54. otázka – Evolúcia je dokázaný a nespochybniteľný fakt, prečo ho nechcete pochopiť?

"Žiadny vzdelaný človek už nebude spochybňovať platnosť takzvanej evolučnej teórie, o ktorej dnes vieme, že je jednoducho faktom." – Ernst Mayr, slávny evolučný biológ [4, s. 26]

V západnej spoločnosti sa evolučná teória dostala snáď do všetkých dôležitých oblastí ľudského myslenia a spoločenského života. Podľa jej zástancov to nie je len "nejaká" teória. Pri mnohých príležitostiach, od výrokov v učebniciach prírodných vied cez rôzne vyhlásenia evolučných vedcov až po občasné sledovanie prírodopisných dokumentov, je verejnosť systematicky presviedčaná, že evolúcia je nespochybniteľný, dokázaný a nevyvrátiteľný vedecký fakt. Tento fakt je tak silno zdôrazňovaný, že ovládol myslenie väčšiny západnej spoločnosti, a väčšinu neinformovaných občanov ani nenapadne spochybniť platnosť evolučnej teórie. Tí, ktorí sa o to pokúsia a začnú poukazovať na jej závažné rozpory, sú nezriedka okamžite označení za pomýlených, nevedeckých, náboženských fanatikov a zaostalcov, ktorí evolúcii vôbec nerozumejú. Dôkazy a zistenia, ktoré radikálne narúšajú zaužívané predstavy evolučných vedcov, sa často ignorujú, zamlčujú alebo označujú za podvody.

Sú tieto tvrdenia skutočne oprávnené? Je táto teória náhodného vzniku života, biologických druhov a vesmíru z ničoho naozaj nespochybniteľne dokázaná experimentálnou vedou? (Skeptik môže použiť úhybný manéver, že evolučná teória sa nezaoberá samotným vznikom života, ale "len" jeho vývojom, ale ignoruje skutočnosť, že samotná otázka vzniku významne podmieňuje celú teóriu, pričom vznikom života rozumie celý proces od neživej hmoty až po súčasný stav stvorenia). Všetky silné vyhlásenia mnohých vedcov, médií a školských učebníc vyvolávajú dojem, že o tom nemôže byť ani najmenšia pochybnosť. Toto dogmatické tvrdenie je však jedným z najväčších podvodov moderných dejín. V súčasnosti sa čoraz viac vedcov (nielen veriacich) stavia k tejto teórii veľmi skepticky a poukazuje na jej veľmi zásadné chyby, omyly, veľké rozpory s pozorovateľnými vedeckými faktami a nepravdepodobnosť scenára, ktorý predkladá. Tvrdia, že jej všeobecné závery sú často založené na nespoľahlivých, neúplných alebo chybných informáciách. V prípade otázky vzniku života evolučnými procesmi teda nejde o spor medzi náboženstvom a vedou, ale medzi vedou a vierou v spontánny vznik života.

Bežné tvrdenie o evolučnej teórii (ktoré je nečestné a nepravdivé) by teda mohlo znieť:
"Teória evolúcie je vedecky potvrdený fakt a veda poskytuje nespočetné množstvo jasných dôkazov, ktoré túto teóriu podporujú."

Poctivé a pravdivé vyjadrenie evolučnej teórie by malo znieť asi takto:
"Teória evolúcie je hypotéza, ktorá sa snaží vysvetliť vznik života bez potreby nadprirodzeného zásahu vyššej moci. Obsahuje však veľké množstvo záhad a tajomstiev, s ktorými si veda nevie poradiť, a čelí mnohým veľmi vážnym problémom, ktoré nedokáže vyriešiť ani vysvetliť. Jej zástancovia však veria, že v budúcnosti sa tento nedostatok poznatkov prekoná a veda nájde uspokojivé odpovede na to, čo sa teraz zdá neprekonateľné."

Do istej miery to potvrdzujú aj skoršie slová evolučného teoretika doc. Františka Čížeka, ktorý úprimne priznal, že evolučná teória ako veda má svoje špecifiká a osobitné obmedzenia a nemožno na ňu nazerať ako napríklad na fyziku. Má to viacero dôvodov. Medzi nimi je aj to, že veľká časť potrebných informácií o biologických objektoch je navždy stratená a že problémy sú mimoriadne široké a zložité. Preto sú mnohé tvrdenia tejto teórie zatiaľ len naznačené. Namiesto explicitne formulovaných zákonov a vzťahov medzi jednotlivými úrovňami sa vyskytujú mnohé len predpokladané závery a hypotézy; vyskytujú sa mimoriadne slabé induktívne tvrdenia a často len domnienky." [8, s. 174]

Ďalší vedec, evolučný biológ profesor Jan Zrzavý, v diskusii otvorene uviedol:

"Druhou otázkou je, či je viera v evolúciu tiež len vierou. Áno, je. Čokoľvek na svete mohlo podľa Darwina vzniknúť selekciou, rovnako ako čokoľvek na svete mohol vytvoriť inteligentný dizajnér. Evolúcia je jedným z príbehov, ktoré si vymýšľame, aby sme vysvetlili to, čo pozorujeme."

A vedľa existencie javov, ktoré evolučná biológia nedokáže vysvetliť, píše:

"Ochotne pripúšťam, že takýchto miest je veľa. No a čo? Naša nevedomosť nie je dôkazom vôbec ničoho." [9]

Nie, títo evolucionisti nesúhlasia s veriacimi kresťanskými vedcami (kreacionistami). Napríklad spomínaný doc. Čížek v tej istej knihe vyjadruje svoju vieru v platnosť evolučnej teórie. Sú si však vedomí dier a obmedzení, ktoré evolučná teória má, napriek tomu v ňu veria a považujú ju za zmysluplné vysvetlenie sveta okolo nás.

Dobre, beriem to. Avšak:

• Akékoľvek dogmatické závery týkajúce sa platnosti evolučnej teórie sú len vecou viery, nie vedeckých zistení založených na nespochybniteľných faktoch. Na to poukazujú aj vedci "na druhej strane barikády", ktorí na základe svojich odborných poznatkov spochybňujú evolučnú teóriu.

Nechajme do seba zapadnúť slová molekulárneho biológa Dr. Michaela Dentona:

"Teória evolúcie je stále, tak ako v Darwinových časoch, vysoko špekulatívnou hypotézou, ktorá sa nezakladá na priamych faktoch a zďaleka nie je takou samozrejmou axiómou, ako sa nám snažia nahovoriť niektorí jej militantnejší zástancovia." [10, s. 77]

Agnostik Dr. D. Berlinski, ktorý urobil kariéru v matematike alebo molekulárnej biológii, hovorí:

"Darwinova teória je taká, aká bola vždy. Nepresvedčivá. Medzi evolučnými biológmi sú tieto veci dobre známe. V súkromí si často s úľavou hovoria, aké je dobré, že verejnosť nemá ani potuchy o tom, čo vlastne naznačuje odborný výskum." [11]

Tieto slová podčiarkuje aj už spomínaný jeden z najcitovanejších svetových chemikov James M. Tour, profesor chémie, informatiky a strojárstva, ktorý otvorene tvrdí:

"Poviem vám ako vedec a molekulárny chemik – ak by mal niekto rozumieť evolúcii, tak som to ja, pretože ja robím molekuly ako prácu. Nerozumiem evolúcii, to priznávam. Je v poriadku, že to takto hovorím? Poviem vám, čo sa deje v kuloároch vedy – medzi ľuďmi v Národnej akadémii, medzi nositeľmi Nobelovej ceny. Sedávam s nimi a niekedy, keď sme sami, ďaleko od vonkajšieho sveta, spýtam sa: 'Rozumiete tomu, odkiaľ sa to všetko vzalo a ako sa to stalo?' A vždy, keď som sedel s týmito ľuďmi..., dostal som rovnakú odpoveď, niečo ako... 'Nie... v žiadnom prípade.' Rozumiem mikroevolúcii, naozaj. V laboratóriu to robíme stále. Rozumiem tomu. Ale keď ide o proces druhovania alebo zmeny orgánov... potom je to veľmi ťažké pochopiť. Nedávno som bol v Izraeli a rozprával som sa s bioinžinierom, ktorý sa mi priznal, že ho fascinujú niektoré aspekty funkčnosti ľudského ucha. Spýtal som sa ho, či vie, ako vzniklo, a on mi povedal: 'No... Jim, sám vieš..., všetci veríme v evolúciu, ale nemáme veľkú predstavu, ako sa to stalo.'" [12]

To neznie tak sebavedomo, ako to počúvame v populárno-vedeckých dokumentoch, čítame v učebniciach biológie atď., nemyslíte?

