53) Otázka - Biblia opisuje zázraky a iné udalosti, ktoré moderná veda popiera. Ako jej môžete tak slepo veriť?
Zázraky, ďalšia veľká téma. Nehovoríme tu o zázrakoch typu "to je zázrak, dnes som prišiel načas..." alebo "zázrak – urobil som skúšku z matematiky". Hovoríme o zásahoch vyššej moci do prirodzeného poriadku vecí (nadprirodzené uzdravenie, vzkriesenie mŕtvych, Ježišova chôdza po vode atď.). Nebudeme tu však riešiť ani obhajovať konkrétne prípady zázrakov alebo zázračné skúsenosti veriacich. Skôr sa chcem na tomto mieste zamyslieť nad naším filozofickým prístupom k zázrakom.
Podľa skeptikov boli zázraky záležitosťou primitívnej viery našich praprarodičov, ktorí si nevedeli vysvetliť veci, ktoré im boli neznáme (búrky, nezvyčajné prejavy chorôb alebo dokonca vzácne prírodné javy). Prišla búrka a lietali blesky? "To sa hnevajú bohovia alebo zlí duchovia," mysleli si. S príchodom modernej vedy však vieme, že veci sa majú inak, a preto viera v zázraky stráca svoj význam a opodstatnenie, myslia si mnohí. Napríklad radikálny ateista Richard Dawkins sa o veriacich v biblické zázraky vyjadril takto:
"Narodenie z panny, zmŕtvychvstanie, vzkriesenie Lazára, dokonca aj starozákonné zázraky sa bezostyšne používajú na propagáciu náboženstva, a to so značným úspechom, ak sú poslucháčmi jednoduchí ľudia alebo deti." [3, s. 53]
Je dôležité si uvedomiť, že mnohé takzvané "zázraky" v skutočnosti neboli zázrakmi. Možno väčšina údajných zázrakov je skôr výsledkom neznalosti súvislostí, niektorých prírodných zákonov, sebaklamu, obyčajnej vzácnej náhody alebo úmyselného podvodu. Toto je skutočnosť. Som však presvedčený, že nie všetky udalosti sa dajú takto vysvetliť a následne odmietnuť. James R. Moore k tomu dodáva:
"Súčasní vedci pripúšťajú, že nikto nepozná prírodné zákony tak dobre, aby mohol povedať, že nejaká udalosť je nevyhnutne ich porušením. Zhodujú sa na tom, že konkrétna neštatistická vzorka v čase a priestore nestačí na to, aby sa na nej zakladala všeobecná nemennosť týkajúca sa celého vesmíru. To, čo dnes všeobecne nazývame prírodnými zákonmi, sú len naše induktívne a štatistické opisy prírodných javov." [7, s. 517]
Filozofický filter
Pri
diskusii o tejto téme je dôležité si uvedomiť, že hoci môžeme
byť svedkami objektívneho zázraku, pre mnohých tento zázrak v
skutočnosti nemusí existovať. V skutočnosti sa takmer všetko dá
vysvetliť inak, než ako sa to naozaj stalo. To, či si myslíte, že
sa stal zázrak, závisí predovšetkým od toho, ako sa k zázrakom
staviate vy sami. Ak v zázraky neveríte, budete sa nevyhnutne
snažiť vysvetliť všetko okolo seba v zmysle svojej viery. Aj keď
zažijete stretnutie so skutočným anjelom, budete ho radšej
považovať za halucináciu, únavu alebo nejakú mozgovú poruchu.
Ak sa zázračne uzdravíte, možno to budete pripisovať nesprávnej
diagnóze lekárov (hoci viackrát potvrdenej) alebo ešte
neobjaveným biologickým mechanizmom nášho tela. A aj keď sa pred
vami na oblohe objaví nápis "HALO, EXISTUJEM, VERTE MI, SVOJMU
BOHU", môžete si to vysvetliť ako novú tajnú zbraň Cirkvi,
opäť halucináciu alebo možno dielo mimozemšťanov. Akokoľvek
nepravdepodobné by toto tvrdenie bolo, bolo by pre vás
prijateľnejšie ako prijatie záveru, že sa stal skutočný zázrak.
Tie sa totiž podľa vášho presvedčenia nestávajú. Pred
akýmkoľvek skúmaním zázrakov je teda potrebné mať jasno v
tomto filozofickom východisku.
Žiaľ, mnohí skeptici pristupujú k skúmaniu zázrakov automaticky týmto spôsobom. Vopred majú jasno – zázraky neexistujú. Iste, kritický prístup je v dnešnej dobe podvodov a manipulácií potrebný a nemôžem s tým nesúhlasiť. Podľa môjho názoru však väčšina kritikov veľmi "preháňa" (t. j. vylieva s vaničkou aj dieťa). Správy o zázrakoch neskúmajú kriticky, ale predbiehajú ich (aj keď možno podvedome) a potom vytvárajú teórie a myšlienkové konštrukcie, ktoré podporujú ich presvedčenie. A rovnako pristupujú aj k biblickým zázrakom. Napríklad niektoré biblické texty jasne prezentujú nadprirodzený zásah božskej moci, ale kritici si tieto javy automaticky vysvetľujú úplne inak – snažia sa násilne priradiť iné vysvetlenie.
