58) Otázka – Aké sú dôkazy existencie Boha?

Sú ľudia, ktorí sú presvedčení, že neexistujú dôkazy na podporu viery v existenciu Boha. Toto presvedčenie však vychádza skôr z nevedomosti, zaslepenosti alebo otvoreného nepriateľstva voči náboženstvu než z dôkladnej racionálnej úvahy. Dôkazy existujú – ale len pre tých, ktorí ich chcú vidieť a nezatvárajú pred nimi oči. Nepriamych – viac či menej silných – dôkazov Božej existencie možno okolo nás nájsť nespočetne veľa. Nie je ich však toľko, aby mali charakter nezvratného dôkazu.

Prečo? Možno preto, že:

• Boh neobmedzuje našu slobodnú vôľu, a teda nás "nenúti", aby sme v neho verili (pozri otázku 2).

• Sa zámerne skrýva, aby sme ho hľadali ("aby hľadali Boha, či by sa ho nejako nenahmatali a nenašli, hoci nie je ďaleko od nikoho z nás", Skutky 17,27).

Inými slovami, dáva nám dostatok dôkazov, aby sme ho našli, ale nie toľko, aby sme o ňom nemohli pochybovať.

Slovami matematického génia Blaise Pascala:

"A tak sa zjavil otvorene tým, ktorí ho hľadajú celým srdcom, a zostal skrytý tým, ktorí mu celým srdcom unikajú, zaslepujúc svoju prozreteľnosť takým spôsobom, že dal viditeľné znamenia tým, ktorí ho hľadajú, a nie tým, ktorí ho nehľadajú." [48, s. 87]

Teraz k samotnému argumentu. Ako kresťania veríme, že celý vesmír vrátane našej planéty je Jeho dielom. Preto sme v procese vedeckého poznávania obmedzení, pretože môžeme skúmať len Jeho dielo, nie Jeho samého. Napriek tomu verím, že práve toto dielo (stvorenie) v mnohých ohľadoch ukazuje, že za ním stojí dokonalá inteligencia, ktorá presahuje naše myslenie – presne tak, ako nám to hovorí Biblia. Preto sa Božia existencia nedá stopercentne dokázať vedeckými metódami, ale ani vyvrátiť. Vždy je tu priestor pre naše vlastné rozhodnutia a vieru.

S týmto vedomím pristupujte k nižšie uvedeným dôkazom. Ak ich však napriek tomu chceme odmietnuť (len na základe nedostatku absolútnych dôkazov), musíme si uvedomiť, že tým zásadne spochybňujeme celé dejiny ľudstva alebo napríklad náš súdny systém. Dokazovanie minulých a neopakovateľných udalostí totiž funguje na základe dôkazov súdnej povahy (napr. vyšetrovanie vraždy). Dokázať však jednoznačne, že napr. Hannibal prešiel Pyreneje so slonmi, je nemožné! V skutočnosti ani nie je možné dokázať, že nejaký Hannibal vôbec existoval – napriek tomu sa to považuje za historický fakt. Aj z tohto dôvodu sa môžu nájsť ľudia, ktorí popierajú holokaust – relatívne veľmi nedávnu udalosť.

Ktorým smerom ukazuje príroda?
Existuje mnoho argumentov, prečo je logickejšie prijať vieru v Stvoriteľa než veriť v slepé mechanizmy prírody a náhody. Pokúsim sa zhrnúť aspoň tie najdôležitejšie z nich. Tieto dôkazy nie sú z mnohých dôvodov nespochybniteľné (všetko sa dá spochybniť), ale majú vysokú výpovednú hodnotu, ktorá nemôže nechať spravodlivo zmýšľajúceho človeka chladným.

Preto vás prosím – odstráňte na chvíľu svoje predsudky a zvážte týchto niekoľko bodov. Ktorým smerom ukazujú? Náhoda alebo vopred premyslený zámer?