Uveďme si ďalšie vyhlásenia rôznych vedcov z rôznych odborov:

RNDr. Peter Vajda, PhD., z Geofyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied:

"Evolučná teória má obrovské množstvo dier, zásadných dier. A jedna vec je, čo počujete v tých populárnych reláciách, kde vám dnes hovoria, že evolúcia je fakt, že to nie je teória, že je to fakt... že to bolo 100-krát a 1000-krát v zásade potvrdené... a potom idete na vedecké konferencie, kde sú hlboko presvedčení evolucionisti, a tam sa dozviete, že dodnes nemáme zmysluplnú, dokonca ani hypotézu, ako vznikol život z chemikálií, napríklad život z neživota... a ako vzniklo celé spektrum rastlinnej a živočíšnej ríše, pretože evolucionisti dnes dobre vedia, že genetické mutácie plus prirodzený výber, ktoré sú základom neodarwinizmu, to nedokážu." [13]

Alebo slová experimentálneho fyzika doc. Drahoslava Vajdu:

"Až do dnešných dní zástancovia evolúcie nepredložili ani jeden jediný vedecký dôkaz v jej prospech. Všetko, čo sa verejnosti predkladá, nie je nič iné ako tvrdenia typu: evolúcia je nespochybniteľne dokázaná! Všetko, čo sa verejnosti predkladá, sú dogmatické tvrdenia z náboženstva darvinizmu (evolúcie), ale žiaden (žiaden!) vedecký fakt svedčiaci o evolúcii života a rozmanitosti živočíšnych druhov z jedného spoločného predka nebol doteraz predložený. Niet sa však čomu diviť: Nebol predložený, pretože žiaden vedecký fakt v prospech evolúcie neexistuje! Dá sa o tom presvedčiť veľmi jednoducho: Požiadajte ktoréhokoľvek evolucionistu, nech vám taký dôkaz predloží. Ako bývalý evolucionista si dovoľujem tvrdiť, že to neurobí, lebo žiaden taký dôkaz nemá – a nemá ho preto, lebo žiaden dôkaz neexistuje... Toto je však zároveň aj jej pasca – chytilo sa do nej nesmierne množstvo ľudí.  " [14]

Výzva docenta Vajdu konfrontovať evolucionistov s jasnými (nie nejasnými, špekulatívnymi alebo nepriamymi, ktoré sa dajú interpretovať aj inak) dôkazmi evolučnej teórie nie je ojedinelá.

Na internete je napríklad k dispozícii dokumentárny film s názvom "Evolúcia verzus Boh", v ktorom sa veriaci človek pýta univerzitných profesorov a ich študentov (ateistov a evolucionistov) práve na takéto dôkazy. Je zarážajúce, ako fatálne títo zástancovia evolúcie zlyhávajú a tápajú (hoci je pravda, že z nevedomosti niekoľkých jednotlivcov, hoci univerzitných profesorov, nemožno vyvodzovať závery o pravdivosti evolučnej teórie... ale ak je táto teória skutočne "dokázateľným faktom", človek by očakával odvážnejšie a jednoznačnejšie odpovede).

Pochybnosti o možnosti vzniku života náhodnými mutáciami a prirodzeným výberom vyjadruje čoraz viac vedcov z rôznych vedných odborov – od biológie, chémie, fyziky, antropológie, bioinžinierstva až po geológiu a astrofyziku. Často ide o vedcov z najprestížnejších svetových univerzít. Je však nepravdepodobné, že by ste sa túto skutočnosť dozvedeli v škole alebo v médiách.

Napríklad niekoľko stoviek odvážnych vedcov z celého sveta sa rozhodlo podpísať vyhlásenie o pochybnostiach a nesúhlase s tradičným darwinovským vysvetlením vzniku života, v ktorom vyzývajú na dôkladnejšie preskúmanie tzv. dôkazov Darwinovej teórie.

(Zoznam vedcov vrátane ich profesijnej príslušnosti je k dispozícii na adrese www.dissentfromdarwin.org).

Pozrime sa teda v krátkosti na niektoré oblasti vedeckého skúmania, ktoré sa používajú ako dôkaz evolúcie. Spochybnenie nižšie uvedených bodov samo osebe stopercentne nedokáže neplatnosť evolučnej teórie, ale ukáže vám, že stavba, na ktorej stojí, nie je taká pevná, ako sa vám mnohí snažia systematicky vtĺkať do hlavy...

1) Evolučné vysvetlenia majú logiku

Jedným z najsilnejších argumentov pre platnosť evolučnej teórie je podľa mnohých jej zástancov to, že mnohé teoretické evolučné modely dokážu pekne vysvetliť realitu, ktorú pozorujeme. Nezriedka počujeme tvrdenia typu:

"Podobnosť organizmov sa dá podľa evolučnej teórie a jej očakávaní úhľadne poskladať do 'stromu', podľa ktorého lepšie vidíme, kto je s kým príbuzný, a pekne to sedí."

Alebo:

"To, čo evolučná teória očakáva od geografického rozšírenia živočíchov (alebo fosílií), je to, čo nachádzame v prírode."

A mnoho ďalších tvrdení, ktoré majú ukázať, že teória je zmysluplná, predvídateľná a logická. Inými slovami – teoretické schémy a návrhy, ako mohla prebiehať evolúcia, často dávajú zmysel a sú (v niektorých prípadoch treba dodať!) logické.

Na to sa dá len povedať – áno, často je to pravda. Hoci mnohé pokusy o vysvetlenie vzniku rôznych biologických systémov považujem (a nie som sám) za nezmysly a rozprávky, existujú oblasti, ktoré možno na teoretickej úrovni označiť za zmysluplné. Evolučná teória skutočne dokáže vysvetliť niektoré otázky, na ktoré pri skúmaní prírody narážame, a často dané vysvetlenia dávajú logický zmysel. To nie je sporné.

V čom je teda problém?

No, existuje veľa dôkazov, ktoré sa točia v kruhu a logicky "sedia" pre rôzne teórie. Pretože schopnosť vysvetliť nejaký jav ešte neznamená, že sa toto vysvetlenie zhoduje so skutočnosťou! Zoberme si akúkoľvek sektu alebo populárnu konšpiračnú teóriu. Myslíte si, že ich zástancovia nemajú dobré a logické dôkazy na podporu svojho myšlienkového konštruktu? Často ich majú dostatok. A napriek tomu sa ich závery veľmi často nezhodujú s objektívnou realitou.

Evolučná teória sa nedá dokázať empirickou vedou, preto sa musí dokazovať rôznymi myšlienkovými konštrukciami a počítačovými simuláciami, ktoré však sotva možno považovať za "nespochybniteľný dôkaz" jej platnosti. Inými slovami – evolučná teória funguje len v predstavách a neskôr aj v počítačových modeloch evolučných teoretikov. Vecné a jednoznačné dôkazy z reálnej prírody však často chýbajú.

