Starého zákona je podľa mnohých prísny, zlý, pomstychtivý, vražedný a bezohľadný tyran, zatiaľ čo Boh Nového zákona je milujúci a odpúšťajúci. Keď však Bibliu študujeme komplexne, zistíme, že Boh sa nevyvíja, ale zostáva rovnaký. Napríklad slovo "láska" sa v oboch zákonoch spomína približne rovnako často, zatiaľ čo v Starom zákone prevláda slovo "milosrdenstvo".

Paradoxné je aj to, že Nový zákon učí o nepredstaviteľnej hrôze – večnom súde a záhube, zatiaľ čo Starý zákon sa o tejto skutočnosti takmer nezmieňuje. Preto nie, Boh Starého zákona sa v skutočnosti nelíši od Boha Nového zákona. Ježiš, vtelený Boh a láska, sa odvolával na Starý zákon ako na najvyššiu autoritu, a tak ho potvrdil. Boh je stále ten istý.

Pozrime sa teraz na jeden z inkriminovaných príkladov biblického textu, ktorý sa zaoberá touto otázkou. Boh prikazuje:

"Teraz choď, poraz Amáleka a vykonaj na ňom kliatbu so všetkým, čo má! Nezľutuješ sa nad ním! Usmrtíš mužov i ženy, deti i dojčatá, dobytok, ovce, ťavy i osly!"
(1. Samuelova 15,3 )

Sú to veľmi vážne slová. Každý, kto je citlivý na ľudské utrpenie, stojí pred vážnou otázkou – ak tento príkaz vydal milujúci a spravodlivý Boh, čo zlé museli títo ľudia urobiť? Na túto vážnu otázku sa treba pozrieť z viacerých uhlov pohľadu. Pokúsim sa ukázať, že ani takéto hrozné príkazy nie sú v rozpore s výrokom "Boh je milujúci, milosrdný a spravodlivý". Chápem, že mnohí z vás považujú takýto výrok za necitlivý, ale skúste, prosím, zvážiť nasledujúce argumenty.

1. Tieto národy boli mimoriadne skorumpované 

Pri zvažovaní primeranosti alebo neprimeranosti akéhokoľvek trestu by sme mali najprv aspoň čiastočne poznať rozsah trestného činu potrestanej osoby. Mnohí ľudia si totiž pri čítaní týchto textov môžu predstaviť skazeného Boha, ktorý nespravodlivo trestá nevinných malých nešťastníkov, ktorí sa len nepáčili jeho obľúbenému národu alebo jemu samému. Tak to však nie je. Národy, ktoré boli predmetom tohto súdu, boli skazené až do krajnosti. Bol to "nádor", ktorý sa Boh rozhodol odstrániť. Tieto národy sa vyžívali v mnohom, čo vy sami považujete za veľmi zlé a zvrátené. Boli brutálne, kruté, incest a sodomia boli bežné. Keď potom zistíte, že ohňové detské obety falošným modlám neboli výnimkou, lepšie pochopíte ich skazenosť. Existujú aj dôkazy, že podobné rituály niektorí vykonávali tak, že zviazali nohy rodiacej žene a nechali ju tak, kým nezomrela. Inokedy sa v rámci týchto kultúr porazení napichovali na koly a víťazstvo sa oslavovalo rozbíjaním hláv novorodencov o skaly. Toľko o ich "nevinnosti".

"Lebo Pán vyháňa tieto národy pred tebou pre ich zlobu." (Deuteronómium 9,4)

2. Boh má právo vziať život

Niektorí sa môžu pýtať, v čom je Boh lepší ako títo skazení ľudia? Či sa nám to páči, alebo nie, Boh má absolútne právo nad každým živým tvorom na tejto planéte. Boh stvoril život, môže ho aj odobrať.

Nesmieme sa zabíjať, pretože nad životom nemáme žiadnu moc. Ale Boh áno. Mnohým ľuďom sa toto posolstvo nepáči, pretože si myslia, že sú sami sebe pánmi a nemajú sa komu zodpovedať. Prirodzená ľudská myseľ totiž odmieta uveriť, že Boh je rovnako spravodlivý ako milosrdný a že odmeňuje spravodlivosť, ale aj trestá zlobu.

