43) Otázka - Ako môže byť dobrý Boh, ktorý schvaľuje
otroctvo?
Ak bol Ježiš Kristus kresťanským Bohom, musel byť
aj eticky dokonalý. Niektorí kritici preto v tomto bode poukazujú
na rozpor a tvrdia, že Ježiš mlčky schvaľoval zvrátenú prax
otroctva a zároveň schvaľoval starozákonné texty, ktoré
otroctvo spomínajú a podporujú. Ak bol Bohom, prečo nezasiahol a
nepokúsil sa použiť svoju moc na zmenu tohto zlého systému?
Skôr
než sa pustíme do podrobnejšej analýzy, spomeňme jednu dôležitú
skutočnosť. Slovo "otroctvo" vyvoláva v modernej dobe
negatívne asociácie, často sa nám vynárajú obrazy železných
pút, veľkých bičov, neľudského zaobchádzania atď. Áno, to
bol (a niekde stále je) jeden z možných významov tohto slova. Ale
otroctvo malo v dejinách mnoho podôb, od nehumánnych až po
humánne. Ak chceme hovoriť o otroctve a Biblii, mali by sme
rozlišovať aspoň dva odlišné pohľady.
1)
Ježišovo mlčanie
Začnime citátom Mortona Smitha a
základnými myšlienkami, ktorými sa okrem iného zaoberá kniha
"Príčina Krista":
"Rímsky štát a cisár mali nespočetné množstvo otrokov; otroci slúžili v jeruzalemskom chráme; veľkňaz vlastnil otrokov (jeden z nich prišiel o ucho, keď bol Ježiš zatknutý); všetci bohatí a takmer celá stredná vrstva vlastnila otrokov. A pokiaľ vieme, Ježiš proti tomu nikdy nenamietal. Zdá sa, že počas Ježišovej mladosti boli v Palestíne a Jordánsku vzbury otrokov; keby niekto, kto vedel robiť zázraky, viedol takúto vzburu, ľahko by za sebou strhol veľa nasledovníkov. Keby Ježiš odsúdil otroctvo alebo sľúbil oslobodenie z otroctva, nepochybne by sme o tom počuli. Ale nič také o ňom nečítame, takže najpravdepodobnejšie vysvetlenie je, že nič také neurobil." [22, s. 30]
Ako je teda možné, že Ježiš neobhajoval zrušenie otroctva? Mal na to moc, im teda nepomohol? Dr. Carson, profesor novozákonnej vedy, sa vyjadril takto:
"Naozaj si myslím, že ľudia, ktorí formulujú takéto námietky, nechápu, o čo vlastne išlo. Ak dovolíte, najprv vám vysvetlím, aké bolo otroctvo v staroveku a v novoveku, pretože v našich časoch je tento fenomén z celkom pochopiteľných dôvodov plný konotácií (významov), ktoré v staroveku nemal." [2, s. 158]
Všetky významné svetové kultúry až do modernej doby mali inštitúciu otroctva. Táto skutočnosť je logická, keď si uvedomíme, ako tieto kultúry prosperovali (vojny, obsadzovanie území atď.). Dôvody boli teda vojenské, ale aj ekonomické. Otroci sa získavali dobytím územia inej krajiny (či už z radov nepriateľských vojakov, nebezpečných jednotlivcov alebo samotných obyvateľov) alebo "osobným bankrotom". V tom čase neexistovali žiadne sociálne výhody, pomoc ani ľudské práva. Ak chcel bankrotár prežiť, mohol sa predať do otroctva. Treba tiež poznamenať, že nie všetci otroci vykonávali špinavú a sebazničujúcu prácu. Niektorí otroci mali slušnú prácu a výnimkou neboli ani otroci porovnateľní s významnými osobnosťami s doktorátmi z filozofie, ktorí učili vo významných rodinách.
