41) Otázka - Prečo existuje toľko výkladov Biblie?

Jednou zo základných námietok voči Biblii je jej "flexibilita" a možnosť prispôsobiť si ju vlastnému výkladu. To je skutočne veľmi vážna námietka a nemám na ňu jednoznačnú odpoveď. Neraz sa ňou zaoberám (trápim) aj ja sám. Keby totiž bola jednoznačná, nebolo by veľa pravých nasledovníkov Pána Ježiša (teda pravých kresťanov) roztrúsených v toľkých rôznych kresťanských cirkvách (denomináciách). Na druhej strane táto námietka nie je celkom oprávnená. Ak totiž uplatníme určité zásady výkladu Biblie, mnohé tzv. výklady sa stanú len znásilnením textu, vytrhnutím z kontextu alebo nerešpektovaním kultúry, histórie, konkrétnych udalostí atď.

Domnievam sa, že problém rôznych interpretácií nespočíva ani tak v samotnej knihe, ako v prístupe k nej.

Napríklad rímskokatolícka a pravoslávna cirkev nepovažujú Bibliu za jedinú autoritu v otázkach viery. Majú množstvo vlastných doktrín, predpisov a náhľadov, ktoré možno zhrnúť pod pojem "cirkevná tradícia". Niektorí protestantskí liberáli teda nepovažujú Bibliu za doslovné (t. j. všeobecne záväzné) Božie zjavenie, a preto si každý text vykladajú podľa vlastného uváženia. V neposlednom rade existujú protestanti, resp. ich odnože evanjelických cirkví, ktoré kladú veľmi vážny dôraz výlučne na Bibliu (ako jedinú konečnú autoritu vo veciach viery). A to ani nemusíme spomínať rôzne sekty, ktoré údajne našli niečo nové a zásadné, čo v Biblii nikto nevidel už celé stáročia.

Vidíte? Protestanti sa napríklad jednoducho nemôžu dohodnúť s katolíkmi na niektorých sporných bodoch viery, ktoré vychádzajú z tradície, pretože ich ani nenájdete v Biblii, alebo sú v rozpore s biblickými textami. Často tu teda nejde ani tak o výklad, ako skôr o to, či je Biblia autoritou sama o sebe, alebo či k nej treba pridať ďalšie zdroje. Inokedy sa zasa liberál nedohodne s katolíkmi alebo evanjelikmi, pretože jasne a nepochybne skresľuje zázraky opísané v Biblii - jednoducho preto, že podľa neho sa "zázraky nedejú", a tak hľadá iné vysvetlenie. Potom je tu samotná kapitola ateistických učencov, ktorí sa svojím prístupom k Biblii veľmi podobajú "kresťanským" liberálom. 

Možno ste videli nejaký "vedecký" dokument, v ktorom sa vedci snažili vysvetliť napríklad Ježišove zázraky. Prišli s množstvom vysvetlení a interpretácií. Čo na tom, že všetky tieto vysvetlenia hovoria všeličo, len nie to, čo chce povedať samotný text. Ak napríklad evanjeliá opisujú, že Ježiš vzkriesil Lazára z mŕtvych, tak ho jednoducho vzkriesil. To je správny výklad. To, že potom existuje veľa skeptikov a liberálov, ktorí vznášajú hypotézy o zhypnotizovanom dave, rôznych sprisahaniach alebo napríklad o tom, že Lazár vôbec nebol mŕtvy, sú alternatívne výklady, ale sú úplne mimo základného posolstva textu. Text je jasný - Lazár zomrel, Ježiš ho vzkriesil. Ak prijímame Bibliu ako božské zjavenie a autoritu, nemáme v mnohých prípadoch s výkladom problém. Z uvedených dôvodov je celá táto námietka proti Biblii značne oslabená, pretože veľké množstvo alternatívnych výkladov vyplýva z nevery v to, čo Biblia skutočne hovorí.

Ale čo ak prijmeme Bibliu ako božské zjavenie a jedinú základnú normu vo veciach viery? Existujú rôzne výklady aj v rámci tohto prístupu k Biblii?

Áno, existujú a často vedú k rozdeleniu, ktoré sa prejavuje existenciou rôznych (niekedy veľmi odlišných) kresťanských cirkví. O dôvodoch existencie týchto rozdielnych výkladov sa zmienime v otázke "Prečo existuje toľko cirkví?". Tu len toľko, že kresťania nie sú svätí v zmysle dokonalosti a stále zápasia s pýchou a niekedy aj s nepochopením. Inokedy zasa lipnú na nepodstatných doktrínach alebo uprednostňujú určité praktické dôrazy, ktoré samy o sebe nie sú veľmi dôležité. Nechcem vzbudiť dojem, že Bibliu nemožno pochopiť! Ako už bolo povedané, je ako bazén. Na jednej strane je plytká, aby v nej mohlo stáť dieťa, na druhej strane je hlboká, aby v nej mohol plávať každý učenec. Základné posolstvo a pravda sú zrejmé, nesporné a zhodujú sa na nich všetky pravé kresťanské cirkvi.

V neposlednom rade tu zohráva úlohu aj prístup k nasledujúcej otázke - vykladať Bibliu doslovne alebo obrazne? Keď kresťania počujú otázku: "Veríš Biblii doslovne?", otázka často znie skôr ako: "Prestal si biť svoju ženu?". Áno, Biblia obsahuje mnoho rôznych žánrov vrátane metafory, poézie a symbolického jazyka. Tie sa však vo väčšine prípadov dajú pomerne ľahko rozpoznať alebo sú vysvetlené na iných miestach samotnej Biblie. Nehovoriac o tom, že aj symbolický jazyk vyjadruje doslovnú pravdu. Preto som presvedčený, že Bibliu by sme mali vykladať doslovne. Boh sa rozhodol dať nám niečo a dal nám to tak, ako chcel. Je samozrejmé, že tento doslovný výklad musí rešpektovať aj iné interpretačné princípy, ako napríklad kultúrny a historický kontext doby, kontext posolstva alebo celkové posolstvo Biblie či gramatickú štruktúru viet. 

Napriek tomu čítajme text predovšetkým tak, ako nám ho podal autor. Ak teda čítame Ježišove výroky o tom, že "ja som dvere" alebo "ja som svetlo", nevytvárajme si novú teológiu a nezačnime uctievať dvere alebo žiarovky; jednoducho nechajme hovoriť podobenstvo a pochopme, že cez Ježiša môžeme vstúpiť k Bohu tak, ako sa vchádza cez dvere, a že Ježiš je svetlom nášho života, ktoré svieti do našej tmy strachu, pochybností a otáznikov. A keď nám potom na inom mieste hovorí, aby sme radšej vylúpili oko, ktoré nás pokúša, než aby sme podľahli pokušeniu, tento dôraz poukazuje na potrebu skoncovať s naším hriešnym správaním. Zdroj hriechu nie je v oku alebo v našich údoch, ale v našom "srdci".

Záverečné zhrnutie

Problém rozdielnych výkladov Biblie je do veľkej miery spôsobený tým, že nie je prijímaná ako autoritatívne Božie slovo. Keby kresťania brali Bibliu vážne, možno by väčšina rôznych doktrín a výkladov okamžite zmizla. Boh však dáva slobodnú vôľu aj v prístupe k svojmu zjaveniu. Ak berieme Bibliu vážne, jej základné posolstvo je celkom zrejmé. V opačnom prípade potrebujeme pomoc Božieho Ducha, modlitbu a usilovné štúdium toho, čo Biblia hovorí.