55) Otázka - Existujú vedci, ktorí veria v Boha a
odmietajú evolúciu?
Z odpovedí na predchádzajúce otázky je celkom jasné, že existuje nespočetné množstvo vedcov, ktorí sú na základe svojich vedeckých poznatkov presvedčení o existencii stvoriteľskej inteligencie. Uznávajú, že úžasnú harmóniu a zložitosť sveta nemožno vysvetliť bez nutnosti existencie inteligentného Stvoriteľa. Medzi týchto vedcov patria absolventi najprestížnejších svetových univerzít a mnohí nositelia Nobelovej ceny.
Biofyzik Alexander Fink, riaditeľ Nemeckého
inštitútu pre vedu a vieru, uvádza:
"Podľa prieskumu medzi tisíckami náhodne vybraných amerických vedcov v roku 1916 sa zistilo, že 24 % z nich verí v osobného Boha. Bol to prekvapujúci výsledok, pretože sa očakávalo, že výrazne pribudne ateistov." [41, s. 11]
Na tomto mieste je však dôležité poznamenať, že všetci nábožensky veriaci vedci neveria rovnako a nemajú jednotný názor na povahu Stvoriteľa, na ktorého sa odvolávajú. Pre zjednodušenie možno spôsob, akým veriaca vedecká komunita pristupuje k otázke existencie Boha a Biblie, vyjadriť nasledujúcou ilustráciou:
V knihe používam citáty a vyjadrenia vedcov z rôznych názorových oblastí. Predovšetkým chcem zbúrať nesprávnu a mylnú predstavu, že náboženský človek nemôže byť vzdelaný, že je hlúpy a bráni vedeckému poznaniu. Mojou ďalšou ambíciou je zbúrať veľmi silne rozšírený názor, že biblickému opisu sa nedá veriť a že mu chýba akékoľvek vedecké zdôvodnenie. Naopak, chcem ukázať, že viera v Boha aj v Bibliu je rozumná, racionálna a vyplýva zo samotnej váhy dôkazov prírodných vied.
Ak však hovoríme o vede, ktorá je ostrým nástrojom mnohých ateistov na vyvrátenie existencie Boha, mali by sme si povedať niečo o tom, komu v prvom rade vďačíme za veľkú časť rozvoja modernej vedy.
Veda = dieťa kresťanského svetonázoru
"Keď sa snažím vystopovať pôvod tohto presvedčenia (že svet má poriadok), zdá sa, že ho nachádzam v základnej teórii, starej dve alebo tri tisíc rokov, ktorú prvýkrát v západnom svete rozšírili starí Hebreji, a to, že svet riadi jeden Boh a nie je výsledkom rozmarov mnohých bohov, z ktorých každý vládne svojmu vlastnému územiu podľa svojich vlastných zákonov. Tento monoteistický názor sa zdá byť historickým základom modernej vedy." – Dr. Melvin Calvin, nositeľ Nobelovej ceny za biochémiu [42].
Dovoľte mi pre mnohých veľmi provokatívne tvrdenie – moderná veda by nikdy nevznikla bez židovsko-kresťanského svetonázoru [43, s. 166]! Toto tvrdenie nie je zúfalým výkrikom kresťanských fanatikov, ale osobným vyznaním mnohých vedcov, ktorí stáli pri zrode moderných vedeckých disciplín, ako ich poznáme dnes.
Boli to kresťanskí vedci, ktorí ich zrodili. Ide napr. o chirurgiu (Joseph Lister), mikrobiológiu (Louis Pasteur), astronómiu (Johannes Kepler), molekulárnu fyziku (Lord Kelvin), kvantovú mechaniku (Max Planck), genetiku (Gregor Mendel), matematiku (Gottfried Leibniz), fyziku (Rayleigh, Fleming), astrofyziku (William Herschel) alebo elektromagnetizmus (André-Marie Ampère) atď. Nie je teda náhoda, že moderná veda vznikla v kresťanskej západnej spoločnosti. Aby mohla vzniknúť, museli byť splnené základné podmienky jej existencie, ktoré priniesla židovsko-kresťanská viera v Boha.