K týmto zdanlivo presvedčivým dôkazom pre evolúciu sa veľmi zaujímavo vyjadril mysliteľ Ján Horník (v záujme objektivity poznamenávam, že podobným spôsobom kritizoval aj teoretikov stvorenia, a ja s ním súhlasím, pretože v podstate hovorí to, o čom sme hovorili v otázke č. 30):

"Prečo do seba fakty tak presne zapadajú? Dôvod je neuveriteľne banálny: pretože boli interpretované evolučnou teóriou! Ako by teda nemohli logicky zapadnúť? To sa jednoducho nikdy nemôže stať, iba ak by interpretátor urobil logickú chybu. Vždy ma opäť priamo fascinuje, ako sa vedecká komunita môže uspokojiť s takou jednoduchou úvahou: má to logiku, preto je to pravda. Rozum sa naozaj pozastavuje nad tým, že sa to považuje za dôkaz, dokonca takej kvality, že je to vraj nespochybniteľný fakt evolúcie. Niečo také slabé človek neprijme ani po úvode do logiky, nieto ešte po univerzitnom vzdelaní... Evolucionisti si preto zaslúžia najtvrdšiu kritiku za svoj pseudodôkaz evolúcie, ktorý nie je ničím iným ako obyčajnou teoretickou tautológiou... Nech si každý vymýšľa hypotézy, aké chce, ale potom má povinnosť dokazovať, nie len čakať na vyvrátenie. Evolucionisti zatiaľ nepredložili žiadny seriózny dôkaz, a predsa sa evolúcia prakticky všade vyučuje ako nespochybniteľný fakt, ako overená vedecká teória. Nie je to paródia na vedu? Kde je dôraz na racionalitu a kritickosť? Je to vedecký škandál!" [15]

2) Millerov experiment (1953)
Vedci sa už mnoho desaťročí pokúšajú o nemožné – simulovať vznik života z neživého. Nikomu sa to však nepodarilo a mnohí otvorene priznávajú, že súčasná veda nevie, ako vlastne život vznikol. Potvrdzuje to aj nositeľ Nobelovej ceny za molekulárnu biológiu Dr. Francis Crick: 

"Vždy, keď napíšem niečo o vzniku života, sľubujem si, že je to naposledy. Máme príliš málo faktov na toľko špekulácií." [16]

Jedným z experimentov, ktorý sa zaoberal otázkou vzniku organického života, bol Millerov-Ureyov experiment. Išlo o populárny experiment, ktorý sa pokúšal simulovať predpokladané podmienky na Zemi pred miliardami rokov v snahe bližšie objasniť teóriu chemickej evolúcie. Hlavnými aktérmi tohto slávneho experimentu boli Stanley Miller a Harold Urey. Podstatou experimentu bolo vyslanie elektrického výboja do zmesi plynov (simulácia blesku), ktoré mali byť súčasťou primitívnej zemskej protoatmosféry. Výsledkom tohto experimentu bol reálny vznik niekoľkých aminokyselín (t. j. "stavebných kameňov" života). Hoci tento experiment v skutočnosti nepriniesol žiadny dôkaz o vzniku života a neskôr ho mnohí vedci zavrhli, v rôznej miere sa používal a stále používa ako dôkaz alebo aspoň veľmi dobrá "stopa" k vzniku života. Pomohol tak mylne presvedčiť mnohých ľudí, že život mohol vzniknúť z neživej hmoty.

Avšak prezentácia týchto výsledkov a ich neoblomná interpretácia je v skutočnosti jeden veľký podvod (nie samotný experiment, ale to, čo z neho evolucionisti často robia). Napríklad Dr. Walter L. Bradley o experimente hovorí: 

"Vedecký význam Millerovho experimentu je dnes... nulový. Keď sa v učebniciach prezentuje Millerov experiment, malo by sa v nich otvorene hovoriť o tom, že hoci je historicky zaujímavý, nemá veľký význam pre to, ako vlastne vznikol život." [3, s. 95]

Dokonca aj mnohí neveriaci bádatelia v oblasti pôvodu života tento experiment už desaťročia odmietajú. Jedným z najdôležitejších dôvodov je, že pracuje s atmosférou, ktorá v skutočnosti nikdy neexistovala. A aj keby sme tento zásadný argument nebrali do úvahy a pripustili, že "nejaké" aminokyseliny by teoreticky mohli vzniknúť, stále sme nekonečne ďaleko od vzniku funkčnej bunky. Biológ Jonathan Wells vo svojej knihe Príčina Stvoriteľ vysvetľuje, že na vytvorenie molekuly bielkovín by sme museli vytvoriť a skombinovať správny počet správnych druhov aminokyselín v správnom poradí. Potom by sme potrebovali desiatky molekúl bielkovín (opäť v správnom poradí) na vytvorenie živej bunky.

Celú polemiku uzatvára slovami, že rozdiel medzi neživými chemikáliami a dokonca aj najprimitívnejším živým organizmom je neuveriteľne priepastný.

Pojem "informácie" tu zohráva veľmi dôležitú úlohu. Vznik života a jeho fungovanie do veľkej miery závisí od miliárd informačných tokov na mikromolekulárnej úrovni. V biologických organizmoch sú tieto informácie zakódované sekvenciou štyroch písmen (AGCT), ktoré tvoria úžasný "biologický jazyk". Informácia je však vo svojej podstate nehmotná a nedá sa odvodiť z chémie, fyziky ani z média, na ktorom je zapísaná! Ak napríklad napíšeme zmysluplnú vetu na papier, vytvorili sme postupnosť/poradie písmen, ktoré tvoria konkrétnu informáciu. Túto postupnosť zmysluplných písmen však nemôžeme odvodiť z papiera alebo náplne pera. Rovnako nie je možné odvodiť (bez duchovného zdroja, len z chémie a fyziky alebo pravdepodobnosti a náhody) mimoriadne zložitý, sofistikovaný a zmysluplný zápis pre oko, mozog, srdce alebo samotný život len zo základov AGCT!

Inými slovami – život vzniká len zo života, v ktorom už existujú informácie. Tento prevratný objav už dávno potvrdil jeden z najvýznamnejších vedcov 19. storočia, Louis Pasteur, keď vyvrátil teóriu abiogenézy (samoplodenia), ktorá sa udržiavala po stáročia. Každé telo živočícha alebo rastliny má mimoriadne zložité biologické systémy, ktoré obsahujú nespočetné množstvo sofistikovaných programov. Preto tvrdenie, že takéto zložité systémy plné sofistikovaných programov a informácií sa vytvorili samy, je úplne nepodložené, odporuje vedeckým poznatkom a je skrátka veľmi silnou a slepou vierou.

Záver: Veda tento experiment už dávno prekonala, ale smutné je, že niektoré učebnice si to nevšimli a stále ho v rôznych odtieňoch uvádzajú ako jeden z dôkazov Darwinovej teórie. Naopak, mnohí poctiví vedci jasne tvrdia, že vznik života je pre nich veľkou neznámou. Napríklad Dr. George Whitesides, profesor chémie na Harvarde, dodáva: 

"Pôvod života je najväčším problémom vedy. Väčšina chemikov sa rovnako ako ja domnieva, že život vznikol spontánne zo zmesi molekúl na predbiotickej Zemi. Ako? To netuším. Na základe všetkých poznatkov z chémie, ktoré mám, sa mi to zdá neuveriteľne nepravdepodobné." [16]

3) Darwinove pinky a fenomén mikroevolúcie

Okrem toho vieme, že krížením môžeme získať rôzne vlastnosti (napr. vyššiu dojivosť u kráv), ktoré sa u pôvodného jedinca nenachádzajú. Tento jav niektorí nazývajú "mikroevolúcia" – v skutočnosti s ním veriaci vedci nemajú problém a nie je v rozpore s biblickým posolstvom. Keď počujete o nejakých dôkazoch evolúcie, budú vám prezentované príklady predovšetkým z tejto oblasti. Je tu však veľmi zásadný problém – takzvaná mikroevolúcia nie je ničím iným ako variáciou existujúceho genofondu. Všetky typy a dĺžky zobákov piniek sú už v tomto genofonde obsiahnuté, takže nejde o vytvorenie žiadnej novej informácie. Všetko, čo tu prebieha, sú zmeny v rámci konkrétneho druhu daného jedinca

Z tejto variability a prispôsobivosti živočíchov evolucionisti predpokladajú, že jeden druh organizmu sa môže zmeniť na iný (súčtom mikroevolúcie) za predpokladu dostatočného času a vhodných podmienok. Táto teória vzniku nového druhu sa potom nazýva "makroevolúcia" a je základom evolučnej teórie. A práve táto zložka evolučnej teórie je predmetom hlasných sporov medzi mnohými vedcami a veriacimi.

Inými slovami, variabilita (tzv. "mikroevolúcia") je vedecky podložená, makroevolúcia zjavne nie. Všetky zmeny variability sa odohrávajú v rámci konkrétneho druhu a neprekračujú jeho hranice (pes je stále psom, mačka mačkou, krava kravou, plutva plutvou atď.). Naopak, šľachtitelia zvierat a rastlín si dobre uvedomujú, že presadením jednej výhodnej vlastnosti ničia ostatné vlastnosti daného druhu. Evolucionisti však veria, že čas pomôže priniesť do genofondu nové informácie. Veda však týmto predpokladom odporuje a ukazuje sa, že mutácie neprinášajú žiadnu novú informáciu (hoci sa to mnohí snažia spochybniť poukazovaním na odolnosť baktérií voči antibiotikám a pod.).