Ťažko sa nám verí, že by Boh mohol byť zapálený hnevom. Viac nám vyhovuje predstava mierneho a dobrého Boha, ktorý si nevšíma naše chyby a jedného dňa prižmúri oko a pustí nás k sebe. Boh však nie je len láska, ale aj spravodlivý vládca vesmíru.

Zaráža ma (paradoxne) skutočnosť, že mnohí kritici Biblie nepoužívajú fakt celosvetovej potopy alebo zničenia Sodomy a Gomory ako svoje silné argumenty. Ale prečo?

Veď Boh pri potope vyhladil celú planétu! A v prípade týchto miest vyhladil celé mestá (vrátane žien a detí)! Tak prečo sa trápiť s pasážou v Biblii, kde bol na Boží príkaz zabitý jednotlivec alebo skupina ľudí? Som presvedčený, že v prípade celosvetovej potopy a týchto miest si ľudia dobre uvedomujú príčinu.

Mnohí určite aspoň podvedome vnímajú, že sa to stalo preto, lebo ľudský hyenizmus, zlo, nespravodlivosť a násilie dosiahli svoj vrchol. Títo ľudia nemali v úmysle sa napraviť a kajať – naopak, mali záujem pokračovať. Preto má Boh zvrchované právo odstrániť tento negatívny stav, pretože nestvoril ľudstvo na to, aby takto žilo.

3. Boh sa už zmiloval

Treba si uvedomiť, že tieto Božie zásahy neboli nezvratné! Kto chcel byť spasený a pokoril sa pred Bohom, toho Boh neodmietol a zmiloval sa nad ním.

Príkladom je mesto Ninive, do ktorého poslal svojho proroka Jonáša, aby mu oznámil súd – Ninive bude zničené a vyhladené.

Čo sa však nestalo? Ľudia "vstúpili do svojho vnútra", uznali svoju skazenosť, zanechali svoje zlé cesty a prosili Boha, aby sa nad nimi zmiloval. A čo sa nestalo? Boh sa zmiloval. Mesto bolo zachránené. Boh je milosrdný!

Tak to bolo aj s jednotlivcami, ktorí sa báli Boha (príklad neviestky Rachab a jej rodiny pri obliehaní Jericha). Záver biblického textu je teda jasný – Boh trestá zlo, ale je aj milosrdný a túži nám odpustiť, ak o to prosíme.

4. Paradoxne, pre tieto deti to mohla byť milosť

Nech sa to zdá akokoľvek bezcitné, Biblia hovorí o tom, že deti si do určitého veku nedokážu vybrať, čo je dobré a čo zlé, a preto všeobecne veríme, že po smrti odchádzajú k Bohu.

Avšak, ak by zostali v takejto skazenej spoločnosti, takmer určite by sa stali skazenými a Boh by ich musel odmietnuť.

(To neznamená, že môžeme vraždiť deti alebo robiť potraty a ospravedlňovať to tým, že ich posielame k Bohu – my nie sme Boh a Boh takéto činy zakazuje!)

Tento argument by bol necitlivý len vtedy, keby neexistovala večnosť a fyzický život na tejto planéte by bol všetko, čo môžeme zažiť.

Ak však večnosť s Bohom existuje, tento čin bol v podstate aktom milosrdenstva zo strany Boha pre tieto konkrétne deti – akokoľvek nepochopiteľne to môže znieť.

5. Chceli vyhladiť Izrael

Treba si tiež uvedomiť, že tieto národy sa snažili vyhladiť izraelský národ. Národ, ktorý si Boh vyvolil na zvláštnu úlohu – priviesť skrze neho Mesiáša, ktorého význam bude ústrednou otázkou pre každú živú bytosť na tejto planéte.

6. Potrebný radikálny rez

Ak by Izrael "len porazil" tieto národy bez toho, aby bol ochotný sa zmeniť, ich deštruktívny vplyv by mal negatívne dôsledky pre Božie plány a rozvoj izraelského národa. Aj z tohto dôvodu mohol Boh pristúpiť k radikálnemu kroku a nechať ich zničiť.