Tieto predpoklady sú nasledovné [44]:
Racionalita a poriadok stvorenia, ktoré poskytuje viera v Boha Biblie, predpokladajú predvídateľnosť a logiku, ktoré sú vlastné prírodným zákonom a bez ktorých by akékoľvek skúmanie nemalo zmysel. Boží charakter poukazuje aj na stálosť, ktorú možno predpokladať v prírode. Napríklad historik Joseph Needham na otázku, prečo veda nevznikla v Číne, odpovedá takto:
"Nikto neveril, že tajomstvá prírodných zákonov možno objaviť a prečítať, pretože nebola istota, že božská bytosť, oveľa rozumnejšia ako my, vôbec sformulovala nejaké zákony, ktoré by sme mohli prečítať." [44]Hmotný svet je skutočný (nie je to napr. hinduistická ilúzia) – možno ho spoznať.
Zbožštenie prírody, ktorú mnohé filozofie a náboženstvá považujú za súčasť božstiev. Skúmať a rozoberať ju by bolo pre mnohých zneuctením. Boh však nie je súčasťou tohto sveta. Skôr je to jeho dielo, ktoré možno skúmať.
Hmota je podľa Biblie dobrá, napriek názorom starovekého sveta, ktorý ju často považoval za zlo.
Okrem toho teória stvorenia sveta z ničoho je v protiklade k existencii večnej hmoty, rovnako ako lineárne poňatie času je v protiklade k cyklickému poňatiu, ktoré bolo vlastné mnohým významným starovekým kultúram a ktoré viedlo k ignorovaniu potreby hľadania príčinných súvislostí (tak dôležitých pre vedu).
Áno, aj iné kultúry mali určité poznatky (grécka algebra, čínska astronómia atď.), ale nebola to veda v pravom zmysle slova. Jeden z historikov vedy, Stanley Jaki, to vyjadril takto:
"Technické inovácie grécko-rímskej doby, islamu a cisárskej Číny, nehovoriac o inováciách z prehistorických čias, nepredstavujú vedu a možno ich skôr označiť za tradičné učenie, zručnosti, vedomosti, techniky, remeslá, technológie alebo jednoducho znalosti." [44]
Dovoľte nám teraz, aby sa k tejto téme vyjadrilo niekoľko významných osobností rodiacej sa modernej vedy z ich vlastného pohľadu:
"V nevedeckých kruhoch sa mylne predpokladá, že ak učenec vie o existencii viac, musí byť neveriaci. Naopak, naša práca nás približuje k Bohu. Posilňuje našu úctu k jeho úžasnej moci, pred ktorou naše úbohé nástroje, hoci sa zdajú byť titánsky dokonalé, žalostne zlyhávajú." – Ernest Rutherford, zakladateľ modernej jadrovej fyziky, nositeľ Nobelovej ceny za chémiu [42].
"Vstúpili sme do života so skepticizmom, ktorý bol v tom čase módny. Trvalo tridsať rokov laboratórnej práce, kým sme dospeli k presvedčeniu, že žiadny jav, ak je pravdivý, nemôže byť proti existencii Boha." – Lecomte de Nouy, nositeľ Nobelovej ceny za chémiu [45].
"Veľa som spolupracoval s Johnom Brookom, historikom, ktorý sa špecializuje na vedu. Povedal mi, že najťažšie je presvedčiť verejnosť, že medzi vedou a náboženstvom v skutočnosti nie je konflikt. Problém je v tom, že Dawkins, Hawking a ďalší živia mýtus, že medzi vedou a vierou existuje boj. Vždy je potrebné tento údajný boj komentovať. Musím vysvetliť – je to absurdné, môžem vymenovať množstvo profesorov vedy na Oxforde, ktorí sú veriaci. A môžem vymenovať ešte viac takých, ktorí sú ateisti. Je zrejmé, že vedu praktizujú tak veriaci, ako aj neveriaci." – John Lennox, profesor matematiky a filozof vedy v Oxforde [2].
Mohli by sme pokračovať v mnohých ďalších výrokoch významných osobností vedy, ako napríklad Isaaca Newtona, Louisa Pasteura, Johannesa Keplera, Gregora Mendela a Alberta Einsteina, ktorí síce neboli kresťanmi, ale uznávali existenciu Boha.
Čo sa teda stalo s vedou?
Neskôr, po jej vzniku, bola "znásilnená" a použitá ako nástroj na popieranie existencie Boha pomocou evolučnej teórie. Nie však na základe väčšieho poznania, ako sa mnohí mylne domnievajú, ale na základe úplne nezmyselného preceňovania možností vedy.
