52) Otázka – Nepopiera veda existenciu Boha a nevyvracia kresťanstvo?
"Veda ako taká je postavená na filozofii. V skutočnosti je otrokom filozofie. Zlá filozofia vedie k zlej vede a zároveň dobrá veda potrebuje dobrú filozofiu." [1, s. 127]
Nejako podobne môžu vyzerať nepochopiteľné otázky tých, ktorí sú absolútne presvedčení o platnosti tvrdenia obsiahnutého v samotnej otázke – že veda popiera pravdivosť kresťanského posolstva. Myslia si, že každý, kto by azda chcel veriť v Boha a biblické posolstvo, musí páchať intelektuálnu samovraždu.
Som však absolútne presvedčený, že všetok ten rozruch okolo vedy je len veľké nedorozumenie. Medzi širokou (a niekedy aj odbornou) verejnosťou došlo k úplnému nepochopeniu toho, čo je veda a aké sú jej hranice a obmedzenia. Veda ako taká totiž v konečnom dôsledku nemá žiadne prostriedky na vyvrátenie alebo potvrdenie existencie Boha. Jediné, čo môže urobiť, je opísať existujúcu realitu – v zmysle toho, AKO funguje. Nemá však prostriedky na to, aby sa vyjadrila k tomu, PREČO funguje (myslené v zmysle jej hlbšieho pôvodu). Vedci teda môžu vysvetliť, ako funguje moje telo a ako v ňom vznikajú určité biologické procesy, ale nemôžu spoľahlivo vysvetliť, odkiaľ sa moje telo vzalo, prečo existuje a prečo funguje.
Známy apologét kresťanstva, profesor matematiky a filozof vedy z Oxfordu, to vysvetľuje na ilustrácii o Matilde a jej koláči:
"Predpokladajme, že máme ženu Matildu a ona pečie koláč. Vezmete túto tortu, nakrájate ju na kúsky a dáte rôznym vedcom kúsok torty, aby ju opísali. Fyzik svoj kúsok koláča zváži, zmeria, biológ môže skúmať baktérie, chemik môže skúmať zloženie. Ale ak sa týchto vedcov opýtam, prečo Matilda upiekla tento koláč, nedokážu mi odpovedať. Nie je to preto, že by zle merali alebo počítali. To je jednoducho otázka, ktorá sa netýka ich odboru. Ak by odpovedali, nebola by to vedecká odpoveď. Odpoveď na otázku, prečo Matilda upiekla tortu, môže byť jednoduchá – možno preto, že jej neter má narodeniny. Prírodovedec však k tejto odpovedi nepríde skúmaním torty. To nie je chyba prírodných vied. Je to ich vlastnosť." [2]
Veda ako taká nevylučuje Boha a mnohí vedci to otvorene priznávajú. Napríklad Dr. James Tour, svetoznámy a významný chemik, vyhlásil nasledovné:
"Stojím pred Bohom v posvätnej úcte kvôli tomu, čo urobil prostredníctvom svojho stvorenia... že veda uberá viere, to môže povedať len začiatočník, ktorý o vede nič nevie. Ak naozaj študujete vedu, privedie vás to bližšie k Bohu." [3, s. 109]
Allan Sandage, azda najvýznamnejší svetový pozorovateľ vesmíru a kozmológ, povedal:
"Mnohí vedci sú dnes na základe svojej práce nútení veriť v Boha..." [4, s. 65]
Empirická veda verzus evolučná teória
Boh dal ľudstvu možnosť spoznať jeho dielo prostredníctvom vedy, ktorá priniesla bohaté ovocie v podobe modernej medicíny, elektriny, počítačov, lietadiel, bližšieho poznania DNA atď. To všetko si vyžadovalo pozorovanie, meranie, opakované vykonávanie mnohých pokusov, vyvodzovanie záverov z výsledkov a ich opätovné testovanie. Takto vedci zistili, ako veci fungujú, aké sú ich základné vlastnosti a ako sa správajú za určitých okolností. Tieto závery potom aplikujú na rôzne oblasti nášho života, čím nám poskytujú moderné technológie a poznatky, ktoré nám zjednodušujú a zefektívňujú život. Túto oblasť vedy možno nazvať empirickou (nazývanou aj experimentálnou alebo operačnou).
Nevyvracia Boha ani kresťanstvo a veriaci proti nemu zvyčajne nič nemajú. Naopak:
Prijímajú ho ako dar od Boha, aby spoznali jeho stvorenie, a dokonca ako nástroj na plnenie Božieho príkazu "Podmaňte si zem a panujte...".
Výsledky empirickej vedy sú pre mnohých vedcov dokonca veľmi silným argumentom pre Božiu existenciu.
Jedným z týchto veriacich bol Isaac Newton, jedna z najvýznamnejších postáv vedy v dejinách ľudstva. Ten okrem iného povedal:
"Úžasné usporiadanie a harmónia vesmíru mohli vzniknúť len podľa plánu všemohúcej bytosti. Toto je a zostane mojím posledným zistením." [5]
Okrem empirickej vedy však existuje aj iný druh vedeckého skúmania, a to historická veda alebo veda o pôvode. Tu je skutočne rozšírená predstava, že "veda" popiera existenciu kresťanského Boha. Na rozdiel od empirickej vedy je však tento druh skúmania radikálne obmedzený, pretože skúmanie minulých udalostí nevyhnutne zahŕňa veľa špekulácií a predpokladov. Najmä vo vede o vzniku života a sveta (evolučná teória) sa história nemôže opakovať a musí vychádzať z veľmi obmedzených údajov, ktoré máme v súčasnosti k dispozícii.