Ak vezmeme do úvahy, že vtedajší ľudia masovo umierali vo veľmi mladom veku (choroby, vojny atď.) a často žili v neustálej neistote, potom inštitúcia otroctva dáva určitý zmysel. Tým ho nechceme obhajovať ani schvaľovať, ale keby otroctvo v mnohých prípadoch neexistovalo, ľudia by sa pravdepodobne navzájom priamo zabíjali alebo umierali hladom, čo je určite väčšie zlo. Napriek tomu naša otázka stále zostáva - prečo naň Ježiš aspoň nejakým výrazným spôsobom nereagoval, ak sa už proti nemu priamo nevyjadril? Veď aj tá najdehumanizujúcejšia forma otroctva aspoň čiastočne popiera ľudské práva.
Existuje niekoľko spôsobov, ako odpovedať:
Ježiš neprišiel zvrhnúť žiadny ľudský alebo ekonomický systém, ktorého súčasťou bolo otroctvo! Ježiš išiel oveľa hlbšie. Prišiel, aby zrušil otroctvo hriechu a priniesol z neho skutočnú slobodu - pretože zotročuje človeka pred Bohom.
Ježiš svojím posolstvom zmenil ľudské srdcia, ktoré sú zdrojom nenávisti a všetkého zla. Týmto spôsobom zvrháva nielen dôsledky a zlo otroctva, ale aj mnohé ďalšie negatívne javy v spoločnosti, ktorým sa priamo nevenoval.
Prebehlo mnoho revolúcií a snáh o zvrhnutie diktátorských režimov. A mnohí pri zahynuli. Aj keby sa podarilo zvrhnúť miestny režim, pravdepodobne by to globálne nič nevyriešilo. Dá sa teda povedať, že ak chcete trvalú zmenu, musíte premeniť srdcia ľudí - a to Ježiš urobil.
Treba tiež poznamenať, že práve kresťanská reformácia viedla k zrušeniu otroctva.
Preto obviňovať Ježiša z toho, že
nereagoval, nie je na mieste. Bolo by to rovnako absurdné ako
obviňovať lekára, že lieči skutočnú príčinu našej choroby,
a nie len jeden z jej následkov.
2) Inštitúcia otroctva v Biblii
Z
podobných dôvodov ako v iných kultúrach (víťazné vojnové
ťaženia alebo ekonomické zruinovanie jednotlivca) musel Izrael
čeliť problému otroctva. Preto Boh stanovil určité obmedzenia a
pravidlá týkajúce sa zaobchádzania s otrokmi a samotného
otroctva. Som presvedčený, že biblický model otroctva v Starom
zákone je jedným z najhumánnejších.
Podľa Božieho príkazu mal byť každý otrok v lete milosti prepustený na slobodu (ak nechcel zostať so svojím pánom - to nebola povinnosť).
Často to bol dôstojný spôsob prežitia a obživy. Židia s nimi nemali zaobchádzať neľudsky. V mnohých prípadoch možno toto otroctvo prirovnať ku klasickému zamestnaniu, ako ho poznáme v podobe nevoľníctva.
V sobotu nesmeli pracovať ako ostatní a odpočívali.
Boli tiež súčasťou náboženského života, kde sa mali radovať a sláviť sviatky spolu s Izraelom.
Biblia vo všeobecnosti neobhajuje otroctvo. Kontext Biblie naznačuje, že Boh túto inštitúciu ustanovil a toleroval skôr ako nutné zlo ako ideál.
Záver:
Inštitúcia
otroctva v židovskom kontexte mala iný význam, než aký poznáme
dnes. Boh toleroval otroctvo ako nevyhnutný kompromis v skazenom a
skazenom svete, pričom ho svojimi príkazmi veľmi "poľudšťoval"
a zmierňoval jeho negatívne účinky. Ježiš vtedy nevystupoval
proti otroctvu, pretože sa sústredil na oveľa dôležitejší
problém - obnovu ľudského srdca.