Obľúbeným argumentom kritikov je tvrdenie, že uvedení vedci ešte nepoznali moderné vedecké poznatky. Keby ich poznali, s najväčšou pravdepodobnosťou by v Boha neverili. Tento argument však považujem za úplne nezmyselný a alibistický.
Boli by ste prekvapení, keby ste vedeli, že aj dnes je stále viac a viac významných vedcov, ktorí veria v Boha tak, ako ich predchodcovia. Ešte častejšie však vážne tvrdia, že čoraz viac vedeckých dôkazov poukazuje na nedostatočnosť ateistického svetonázoru a na nevyhnutnosť uznať existenciu Boha.
Na záver si vypočujme vedcov, ktorých nemožno považovať za zastaraných:
"Keď sa zamyslím nad krásou fyzikálnych zákonov a nad skutočnosťou, že len malý počet najzákladnejších z nich umožňuje fungovanie mimoriadne zložitých systémov, ako sú živé organizmy, zdá sa mi nemožné, že by to všetko mohlo vzniknúť len náhodou bez nejakého plánu. V prírode je na každom kroku zjavná taká vynaliezavosť a dokonalosť, že existencia Stvoriteľa, ktorý to všetko naplánoval, sa mi zdá byť najprirodzenejším vysvetlením toho, čo pozorujem." – fyzik profesor Tomáš Tyc [46].
Kedysi skeptický profesor teoretickej fyziky Paul Davies, riaditeľ SETI, je dnes presvedčený, že za existenciou vesmíru stojí inteligentný Stvoriteľ. Hovorí:
"Vďaka svojej vedeckej práci som čoraz hlbšie veril, že náš fyzikálny vesmír je zostavený s takou ohromujúcou dômyselnosťou, že to už nemôžem prijať ako holý fakt. Už nemôžem veriť, že naša existencia v tomto vesmíre je len hrou osudu, akousi historickou náhodou alebo náhodným zábleskom v tejto veľkej vesmírnej dráme."
[4, s. 118]
A na inom mieste:
"Možno sa to zdá bizarné, ale podľa môjho názoru veda ponúka istejšiu cestu k Bohu ako náboženstvo." [4, s. 273]
Profesor Antony Flew, ktorý bol popri Bertrandovi Russellovi pravdepodobne najvplyvnejším filozofickým ateistom celého dvadsiateho storočia a ktorý takmer celý svoj život zasvätil obhajobe ateizmu, sa k zmene svojho postoja vyjadril takto:
"Teraz verím, že vesmír bol stvorený činnosťou nekonečnej inteligencie. Verím, že zložité zákony vesmíru poukazujú na to, čo vedci zvyknú nazývať 'Božia myseľ'. Verím, že život a rozmnožovanie majú svoj pôvod v božskom zdroji. Prečo v niečo také verím, keď som viac ako polstoročie strávil vysvetľovaním a obhajovaním ateizmu? Krátka odpoveď znie, že podľa môjho názoru ide o svetonázor, ktorý vzniká na základe modernej vedy." [47]
Allan Sandage, jeden z najuznávanejších vedcov
súčasnosti:
"Svet je príliš zložitý vo všetkých svojich častiach a ich vzájomných súvislostiach na to, aby bol len výsledkom náhody. Som presvedčený, že život so všetkým svojím poriadkom vo všetkých organizmoch je jednoducho príliš dokonalý. Funkcia každej časti živého organizmu závisí od všetkých ostatných častí. Ako to môže každá časť vedieť? Ako je každá časť od začiatku konkrétne určená?" [4, s. 206]
Profesor Chandra Wickramasinghe, astrofyzik a
matematik, hovorí:
"Možnosť, že by sa život na Zemi objavil len tak, je asi taká nepravdepodobná, ako keby sa tajfún prehnal cez skládku a vytvoril Boeing 747." [48, s. 43]
Okrem týchto príkladov, ktoré sú len špičkou ľadovca, som osobne poznal veľmi veľa vysoko vzdelaných kresťanov – od inžinierov a lekárov až po profesora jadrovej fyziky.
Záverečné zhrnutie
Musíme odmietnuť rozšírený názor o "hlúpych a nevedeckých kresťanoch" na základe nepopierateľných faktov. Je to stále prítomná ohováračka a nepravda založená na neznalosti (alebo arogantnej a zámernej ignorancii) dôkazov rastúcej komunity veriacich vedcov a ich argumentov pre existenciu Boha.