Ako si však ukážeme neskôr, tieto údaje možno často interpretovať rôznymi spôsobmi. Nikto z nás nepozoroval vznik vesmíru, planét ani života. Nikto pri tom nebol. Nemôžeme tu plne uplatniť základné nástroje empirickej vedy, nemôžeme tieto procesy pozorovať ani nijako experimentálne overovať. Akékoľvek závery týkajúce sa minulosti sú teda skôr formou špekulácií s rôznym stupňom pravdepodobnosti ich reálnosti, a nie overiteľnými meraniami založenými na prírodných zákonoch.
Rozpory medzi vedou a vierou vznikajú práve na pôde historickej vedy, kde sú závery vedcov často zaťažené ich svetonázorom, predsudkami a osobným presvedčením. Problémom všetkých zmätkov a nedorozumení je aj to, že empirická veda sa začala zamieňať s historickou vedou (t. j. históriou).
Evolučná teória, podobne ako kreacionistická teória (Boh ako stvoriteľ), je svojou povahou históriou spojená so závermi empirickej vedy. Zástancom evolúcie sa však podarilo vytvoriť o nej falošný obraz, a to, že evolučný svetonázor je založený na empirickej vede a kreacionistický svetonázor je založený na viere. To je však z mnohých dôvodov nezmysel. Empirická veda nemá žiadne prostriedky na určenie pôvodu a dôvodu existencie hmotných objektov. Evolučná teória sa preto rovnako ako kreacionizmus opiera o vieru. A rovnako aj kreacionizmus sa opiera o vedu.
Limity poznania
Experimentálna veda je špecifická tým, že výsledky jej skúmania možno kdekoľvek zopakovať a kedykoľvek dosiahnuť rovnaký výsledok, čo je zároveň jej základnou podmienkou (napr. Archimedov a Ohmov zákon alebo gravitačná sila). To však nemožno aplikovať na historické udalosti. Ďalším kľúčovým znakom empirickej vedy je pozorovateľnosť udalostí, ktoré predchádzajú určitému výsledku. Takto môžeme dané procesy pozorovať znova a znova, podľa našich potrieb.
V prípade historickej vedy to však nie je možné. Ako sme už tiež naznačili, z pozorovaného javu alebo predmetu nie je možné poznať históriu javu alebo predmetu vrátane jeho pôvodu. Môžeme čo najpodrobnejšie preskúmať spaľovací motor a zistiť jeho funkciu a zloženie, ale z toho všetkého nie je možné zistiť spôsob a proces jeho výroby, kde a koľkými ľuďmi bol zostavený atď.
Podobne je to aj so skamenelinami. Tie sú výsledkom procesu, ktorý sa už v minulosti skončil a je neopakovateľný, takže tu empirická veda nemá veľkú možnosť zistiť pôvod alebo dôvod procesu, ktorý sa skončil vznikom fosílie.
Musíme si uvedomiť, že okrem vyššie uvedených nedostatkov historickej vedy nie je všeobecný vedecký výskum všestranný a má aj ďalšie závažné obmedzenia. Napríklad veda nemôže vysvetliť samu seba, nemá odpoveď na to, prečo vedecké zákony fungujú, môže len konštatovať, že fungujú (a ako).
Veda nedokáže zachytiť ani duchovnú transcendenciu našej reality. Nedokáže presne definovať a zvážiť napríklad lásku, cit, myšlienku, milosrdenstvo, nenávisť, odpustenie, ba ani zmysel pre krásu. Veda vám môže povedať, že vaše myšlienky vznikajú prostredníctvom chemických procesov v mozgu, ale ďalej sa nedostane.
Podobným spôsobom môžeme pokračovať ďalej. Ako sme povedali v otázke č. 9, viera je nevyhnutná (dokonca aj pre zarytého ateistu), bez nej sa nezaobídete a žiadna veda ju nemôže nahradiť. Inštalatér vám nenahradí zubára a zubár vám tiež sotva opraví vodovodný kohútik.
Toľko ľudí si z vedy urobilo boha bez toho, aby si uvedomili, že sama osebe má vážne obmedzenia a nedá sa použiť na mnohé závažné problémy.
Ako to teda je?
Kresťanská viera a empirická veda sa navzájom nevylučujú, ale pekne sa dopĺňajú. Trenia a sporné body vznikajú skôr v myšlienkových konštrukciách skeptikov a popieračov Božej existencie. Ich závery, hypotézy a domnienky však veľmi často stoja na vratkých základoch a neohrozujú kresťanstvo ako také.
Veda je zdrojom poznania fyzického (materiálneho) sveta a viera a Biblia sú zdrojom poznania duchovného sveta, pričom vysvetľujú svet fyzický. Spor medzi materializmom a vierou v Boha sa netýka pozorovateľných faktov, ale ich interpretácií.
Nejde teda o spor medzi vedou a vierou, ale medzi vierou a presvedčením.
"Veda a náboženstvo sú priatelia, nie protivníci v ich spoločnom hľadaní poznania. Niektorým ľuďom sa to môže zdať prekvapujúce, pretože v našej spoločnosti je rozšírený pocit, že náboženská viera je v dnešnej modernej dobe zastaraná, dokonca nemožná. Ja s tým nesúhlasím. A pôjdem ešte ďalej. Keby ľudia v tejto dobe takzvaného vedeckého pokroku skutočne vedeli trochu viac o vede, určite by so mnou súhlasili." – Fyzik a teológ John Polkinghorne [6, s. 12]
Záverečné zhrnutie
Moderná veda a vedecké bádanie nie sú v rozpore s existenciou kresťanského Boha. Veda nemá prostriedky na to, aby sa s istotou vyjadrila k neexistencii duchovného sveta, zázrakov alebo samotného Boha. Ak niekto tvrdí opak, potom mu unikajú (alebo ignoruje) základné fakty o povahe a obmedzeniach vedy.