1) Vznik života

"Každá živá bunka, dokonca aj tá najjednoduchšia baktéria, je plná molekulárnych strojov, ktoré by boli snom každého nanotechnológa... je v podstate nemožné predstaviť si, ako by sa bunkové stroje... mohli zostaviť z neživej hmoty. Povaha prvých organizmov a konkrétne okolnosti vzniku života môžu zostať vede navždy skryté." – Harvardský profesor genetiky a nositeľ Nobelovej ceny Dr. Jack Szostak [16]

Samotný život je pre všetkých vedcov skutočnou záhadou. Záhadou je aj jeho samotný vznik. Aj tá najmenšia bunka je taká nesmierne zložitá, že jej komplexnosti sa nevyrovná ani to najväčšie mesto. Nehovoriac o zázračnej zložitosti, funkcii a komunikačnom jazyku DNA. Inými slovami, existuje nespočetné množstvo extrémne a nepredstaviteľne zložitých systémov, pri ktorých skúmaní sa vedcom zatajuje dych.

Fyzik a teoretik informácie Hubert Yockey k DNA dodáva:

"Medzi zložením DNA (a bielkovín) a písanou jazykovou správou existuje totožnosť. Ak experimenty potvrdili, že iba inteligencia vytvára písomné správy, a nie je známy opačný prípad, podľa abdukčnej metódy z toho vyplýva, že DNA a bielkoviny boli vytvorené inteligentnou príčinou." [7, s. 54]

Moja otázka teda znie – ak sa bližšie pozrieme na túto úžasnú symfóniu miniatúrnych robotov a počítačov, aký logický záver nás napadne pri použití zdravého rozumu? "Nemohlo to vzniknúť samo od seba."

Niekedy sa vedci snažia prísť s alternatívnymi vysvetleniami, napríklad že život prišiel z vesmíru (tzv. panspermia alebo zásah mimozemských civilizácií). To však problém vôbec nerieši, iba ho odsúva na iné miesto vo vesmíre. Prečo je však myšlienka nadprirodzenej inteligencie, ktorá je v tomto prípade najlepším kandidátom na vysvetlenie, taká provokatívna?

Viera v inteligentného Stvoriteľa je smiešna, ale viera, že hromada kameňov (alebo zmes neživých chemických prvkov) sa sama premenila na úžasne zložitých ľudí a prírodu, je logickejšia? Existuje mnoho odborníkov, ktorí na základe svojich vedeckých poznatkov tvrdia, že tá hromada skál sa na ľudí nepremení – ani za miliardy či bilióny rokov. Bez inteligencie to jednoducho nie je možné.

Neexistujú prírodné zákony, ktoré by dokázali formovať hmotu tak, aby ožila a začala myslieť sama za seba! Naopak, inteligencia môže použiť stavebné kamene tej "hromady skál" ako hlavné komponenty pre svoju prácu. Môže kombinovať neživé chemické prvky, aby to celé fungovalo, a môže do nich vkladať informačné kódy, aby zabezpečila ďalšiu reprodukciu. To je vzhľadom na súčasné poznatky úplne logický a intelektuálne poctivý záver – život vznikol zásahom vyššej moci.

Túto polemiku uzatvárame slovami mikrobiológa Dr. Miltona Wainwrighta:

"O vzniku života sa toho už napísalo toľko, že sa môže zdať zbytočné čokoľvek dodávať. Napriek úplnému nedostatku presvedčivých dôkazov sa všeobecne uznáva, že život na Zemi vznikol z jednoduchých chemických látok. Približujeme sa k pochopeniu vzniku života? Skutočnosť je taká, že napriek egu mnohých ľudí zostáva existencia života záhadou. Nie je to tak, že by biológia odkrývala povrch záhady, ešte stále nenašla ani povrch!" [16]

2) Evolučná teória = nedokázaná mytológia
Na tomto mieste by som rád spomenul neschopnosť dokázať, že je možné, aby život (informácia, genetické programy atď.) vznikol evolučnými mechanizmami (mutácia – výber – selekcia). Nehovoríme tu o teóriách, fungujúcich počítačových modeloch alebo navrhovaných teoretických riešeniach rôznych evolučných dier! Hovoríme o nespochybniteľných a veľmi presvedčivých dôkazoch, ktoré evolučnej teórii veľmi chýbajú, hoci prezentuje pravý opak!