Príklad, ktorý hovorí sám za seba – datovanie niektorých novozákonných kníh. Akonáhle priemerný historik vezme do rúk napríklad evanjelium, v ktorom Ježiš predpovedá Petrovu smrť, automaticky datuje napísanie tohto výroku do obdobia po Petrovej mučeníckej smrti. Prečo? No jednoducho – Ježiš to nemohol vedieť, myslia si. S podobným prístupom prichádzajú takmer všetci kritici Biblie vrátane mnohých liberálnych teológov. To však vôbec nič nehovorí o tom, či sú zázraky možné alebo nie. Jediné, čo zisťujeme, je, že niektorí ľudia v ne veria a iní nie.
Všetko okolo nás, vrátane skutočných zázrakov, bojuje o prijatie v našej mysli v oblasti vlastnej interpretácie. Inými slovami, neverím na zázraky? Potom budem absolútne všetko spochybňovať a vysvetľovať inak, aj keď podané vysvetlenie je absurdnejšie ako samotný zázrak (rôzne kruhové vysvetlenia v zmysle neuveriteľných náhod a podobne). A naopak – ak verím, že existujú, hrozí mi, že ich budem vidieť na každom rohu a za zázraky budem považovať aj veci, ktoré zázrakmi nie sú (to je to, čomu hovoríme "boh medzier", keď sa zázrak vkladá do "bielych miest" nášho poznania).
Zázraky? A prečo nie?
Pozrime sa na túto otázku z hľadiska existencie Boha. V skutočnosti sa trochu provokatívne pýtam – čo je na zázrakoch zvláštne? Prečo nemôžu existovať? Pretože tvrdenie, že zázraky neexistujú, podľa mňa predpokladá nasledujúce závery:
Boh neexistuje.
Príroda stvorila samu seba a je najvyšším bytím, nič iné neexistuje. Je to akýsi uzavretý systém, do ktorého nikto a nič nemôže zasahovať.
Ak však existuje osobný Boh, existencia zázrakov je veľmi pravdepodobná a v skutočnosti nevyhnutná (ak sa Boh sám nerozhodne nezasahovať do svojho stvorenia). Uvedomme si, že ak existuje Boh, ktorý stvoril miliardy a miliardy hviezd, planetárnych sústav, milióny živočíchov atď., potom pre neho nie je absolútne žiadny problém zariadiť oplodnenie jednej ženy (Ježišovo panenské počatie), zásah do chorého tela (uzdravenie) alebo utíšenie búrky, ktorej princípy fungovania sám skonštruoval. Tváriť sa, že by to pre neho bolo problémom, je paradoxne smiešne.
Áno, ak neexistuje inteligencia, ktorá presahuje fyzickú realitu (Boh), potom nie sú možné žiadne zázraky. Ak však takáto inteligencia existuje a je ochotná a schopná zasahovať do našej reality, potom sú takzvané "zázraky" nevyhnutnosťou. Kresťanstvo a následne aj mnohé iné náboženstvá a filozofie nesúhlasia s predpokladom uzavretého systému nášho sveta. Naopak, veria, že stvorený svet je len súčasťou vyššej dimenzie existencie, do ktorej môže za určitých podmienok zasahovať vonkajšia sila.
Neporušujú zázraky prírodné zákony?
Chápem, že ateisti majú problém so zázrakmi. Mne však vadí, že zázraky (dokonca aj tie, ktoré sú opísané v Biblii) popierajú tí, ktorí sa hlásia ku kresťanom. Jeden misionár tento postoj výstižne nazval "vrcholom strateného myslenia". Kritici často odmietajú zázraky z presvedčenia, že sú porušením prirodzeného zákona. Ja si to však nemyslím.
Zázraky v skutočnosti neporušujú prírodné zákony, ktoré veda uznáva, iba do nich vstupujú. Vezmime si napríklad gravitáciu. Tento zákon spôsobuje, že jablko pri páde z výšky padá nadol. Fyzikálny zákon je platný a pôsobí – jablko padá. Čo sa však stane, ak ho chytíte skôr, ako dopadne na zem? Povie niekto, že ste porušili fyzikálny zákon? Samozrejme, že nie! Nestalo sa nič iné, len do fungovania nemenného zákona vstúpila inteligencia zvonka.
Tak je to aj so zázrakmi. Boh je autorom prírodných zákonov, ktoré fungujú automaticky samy od seba. Do týchto existujúcich zákonov však môže zasahovať podľa svojej zvrchovanej vôle. Zázraky sú teda zásahom do otvoreného systému fyzického sveta inou inteligenciou, ktorá presahuje našu realitu a existuje mimo nej.
Záverečné zhrnutie
Ak predpokladáme, že náš svet nie je uzavretý systém, do ktorého nič zvonku nemôže zasahovať, a zároveň pripúšťame existenciu osobného Boha, potom na zázrakoch nie je nič zvláštne. Ak sa nejaký stane, nie je to porušenie prírodných zákonov, ale vstup inej sily, ktorá existuje mimo rámca tohto fyzikálneho sveta, do sféry ich pôsobenia.