Ak teda evolucionisti tvrdia niečo v zmysle "druhy sa vyvíjajú, pozrite sa do prírody, kde to máte naživo", potom v skutočnosti len predkladajú inú formu pôvodne vytvoreného druhu (tzv. baramín), ktorá je zmenená v dôsledku variácie – nie je to však nový druh s novými génmi – teda žiadny dôkaz evolúcie.

Biblia ukazuje, že Boh stvoril zvieratá podľa ich druhu. Napríklad všetky druhy psov, ktoré máme, pochádzajú pravdepodobne z jedného pôvodného zástupcu, ktorým bol pravdepodobne druh vlka. Z neho boli všemožne vyšľachtení noví zástupcovia tohto druhu, od bernardínov až po jazvečíky. Krížením psov však nikdy nezískate nič iné ako iný druh psa.

Pokiaľ ide o prispôsobovanie sa zvierat rôznym vonkajším zmenám (napr. tým sprofanovaným zobákom), ide o plasticitu v rámci jedného konkrétneho druhu, ktorú by sme nevyhnutne očakávali od dokonalého Stvoriteľa. Ťažko si viem predstaviť Stvoriteľa, ktorý by stvoril zvieratá, ktoré by pri prvom náznaku väčšej zmeny v prírode okamžite vyhynuli, pretože by mali nulovú prispôsobivosť.

Takže skutočnosť, že zvieratá dokážu reagovať na meniace sa podmienky, nie je silným dôkazom evolúcie, ale skôr dôkazom toho, že Boh sa stará o svoje stvorenie a dáva mu schopnosť žiť v meniacich sa podmienkach. Evolucionisti musia veriť, že dochádza k makroevolučným mechanizmom, napriek tomu, že túto skutočnosť veda nikdy nepotvrdila. Nejde teda o "nesporný fakt", ale o vieru v silu času.

4) Pozitívne mutácie a octomilky

Problém však spočíva v názore mnohých vedcov, že žiadne "čisté" pozitívne mutácie neexistujú! Alebo skôr nie v tom zmysle, že poskytujú novú informáciu – pretože každá prospešná zmena je vykúpená stratou inej dôležitej informácie či vlastnosti.

Napríklad vedci sa už viac ako sto rokov snažia nahliadnuť do evolúcie v priamom prenose na jedinej muške (ovocnej muške) prostredníctvom nespočetných experimentov a genetických manipulácií. Tá je na experimenty veľmi vhodná, pretože rýchlo vytvára nové generácie.

Avšak ani po stovkách nových generácií a veľkom počte rôznych indukovaných mutácií výsledok nevykazuje žiadnu evolúciu. V podstate všetky mutácie deformujú a ničia muchu rôznymi spôsobmi. A tie, ktoré prinášajú zdanlivé výhody, zase ničia iné vlastnosti (a ani sa nestihli "opraviť" v nasledujúcich generáciách, čo je pre evolúciu nevyhnutné). Inými slovami – žiadna evolúcia sa nekoná.

Samozrejme, tento fakt sa interpretuje tak, že v skutočnosti prebieha už "milióny rokov", takže nemôžeme očakávať, že budeme mať šťastie v krátkodobých experimentoch. A áno – aj toto je platná hypotéza, ktorej veria mnohí vedci. Lenže s tvrdením "evolúcia je vedecky dokázaná" to má len málo spoločného.

Ešte zrejmejšie je pozorovanie na baktériách, ktoré sa rozmnožujú aj v priebehu desiatok minút alebo hodín, a hoci boli vypestované desaťtisíce generácií, tiež nie je pozorovaná žiadna evolúcia.

Vedecký záver? Evolúcia neexistuje. Mnohí vedci zastávajú názor, že mutácie nikdy neprinášajú žiadne nové informácie.

Samozrejme, že sa mnohí zástancovia evolúcie proti tomu bránia a prinášajú rôzne možné špekulatívne príklady, ktoré považujú za vznik novej informácie.

Často však ide o nejednoznačné a diskutabilné závery, ktoré v skutočnosti neprinášajú žiadne nové informácie, len presúvajú (alebo zapínajú/vypínajú) už existujúce informácie a podobne (často napríklad ona rezistencia na antibiotiká).

Dr. Robert Laughlin, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku, poznamenal, že:

"...mnoho súčasného biologického poznania má ideologickú povahu", ktoré ako také "nie je možné podrobiť skúške".

5) Darwinov strom života

Tradičné fylogenetické stromy spájajú súčasné druhy s potenciálnymi predkami na základe spoločných morfologických vlastností (napr. tvaru). Tento druh stromu narazil na množstvo negatívnych dôkazov a nenašiel oporu vo fosílnych záznamoch. Evoluční vedci preto začali hľadať inde. Myšlienka ísť hlbšie – do molekulárnej biológie – sa zdala byť sľubná. V skutočnosti však oba prístupy (tradičný a genetický) ukazujú často odlišné scenáre a molekulárne údaje odhaľujú možno ešte viac problémov ako tradičný strom založený na podobnosti.

Aby som to skrátil, tieto stromy už veľmi dlho slúžia ako úspešný nástroj propagandy evolučných názorov. Teraz však vieme, že po celý čas boli fantazijnými konštrukciami, ktoré mali len málo spoločného s realitou.

Evolučná paleoantropologička Mary Leakeyová pred mnohými rokmi uviedla: "Všetky tie stromy života s vetvami predkov sú nezmysly." [17]. Moderné molekulárne údaje jej tvrdenie len podčiarkujú. V súčasnosti väčšina biológov uznáva, že tento strom nezodpovedá stavu prírody a mal by sa zavrhnúť; pre nich je to len zjednodušenie v snahe lepšie pochopiť prírodu.

Pre niektorých evolučných vedcov je nedávne vykorenenie stromu života ohromujúcim šokom a považujú ho za tvrdý úder. John Dupré, filozof biológie, to komentuje takto: 

"Je to súčasť revolučnej zmeny v biológii... Náš štandardný model evolúcie je pod obrovským tlakom. Je jasné, že odteraz sa na evolúciu budeme pozerať skôr ako na záležitosť fúzie a spolupráce než na zmeny v rámci izolovaných línií." [18]

Ďalší vedec, evolučný biológ Michael Rose, ide ešte ďalej: 

"To, čo je teraz menej akceptované, je skutočnosť, že sa musí zmeniť celá naša základná koncepcia biológie." [18]

Takže teraz mnohí biológovia v otázke príbuznosti druhov tápajú a nevedia viac ako predtým. Mnohí sa však vo svojich článkoch nezabúdajú odvolávať na to, že evolučná teória nie je ohrozená, a v dejinách evolúcie hľadajú skôr siete ako stromy. No aj tu je viac ako zrejmé, že ide len o nepodložené špekulácie a neoverené hypotézy, ktoré nemajú s tvrdením "evolúcia je dokázaný fakt" vôbec nič spoločné.

Osobne sa domnievam, že aj tieto fakty podporujú (hoci nepriamo) kresťanský postoj, že tvory sa nikdy nevyvinuli z rôznych druhov a všetky tie stromy po desaťročia vytvárali falošnú predstavu o realite, ktorá sa nikdy nestala. Predkovia dnes žijúcich tvorov boli stvorení ako samostatné druhy, ako nám to Boh zjavil v Biblii.

6) Skameneliny
V našom stručnom prehľade základných a častých "dôkazov" evolúcie nemôžu chýbať fosílne nálezy (tzv. skameneliny). Podľa niektorých zástancov evolučnej teórie je to najsilnejší argument pre jej platnosť. Ak sa celé stvorenie vyvíjalo postupne počas mnohých miliónov rokov, potom musíme v geologických vrstvách nájsť milióny skamenelín – ideálne v postupnosti od najprimitívnejších po najzložitejšie podľa vrstiev zdola nahor, vrátane nespočetných tzv. "medzičlánkov", ktoré mali byť prechodnými formami medzi dnešným živočíchom a jeho dávnym predkom. Nanešťastie (pre evolucionistov) sme nenašli ani jeden z nich.