Toto tvrdenie potvrdzuje aj skutočnosť, že niekoľko Kanaánčanov, ktorých Izraelci nechali nažive, spôsobilo neskôr Izraelu veľmi vážne problémy

7. Mali šancu na zmenu 

Tieto národy dostali šancu opustiť svoju zlú cestu. Amalekiti a všetci Kanaánčania spolu mali približne 400 rokov na to, aby sa napravili. Boh teda čakal niekoľko storočí, kým takto zasiahol. Vôbec nekonal unáhlene, ako by sa na prvý pohľad mohlo z týchto textov zdať. Tento Boží výrok ako konkrétny príklad hovorí o jeho trpezlivosti trvajúcej mnoho desaťročí:

"Až štvrté pokolenie sa sem vráti, lebo miera neprávosti Amorejčanov sa ešte nenaplnila." (1. Mojžišova 15,16)

8. Ponuka mieru

Jeden z Božích pokynov znel takto: vždy, keď sa Izraeliti priblížili k nejakému mestu, mali mu ponúknuť pokoj.

Samozrejme, aj Izraeliti boli často neposlušní voči Bohu, robili veľa zla a možno tento príkaz nepočúvali. Ak by však ponuku pokoja tieto národy prijali, pravdepodobne by to prinieslo problémy, ktoré sme spomenuli vyššie (pozri diskusiu o kvase).

Tieto národy však boli myšlienke pokoja vzdialené.

"Keď sa priblížite k mestu, aby ste s ním bojovali, ponúknete mu mier." (5. Mojžišova 20,10)

9. Smrť je nevyhnutná

Ak chceme diskutovať o akejkoľvek ľudskej smrti, vrátane smrti detí, musíme si najprv uvedomiť, že všetci raz zomrieme.

Prečo teda obviňovať Boha z "bezvýznamnej" skutočnosti, že prikázal vziať život niekoľkým zlým ľuďom alebo národom, a neobviňovať ho zo zabitia 100 % celej ľudskej populácie tým, že každého raz nechá zomrieť? Zamysleli ste sa nad tým?

Smrť jedného dňa čaká každého – to je dôsledok našej predchádzajúcej vzbury. Ale nebude to koniec. Pre tých, ktorí prijmú Boha, to bude "narodenie" do nového života bez všetkého zla, strachu a utrpenia.

Čo to pre nás znamená?

Vyššie uvedená diskusia nie je vyčerpávajúcou obhajobou, rovnako ako nie je vyčerpávajúcou obžalobou Božieho konania, ktoré je zobrazené v Biblii. Chcel som na najpálčivejších príkladoch ilustrovať, že aj toto radikálne konanie môže mať svoje opodstatnenie (ak sa naň pozeráme cez prizmu kontextu a božskej svätosti).

Chcem zdôrazniť, že tieto pasáže majú len a len svoj historický kontext konkrétnych národov. V žiadnom prípade nepriznávajú právo "zabíjať neveriacich". Akékoľvek šírenie viery silou a násilím je z Božieho pohľadu neprijateľné. Kresťania majú milovať svojich blížnych, ale aj svojich nepriateľov. Ľudia sa často pohoršujú nad tým, že Boh niekoho v minulosti odsúdil. Skutočnosť je však oveľa zložitejšia – Boh súdi aj dnes a jeho súd môže postihnúť aj vás! Môže sa to stať v tomto živote alebo po vašej smrti. Nikto však súdu neunikne. Odmietate Boha? Žijete pred Bohom skazeným životom, akokoľvek ho vo svojich očiach ospravedlňujete?

Boh nás miluje a ponúka nám odpustenie, aby sme neboli súdení. Táto ponuka sa týka aj teba, milý čitateľ. Nemusíš zahynúť naveky, to nie je Božia vôľa. Božou vôľou je, aby si bol spasený!

Záverečné zhrnutie

Božie činy v Starom zákone sú pre nás niekedy nepochopiteľné. Keď sa však na ne pozrieme z viacerých uhlov pohľadu, môžeme pre ne nájsť ospravedlnenie. Preto ani tento argument proti Božej dobrote nemôžeme považovať za definitívne neprekonateľný.