Jednou z najväčších rán a výziev pre evolučnú teóriu je tzv. kambrická explózia. Ide o donedávna najstaršie horniny (podľa evolucionistov staré vyše 500 miliónov rokov), v ktorých ležia miliardy skamenelín veľmi zložitých organizmov – úplne náhodne, bez akýchkoľvek známok evolúcie, a to naraz. Evoluční vedci sa snažia túto neistú situáciu vysvetliť mnohými spôsobmi. Predložili rôzne hypotézy a špekulácie, no žiadne hodnoverné vysvetlenie sa im nepodarilo nájsť. Tento problém sa však netýka len kambrickej explózie. Fosílny záznam (vo všeobecnosti) vykazuje znaky náhleho objavenia sa, v podstate žiadnej evolúcie, systematických medzier medzi druhmi a tiež absencie prechodových línií medzi druhmi.

Sám Darwin o tejto medzere od začiatku vedel, ale dúfal, že tento problém sa vyrieši ďalšími objavmi v budúcnosti. Raz napísal:

"Pokiaľ ide o teóriu (evolúcie), muselo existovať obrovské množstvo medzičlánkov. Prečo ich nenachádzame? Prečo nie je príroda v zmätku, a nie, ako to vidíme my, v presne odstupňovaných druhoch? Geologický výskum nepriniesol nekonečné množstvo jemných stupňov medzi minulými a súčasnými druhmi, ako by to vyžadovala teória; a to je najzjavnejšia zo všetkých námietok proti nej. Vysvetlenie musí spočívať v nedostatočnosti geologického záznamu." [19]

Mnoho desaťročí po Darwinovi si vedci začali uvedomovať, že majú problém – Darwinova nádej sa nenaplnila. Profesor N. H. Nilsson, botanik a genetik, už dávno povedal:

"Nie je možné ani len simulovať evolúciu na základe paleobiologických údajov. Fosílny materiál je v súčasnosti taký kompletný, že nedostatok prechodných radov nemožno vysvetliť nedostatočným materiálom. Táto absencia je skutočná a nikdy nebude vyplnená." [20]

Dokonca aj súčasný a slávny evolučný vedec Stephen Gould (ktorý sa snažil zachrániť tento pre evolučnú teóriu nepohodlný fakt ďalšou evolučnou špekuláciou o interpunkčnej rovnováhe) pripúšťa tento rozpor s očakávaniami evolucionistov:

"Celý príbeh veľmi dobre ilustruje ústredný fakt fosílneho záznamu – geologicky prerušovaný začiatok s následným nulovým vývojom (stázou) väčšiny druhov... Anatómia môže v priebehu času kolísať, ale posledné zvyšky druhov sa veľmi krásne podobajú svojim prvým zástupcom." [21, s. 749]

Darwinova nádej sa teda nenaplnila ani po viac ako 100 rokoch intenzívneho hľadania! Katalogizovali sme milióny (viac ako 250 miliónov) skamenelín a tie tieto závery len potvrdzujú. Fosílny záznam je dosť chaotický, bez známok evolúcie.

Prečo teda evolucionisti stále vydávajú skameneliny za dobrý dôkaz evolúcie? Dobrá otázka. Okrem hrubého ignorovania faktov a snahy držať sa za každú cenu "jasne dokázanej" teórie má paleontológia veľmi ťažkú úlohu. Pri chápaní, interpretácii a zaraďovaní fosílií do evolučného rámca sú totiž veľmi veľké problémy. To im dáva celkom voľnú ruku v tom, ako tieto nálezy interpretovať a umiestniť ich do svojho pomyselného stromu života. Roger Lewin to vyjadruje takto:

"Je nešťastné, že skameneliny sa nevynášajú zo zeme už označené. A je dosť zlé, že štítky sa väčšinou dávajú v mene egoizmu a naivnej ignorancie faktu, že medzi jednotlivcami existujú rozdiely: každá tvarová nuansa bola interpretovaná ako iný typ organizmu, a nie ako prirodzená variabilita v rámci populácie... Dať nálezu správnu nálepku je úžasne ťažké, a to aj preto, že tieto nálepky sú akousi abstrakciou podliehajúcou subjektívnemu vplyvu..." [22]

Je tiež zábavné (alebo smutné?), že fosílie idú "svojou vlastnou cestou" a paleontológovia ich interpretujú evolučne len preto, že veria (ako mnohí), že evolúcia je fakt. Napríklad antropológ Dr. Roger Lewin priznáva, že:

"prakticky všetky naše teórie o pôvode človeka boli vytvorené relatívne nezávisle od fosílnych záznamov" a sú "postavené bez fosílií a v niektorých prípadoch aj napriek fosíliám". [22]

Iný vedec (Eldredge) dodáva:

"Náš obvyklý výraz tváre bol však chladne zdvorilý a ponúkali sme hromadné tiché prijatie príbehu o postupnej adaptácii, príbehu, ktorý sa posilnil a upevnil, keď sa presadila syntéza. My paleontológovia sme tvrdili, že história života podporuje tento výklad, hoci sme dobre vedeli, že to tak nie je." [22]

Pozrime sa ešte na dve oblasti, ktorých sa fosílie často dotýkajú:

A) Chýbajúce medzičlánky

Chýbajú fosílie, ktoré by nejakým spôsobom pomohli poskytnúť dôveryhodnejší dôkaz o postupnej evolúcii. Samozrejme, darvinisti sa veľmi často pokúšali vydávať niektoré nálezy za tieto medzičlánky (a stále sa o to pokúšajú – napr. archeopteryx –, ale aj túto "nádej" už mnohí vedci opustili ako slepú uličku). Takmer vždy sa však ukázalo, že to tak nebolo, alebo boli dané medzičlánky úspešným podvodom. Inokedy sú zistenia veľmi špekulatívne alebo kontroverzné. Preto ich nemožno považovať za silný dôkaz existencie medzičlánku. Desaťročia hlásané lži a klamstvá však dokázali v mysliach ľudí napáchať veľké škody a pomohli mnohých falošne presvedčiť o pravdivosti evolučnej teórie.

Ako sa s touto situáciou vyrovnávajú vedci? No aj tu sa ukazuje pružnosť a "nesmrteľnosť" evolučnej teórie – nie sú tu medzistupne? "Nevadí, evolúcia je dokázaný fakt." A keďže je to dokázaný fakt, znamená to, že sme sa museli mýliť a možno sme ich len nenašli (napokon, nájsť zachovanú fosíliu je zriedkavý jav, to je pravda). Alebo sa evolúcia udiala tak rýchlo, že sa živočíchy vyvinuli veľmi rýchlo a v malom počte, a až potom sa rozmnožili, v dôsledku čoho máme aktuálny fosílny záznam.

Inokedy sa český evolucionista, profesor Jaroslav Flegr, pod ťarchou absencie prechodných foriem rozhodol napísať knihu s názvom Zamrznutá evolúcia, kde sa snaží túto neistú situáciu vysvetliť. V neposlednom rade sú tu aj takí, ktorí pod ťarchou týchto dôkazov tvrdia, že všetky živočíchy sú vlastne prechodné.

Ani takto (podľa mňa dosť bezradne) nechcem kritizovať pokusy o vedecké vysvetlenie. To je v poriadku. Vadí mi však, že sa to robí pod heslom "nesporný a stokrát dokázaný fakt". Ak by bola pravda, že všetky živé organizmy sa vyvinuli zo spoločného predka v priebehu aspoň jednej miliardy rokov, zákonite by vo fosílnom zázname museli byť miliardy a miliardy článkov!

Chýbajúci článok je preto zavádzajúci pojem. Nechýbajú preto, že sa ešte nenašli (alebo nezachovali), ale preto, že nikdy neexistovali.

B) Živé fosílie

Ďalším klincom do pomyselnej rakvy evolučnej teórie sú tzv. živé fosílie. Mnohé fosílie nájdené v rôznych prostrediach (napr. jantár údajne starý stovky miliónov rokov) sú na nerozoznanie od organizmov, ktoré sa nachádzajú dnes, bez známok evolúcie. Iste, aj to sa dá vysvetliť evolučne – napríklad tvrdením, že neexistovali žiadne evolučné tlaky, ktoré by daného tvora prinútili k zmene. Preto zostal rovnaký po stovky miliónov rokov. Špekulácie sú dobré, ale nejaké dôkazy? Sotva – len viera vo vlastné predpoklady. Skrátka, fosílny záznam je dôkazom všetkého, len nie evolúcie. Nálezy, ktoré podporujú evolučnú teóriu, sú zriedkavé a často veľmi špekulatívne. Ak by sa evolúcia skutočne udiala, fosílny záznam by pravdepodobne vyzeral úplne inak.

Niekedy sa evolucionisti snažia odradiť oponentov tým, že ich požiadajú, aby vymenovali všetky fosílie, ktoré nezodpovedajú geologickému záznamu. Problém je, že aj podľa tvrdení mnohých evolucionistov žiadne neexistujú. V podstate čokoľvek, s čím kritici alebo neevoluční (kreacionistickí) vedci prídu, sa dá odmietnuť s užitočnou výhovorkou, že nemáme úplný fosílny záznam a na základe toho ani presne nevieme, do ktorej časovej etapy nález zaradiť. Ak sa teda nájde fosília, ktorá nezapadá do evolučného časového rámca, potom to jednoducho znamená, že daný živočích sa vyvinul možno skôr, ako sme si mysleli, a my teraz môžeme spresniť svoje poznatky = lepšie pochopiť "evolúciu". Evolučný výklad je tu teda veľmi flexibilný a dokáže absorbovať takmer akúkoľvek zmenu.

Na záver tohto bodu uvediem niekoľko citátov vedcov, ktorí sa vyjadrujú k zaujatosti v tejto oblasti. Pred niekoľkými rokmi napríklad Don Batten poznamenal:

"Každý vie, že fosílie sú nepredvídateľné, kosti budú vždy tancovať podľa toho, ako si pískaš." [23]

Paleoantropológ Milford Wolpoff píše:

"Podľa môjho názoru objektívnosť vo vede neexistuje. Dokonca aj zhromažďovanie údajov, to, ktoré údaje sa majú zachovať a ktoré ignorovať, odráža vedcov svetonázor." [24]

Ďalej evolucionisti John Gribbin a Jeremy Cherfas priznávajú:

"Musíme priznať, že dejiny paleontológie sa nečítajú ako žiarivý príklad cesty za pravdou, najmä ak by išlo o pravdu o pôvode človeka." [24]

A dodávajú:

"Dobre vieme, že nič nemôže byť vzdialenejšie od skutočnosti ako populárny obraz vedca ako vecného hľadača pravdy." [24]

7) Homológia - podobnosť
Jedným z ďalších najčastejšie uvádzaných argumentov na podporu evolučnej teórie je podobnosť, ktorú možno nájsť v živočíšnej ríši. Možno hovoriť o podobnosti končatín (napr. netopierie krídla, delfínie plutvy, konské nohy a ľudské ruky majú podobné usporiadanie kostí predných končatín, hoci majú rôzne funkcie), podobnosti funkcií (materské mlieko, teplokrvnosť atď.) alebo podobnosti orgánových sústav (mnohé živočíchy majú chrbticu, dve oči, pľúca, mozog atď.). Hovorí táto podobnosť naprieč živočíšnou ríšou v prospech spoločného predka, od ktorého sme tieto štruktúry a orgány postupne "zdedili"?

Tieto podobnosti majú mnoho praktických problémov. Jedným z najzávažnejších je, že neexistuje spôsob, ako sledovať evolučnú podobnosť, či už prostredníctvom reťazcov DNA, fosílnych nálezov alebo tzv. evolučných ciest. Mnohé homologické štruktúry sa vyvíjajú úplne inak (v rozpore s očakávaniami – z rôznych génov!), inokedy nehomologické štruktúry vznikajú z identických génov a nezriedka homologické štruktúry alebo orgány dokonca vznikajú úplne nezávisle. Vedeli ste napríklad, že naše oči majú podobnú konštrukciu ako oči chobotníc? Čo to naznačuje? Spoločného predka s chobotnicami? Samozrejme, že nie. Evolučný teoretik by to nenazval "čistou" homológiou, pretože si nemyslí, že ide o nášho spoločného predka. Ale neváhal by ich nazvať opicami.

Tieto podobné mechanizmy sú v prírode celkom bežné a existujú úplne nezávisle od seba (napr. echolokačný systém podobný sonaru u netopierov alebo delfínov). Mohli by sme pokračovať v množstve nepríjemných neevolučných homológií, ktoré silne podkopávajú evolučné predstavy o spoločnom pôvode. Napríklad mimoriadne zložité a sofistikované oči sa podľa niektorých výskumníkov vyvinuli nezávisle až šesťdesiatkrát [25]! Odhliadnuc od toho, že existujú jasné dôkazy naznačujúce, že podobnosť nemusí znamenať nevyhnutne spoločného predka, môžeme vziať do úvahy aj fakt neredukovateľnej zložitosti takýchto orgánov. Ak by sme sa pokúsili aspoň čiastočne vyjadriť pravdepodobnosť vzniku takýchto dokonalých štruktúr nezávisle (a v prírode nespočetne veľakrát), dostali by sme nesmierne nereálne číslo pravdepodobnosti, ktoré si ani nevieme predstaviť. V jednom článku zaoberajúcom sa problémom homológií sa trefne poznamenalo na adresu iba jedného nezávisle vyvinutého biologického mechanizmu:

"Človeku sa zatočí hlava, keď si pomyslí, že takýto zložitý proces sa mohol vyvinúť raz; ale tvrdiť, že sa to stalo toľkokrát (30-krát), tomu nemôže uveriť žiadny rozumný človek. Byť evolucionistom si vyžaduje veľa slepej viery!" [26]

Mnohí vedci preto priznávajú, že táto otázka je stále nevyriešenou záhadou. Žiaľ, v učebniciach, školách a mnohých vedeckých dokumentoch sú študenti a verejnosť systematicky masírovaní jedinou "politicky korektnou" verziou = podobnosť poukazuje na spoločného predka zvierat. Homológia však môže podporiť teóriu spoločného predka rovnako dobre ako myšlienku Boha Stvoriteľa. Veď čo by ste očakávali, keby celú prírodu stvoril Boh? Neočakávali by ste, že použije podobné a overené konštrukčné prvky a mechanizmy? Veď všetci žijeme v rovnakých alebo podobných podmienkach. Jeme podobnú stravu, dýchame rovnaký vzduch, podliehame rovnakej gravitačnej sile. Prečo by Boh nemohol použiť rovnaké osvedčené konštrukčné prvky a mechanizmy? Ak sú štyri končatiny účinné z mnohých dôvodov, prečo ich nepoužiť pre viac zvierat?

Veď my ľudia sa správame rovnako! Osvedčili sa nám štyri kolesá automobilov vrátane volantu a ďalších mechanizmov? Prečo ich teda nepoužiť aj pre iné výrobky? Mnohé v praxi osvedčené komponenty z počítača, o ktorom teraz píšem, sa nachádzajú v úplne iných výrobkoch. Alebo možno v stavebníctve. Ak sa pozriete na akúkoľvek budovu, ťažko by ste našli takú, ktorá nemá okná, dvere alebo odkvapy, ktoré z pochopiteľných dôvodov odvádzajú dažďovú vodu. Dôvod existencie týchto podobností naprieč všetkými ľudskými činnosťami je jednoduchý – majú len spoločného tvorcu, inžiniera alebo, ak chcete, projektanta.

8) Haeckel, podvod a podobnosť embryí
Charles Darwin svojho času považoval údajnú podobnosť embryí rôznych živočíchov za jeden z najsilnejších dôkazov, že všetci pochádzame zo spoločného predka. Vo svojej knihe O pôvode druhov napísal:

"Embryá veľmi odlišných druhov patriacich do tej istej triedy sú si veľmi podobné, ale veľmi sa líšia, keď sú jedinci úplne vyvinutí."

Z toho usúdil, že:

"zhodnosť v stavbe embrya odhaľuje zhodnosť v pôvode" [27, s. 73].

Keďže však Darwin nebol embryológ, spoliehal sa na prácu iných bádateľov, napríklad Ernsta Haeckela. Ten okrem iného nakreslil embryá rôznych tried stavovcov, aby ukázal, že v raných štádiách boli prakticky identické, ale po úplnom vyvinutí sa z nich stali odlišné tvory. Darwin prevzal tieto myšlienky, aplikoval ich na človeka a tvrdil, že ľudské embryo sa len ťažko odlišuje od embryí iných stavovcov. Na základe toho by sme teda mali vyvodiť ich spoločný pôvod.

Nemáme tu priestor na to, aby sme sa touto problematikou podrobne zaoberali, preto si ju dovolím zhrnúť takto: Darwin aj v tomto prípade založil jedno zo svojich najsilnejších presvedčení o správnosti svojej teórie na naturalistickom omyle. Biológovia už viac ako 100 rokov vedia, že Haeckel podvádzal a falšoval tieto kresby, aby podporil svoju (teda Darwinovu) teóriu [4, s. 44]. Ide teda o jeden z najznámejších biologických podvodov, ktorý pomohol presvedčiť nespočetné množstvo ľudí, aby verili v teóriu evolúcie a odmietli vieru v Stvoriteľa.

Po odhalení svojho podvodu sa Haeckel pred akademickým senátom obhajoval tvrdením, že podobné nehoráznosti páchali aj iní evolucionisti:

"Po tomto kompromitujúcom priznaní k podvodu by som sa mal skutočne hanbiť a cítiť sa zničený, ale mojou útechou je, že na lavici obžalovaných vedľa mňa sedia stovky ďalších spolupáchateľov, vrátane mnohých najspoľahlivejších pozorovateľov a biológov s vynikajúcou povesťou. Veľká väčšina všetkých zobrazení v najlepších učebniciach biológie, v traktátoch a správach by si rovnako zaslúžila obvinenie z falšovania, pretože všetky sú nepresné a viac či menej sfalšované, schematické a vymyslené."
[28, s. 224]

Biológovia už dlho vedia, že embryá stavovcov nie sú rovnaké a dajú sa od seba ľahko rozlíšiť. Veľmi smutné však je, že tieto ilustrácie sa stále v rôznych odtieňoch zobrazujú v mnohých učebniciach biológie, aby podporili evolučné presvedčenie. Niektorí tieto lži propagujú, hoci sami vedia, že ide o podvod, iní to však ani netušia.

Biológ Jonathan Wells napríklad spomína prípad, keď "vo februári 2000 autor učebnice Douglas Futuyma zverejnil na internetovom fóre v Kansas City odpoveď kritikovi, ktorý ho obvinil z klamstva, pretože vo svojej učebnici Evolučná biológia (1998) použil kresbu Haeckelových embryí. Futuyma sa bránil tým, že pred prečítaním kritikovho obvinenia vôbec nevedel o nezrovnalostiach medzi Haeckelovými kresbami a skutočnými embryami stavovcov." [27, s. 93]

Takže – profesionálny evolučný biológ a autor vysokoškolskej učebnice nevedel o podvode, o ktorom biológovia vedia už desaťročia? Zaujímavé! Napriek tomu, že mnohí zástancovia evolúcie uznávajú chybu, "dôkaz" evolúcie sa naďalej prezentuje na mnohých miestach. V najlepšom prípade sa povie, že mohlo ísť o podvod, ale to stále nič nemení na skutočnosti, že teória evolúcie je pravdivá.

Celé desaťročia sa stavia na zaručených dôkazoch, ale keď sa raz zrútia, niektorí povedia, že evolučná teória to vlastne vysvetľuje, pretože neexistuje dôvod, prečo by mali byť embryonálne štádiá chránené pred evolučnými tlakmi. Takže aj tu sa ukazuje, že teória je pružná ako gumička.

9) Rezistencia na antibiotiká
Ďalším z najčastejšie uvádzaných dôkazov evolučných zmien (tu v "priamom prenose", ako by mohli niektorí poukázať) má byť odolnosť baktérií voči antibiotikám. V skutočnosti však nejde o príklad ani dôkaz evolučnej zmeny.

Jedným z vedcov, ktorí sa touto témou podrobne zaoberali, je izraelský biofyzik Lee Spetner. Tvrdí, že bakteriálna imunita vzniká dvoma spôsobmi, ale ani jeden z nich podľa neho nepredstavuje dôkaz pre evolučnú teóriu:

• Prenos rezistentných (už existujúcich) génov v baktériách = žiadna evolúcia, len prenos v bakteriálnom svete.

• Vytvorenie novej rezistencie prostredníctvom mutácie (ale za cenu straty genetických údajov) = dočasná výhoda získaná mutáciou je draho vykúpená stratou funkcie [29].

Tieto závery akceptuje aj molekulárny biológ Dr. Daniel Criswell:

"Hoci sa zdá, že uvedené mutácie sú prospešné a poskytujú baktérii výhodu, vždy to niečo stojí. Ribozomálne mutácie síce dodávajú organizmu odolnosť voči antibiotikám, ale spomaľujú proces syntézy bielkovín, brzdia rast a znižujú schopnosť danej baktérie vyrovnať sa s prostredím, v ktorom sa dané antibiotikum nenachádza. Okrem toho sa zdá, že mutácie, ktoré spôsobujú rezistenciu voči jednému antibiotiku, následne spôsobujú zníženú rezistenciu baktérie voči iným antibiotikám. A tieto negatívne účinky sú presne to, čo kreacionisti očakávajú od mutácií. Mutácia možno poskytuje výhodu v určitom prostredí, ale celková zdatnosť populácie daného bakteriálneho druhu je znížená z dôvodu obmedzeného fungovania jednej zložky jeho biologického mechanizmu." [30]

Jeho kolega, mikrobiológ Dr. Kevin Anderson, zhrnul získanú imunitu takto:

"Skutočná biologická cena, ktorú tieto mutácie zaplatia, je však v každom prípade strata už existujúcich bunkových systémov alebo funkcií. Takáto strata bunkovej aktivity sa preto nemôže považovať za genetický prostriedok na podporu evolúcie." [31]

10) Odpadová DNA
Nepotrebné gény sú oblasti genómu, ktoré nemajú žiadnu funkciu a podľa ich zástancov sú akýmsi odpadom a pozostatkom našej evolučnej minulosti. Podľa niektorých vedcov sa predpokladá, že ľudia majú až 90 % takýchto zbytočných častí genómu. Tento argument sa dlho používal (a niekde, žiaľ, ešte stále používa) ako dôkaz na podporu evolučnej teórie (dokonalý Boh by takéto zbytočnosti nevytvoril. Preto celá myšlienka nahráva postupnej evolúcii od nižších foriem k vyšším, ktoré strácajú zbytočné funkcie svojich predchodcov).

Jeden zástanca evolučnej teórie to vyjadril takto:

"Zdieľanie bezvýznamných kúskov DNA je elegantným dôkazom evolučnej histórie, nie jediným, ale veľmi pekným a príjemne didaktickým." [32]

Moderná veda však túto ďalšiu chybu napravila. Teraz vieme (a postupne sa odhaľujú ďalšie prípady), že väčšina tohto "odpadu" má dôležitú funkciu. Veľmi významný krok vpred v tejto oblasti urobil projekt ENCODE. V rámci neho viac ako 440 vedcov z 32 inštitúcií uskutočnilo viac ako 1600 experimentov a zistilo prekvapivé informácie – viac ako 80 % ľudskej DNA niečo robí (hoci sa zatiaľ presne nevie čo).

Ed Yong na webovej stránke časopisu Discover dodáva:

"A čo je v tých zvyšných 20 percentách? Možno ani tam nie je žiadny odpad," tvrdí Ewan Birney, koordinátor analýzy riadenia projektu... Vysvetľuje, že ENCODE skúmal len (!) 147 typov buniek, pričom v ľudskom tele ich je niekoľko tisíc. Danú časť genómu môže kontrolovať gén z jedného druhu bunky, ale nie z iného. Ak preskúmame všetky bunky, objavíme možné funkcie zvyšku genómu. "Je pravdepodobné, že z 80 percent sa stane 100 percent," hovorí Birney. "V skutočnosti nemáme žiadne veľké zhluky prebytočnej DNA. Metafora o odpadkoch je dosť zbytočná." [33]

Hoci je ešte veľa výskumov, ktoré treba vykonať, jedno je úplne jasné – aj tento argument a takzvané "dôkazy" pre evolučnú teóriu sú s pribúdajúcimi vedeckými poznatkami čoraz vratkejšie. Vedci však len objavujú to, čo kreacionisti vedia už dávno – Boh nerobí chyby a keď tvorí, vie, čo robí.

11) Zvyškové orgány (rudimentárne orgány)

Jedným z ďalších, najčastejšie opakovaných (a kreacionistami vyvrátených) omylov a údajných dôkazov evolučného vývoja sú tzv. nefunkčné, zakrpatené a nepoužiteľné orgány – podľa evolucionistov akési pozostatky postupného vývoja. Predtým mali mať tieto orgány nejakú funkciu, teraz už nie sú potrebné. Napriek ich popularite a širokému prijatiu medzi laickou aj odbornou verejnosťou majú tieto predpoklady veľmi vážne problémy a nedostatky.

Po prvé, treba si uvedomiť, že zbytočnosť akéhokoľvek orgánu sa nedá dokázať. Jeho funkcia môže byť len neznáma a je možné, že sa objaví neskôr. Kritici napríklad poukazovali na viac ako 100 prípadov údajne zakrpatených orgánov, pričom dnes vieme, že to tak nie je a že tieto orgány majú dôležitú úlohu vo fungovaní nášho tela [34].

Po druhé, aj keby sa takýto orgán našiel, svedčil by skôr o úbytku (ktorý predpokladá kreacionistický model) než o evolúcii (tu by sme hľadali emergentné orgány vyvíjajúce sa k väčšej zložitosti). Na ilustráciu uvediem niekoľko príkladov.

• Zuby múdrosti
  Aj zvieratá majú zuby múdrosti. Ak by sme sa zdravo stravovali (ľudia v krajinách, kde sa konzumuje mäkká strava, s nimi majú problémy), boli by pre nás rovnako užitočné ako pre nich alebo pre ľudí žijúcich v menej rozvinutých krajinách. V skutočnosti ľudia počas celej histórie jedli potraviny, ktoré si vyžadovali väčšiu námahu pri žuvaní (vďaka tomu sa lepšie vyvíjali čeľuste a bolo viac miesta pre zuby), čo minimalizovalo alebo eliminovalo problém s týmito zubami [35].

• Dodatok (červovitý prívesok)
  Jeden z najčastejších a najznámejších omylov diskutovanej otázky. V súčasnosti je však úplne jasné, že ide o veľmi dôležitú súčasť imunitného systému (najmä v detskom veku), vrátane funkcie udržiavania potrebnej hladiny mikroorganizmov v tráviacom trakte [36; 37, s. 102].

• Ochlpenie tela
  V súvislosti s ochlpením sa to týka napr. obočia, mihalníc, vlasov a samotného ochlpenia. Všetky z nich však majú trvalú funkciu. Obočie zabraňuje prenikaniu potu do očí, mihalnice pred smietkami a vlasy sú dôležitým izolantom alebo ochranou pred úpalom. Ochlpenie tela potom môže mať určitú zmyslovú funkciu, v tejto oblasti je vyšší výskyt kmeňových buniek (urýchlenie hojenia) a v neposlednom rade chĺpky prispievajú k tomu, aby póry v koži boli priepustné a zdravé, čo umožňuje prenikanie kožného mazu do pokožky [38].

• Kostrč
  V skutočnosti má niekoľko dôležitých funkcií. Upevňuje k sebe niekoľko skupín svalov, zabraňuje prolapsu panvových orgánov a v prípade jej odstránenia hrozia problémy so sedením, vstávaním, pôrodom alebo inkontinenciou [39].

• Prsné bradavky u mužov
  Tento argument možno zaradiť do širokej oblasti tzv. homológie, o ktorej sme hovorili v časti 7. Existenciu mužských bradaviek možno teda celkom dobre vysvetliť v rámci Božieho stvoriteľského diela. Nejde o nič iné ako o úsporný prístup k dizajnu organizmov. Deti sa v prvých štádiách svojho vývoja vyvíjajú podľa rovnakej šablóny. Až neskôr hormóny určujú špecifický vývoj daného plodu na muža alebo ženu. Ani takto však nie je možné s istotou povedať, či sú tieto orgány nefunkčné. Sú plne vyvinuté (zásobené cievami, nervami). Niektorí uvádzajú ako jednu z funkcií sexuálnu stimuláciu [40].

Môžeme pokračovať rôznymi údajne zakrpatenými svalmi (napr. ušný lalok, lýtko atď.), mandľami, krídlami u nelietajúcich vtákov až po panvové kosti veľrýb. Nič z toho nepredstavuje seriózny dôkaz evolúcie a ich existencia má opodstatnenie. Treba poznamenať, že v minulosti lekári (indoktrinovaní evolučnou vierou v nefunkčné orgány) vážne poškodili (niekedy smrteľne) množstvo ľudí, napr. odstránením mandlí alebo meniskov z kolien.

Zhrnutie

V podobnom duchu by sa dalo pokračovať. Mohli by sme napríklad uviesť na pravú mieru rôzne nepravdivé tvrdenia (údajné dôkazy slepej evolúcie), napríklad tie, že nedokonalosť mnohých stvorených vecí (napr. údajne chybne zapojená sietnica oka, palec pandy atď.) poukazuje na neprítomnosť dokonalého dizajnéra. Domnievam sa však, že tieto príklady sú pre ilustráciu dostatočné.

Je veľmi smutné, že verejnosť si zväčša neuvedomuje skutočnosť, že Darwin a jeho nasledovníci postavili základy svojej teórie práve na nezmysloch a často aj podvodoch vo vede. Keby boli v tom čase známe skutočné poznatky rôznych vedných odborov, táto teória by podľa môjho názoru nikdy nemohla vzniknúť. Vlak ideológie sa však už rozbehol a akýkoľvek dôkaz, ktorý spochybňuje jej základy, sa odmieta jednoducho preto, že "evolúcia je dokázaný fakt". Evolucionisti už neskúmajú, "či je evolúcia skutočná", ale zameriavajú sa na to, "ako funguje". Na základe viery totiž prijali predpoklad, že svet nemohol vzniknúť inak. To je však náboženský postoj a s empirickou vedou má len málo spoločného.

Predtým mali kreacionisti oveľa ťažšiu pozíciu ako teraz. Vedecké poznatky boli horšie a mnohé "dôkazy" v skutočnosti povrchne podporovali skôr evolučnú teóriu. Neskôr sa však ukázalo, že sa mýlili, alebo nezriedka išlo o podvody. Zároveň sa zväčšila a naďalej zväčšuje priepasť medzi skutočnou vedeckou realitou a vysnívanými evolučnými špekuláciami.

Problémom však je, že táto paradigma medzitým ovládla vedeckú komunitu a vzdelávací systém. Preto je veľmi často akákoľvek kritika zo strany zástancov opačného názoru arogantne odmietaná, zavrhovaná a dokola sa opakuje otrepaná pesnička: "Už nie je o čom diskutovať, evolúcia je dokázaný fakt." Možno sa mi podarilo poukázať na to, že toto tvrdenie nie je až také pravdivé, ako sa to jeho zástancovia snažia tak zúrivo tvrdiť…

Posledná poznámka – pokiaľ ide o vyššie (a nižšie) uvedené sporné body, mnohí ľudia a vedci sa ospravedlňujú a utešujú, že čo veda nevie dnes, zistí neskôr. Preto nie je potrebné do celej záležitosti vťahovať Boha (tzv. vyplnenie medzery v nevedomosti).

Je však dôležité zdôrazniť, že mnohé fakty proti evolúcii (napr. možnosť spontánneho vzniku života z neživej hmoty) nie sú o tom, že veda nevie, ale o tom, že veda vie. To znamená, že vie, že vznik života z neživej hmoty nie je možný. Nie že by v budúcnosti objavila, ako sa to stalo, ale už teraz vie, že tento proces je v rozpore so všetkými známymi zákonmi chémie, fyziky či pravdepodobnostnými výpočtami.

Záverečné zhrnutie

Cieľom tejto otázky nebolo dokázať existenciu Boha, ale vyvrátiť falošné a klamlivé presvedčenie, že "evolúcia je vedecky dokázaný fakt". Je to len nepodložené tvrdenie. Zdá sa, že hlavnou obranou evolučnej teórie proti súčasným nepriaznivým vedeckým zisteniam je agresívna propaganda a zastrašovanie alebo zosmiešňovanie každého, kto sa odváži spochybniť jej závery.

Môj záver podporuje aj neustále opúšťanie skorších falošných názorov, ktoré sa nezriedka považovali za "nesporný dôkaz evolúcie" a neskôr sa od nich (niekedy v tichosti) upustilo.

Áno, veda si vyžaduje opustiť zastarané a priblížiť sa k pravde – prosím, nech sa tak stane. Len ešte prosím – nemotajme našim deťom a študentom hlavy a neklamme im tým, že nie je o čom diskutovať a všetko je "dávno vedecky dokázané". To vôbec nie je pravda.

Bibliografie