Teda ani zďaleka nie je empiricky dokázané, že sa jednobunková baktéria zmenila na mnohobunkového bakteriológa, huba na hubára, ryba na rybára atď. Mnohí mi môžu namietať, že neplatnosť teórie A automaticky neznamená platnosť teórie B. V tom majú pravdu. Mnohí vedci sa však zhodujú v tom, že jedinou možnosťou okrem spontánneho vzniku života je jeho stvorenie. Ak teda dôkazy poukazujú na nemožnosť možnosti A (že život vznikol spontánne), je rozumné vyvodiť správnosť teórie B (život nevznikol spontánne).

3) Vznik vedomia, sebauvedomenia

"Prečo by mal mať zhluk atómov schopnosť myslieť? Prečo by som mal ja, dokonca aj teraz, keď píšem, byť schopný premýšľať o tom, čo robím, a prečo by ste vy, v tejto chvíli, keď čítate, mali byť schopní uvažovať o mojich slovách? Nikto, určite nie darvinista ako taký, nie je schopný na to odpovedať. Ide o to, že neexistuje žiadna vedecká odpoveď." – Darwinistický filozof Michael Ruse [4, s. 235]

Dostávame sa k ďalšej otázke, ktorá je pre vedu úplne záhadná a nezodpovedaná – ako je možné, že z obyčajnej hmoty vzniká vedomie? Veď – vznik buniek, baktérií, orgánov, samotnej DNA alebo mozgu, ktorý je najzložitejším systémom v našom vesmíre, predstavuje stále len obyčajnú hmotu.

Poznamenávam, že mnohí vedci ani neveria, že je možné, aby slepé prírodné procesy spôsobili vznik tejto "hmoty". Máme však niečo viac – "hromadu chemikálií" (t. j. naše telo), ktorá je schopná myslieť, vnímať samu seba, krásu, cítiť lásku, radosť a hnev. To znamená ľudskú myseľ (alebo dušu, ak chcete), ktorá funguje "nad" touto hmotou.

Prísne materiálne zmýšľajúci ľudia tvrdia, že toto všetko je len výsledkom chemických reakcií v našom mozgu. Problém však spočíva v tom, že informácie (t. j. naše myšlienky) sú od hmoty nezávislé a majú inú povahu. Všetko teda skôr nasvedčuje tomu, že mozog je akýmsi prijímačom ("hardvérom"), prostredníctvom ktorého sa prejavuje naše nefyzické vedomie ("softvér").

Aj tu skeptici nebudú chcieť vidieť stvoriteľskú ruku Boha a často budú používať tento argument na protiútok – napríklad v tom zmysle, že veriaci sa chytajú špekulatívnych stránok a nemajú nič lepšie. Chcel by som však zdôrazniť, že tieto špekulatívne miesta sú absolútne kľúčové pri akejkoľvek filozofickej úvahe o vzniku sveta.

Nehovoriac o tom, že po ich preskúmaní je úplne rozumné dospieť k záveru, že podobne ako vznik života, aj vznik ľudského vedomia vykazuje zjavné znaky inteligentného dizajnéra.

4) Nepredstaviteľná dokonalosť živých organizmov a prírody

"Boží hnev sa zjavuje z neba proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí svojou neprávosťou potláčajú pravdu. Veď to, čo možno poznať o Bohu, je im prístupné, lebo im to Boh zjavil. Veď jeho večnú moc a božstvo, ktoré sú neviditeľné, možno vidieť od stvorenia sveta, keď ľudia uvažujú o jeho dielach, takže nemajú nijakú výhovorku. Poznali Boha, ale nevzdávali mu úctu ako Bohu, ani mu neboli vďační, ale ich zmýšľanie ich viedlo k márnosti a ich poblúdené mysle boli v temnote." (Rimanom 1,18-21)

Podľa Biblie by žiadna ľudská bytosť, ktorá je zdravá a schopná vnímať objektívnu realitu, nemala ospravedlnenie, že nevie o Jeho existencii. V teologickej terminológii to nazývame "všeobecné zjavenie". Boh v ňom ukazuje účel, zmysel a dokonalosť stvorených vecí, ktorých cieľom je poukázať na Boha a nasmerovať človeka k nemu.

Hovoríme tu o prírode – od tajomných mikrobiologických procesov živých buniek až po dômyselné obranné systémy mnohých živočíchov, inteligenciu rastlín, fascinujúce fungovanie ekosystémov, nepochopiteľné inštinkty (napr. pri migrácii) zvierat a vynaliezavosť vesmíru. Keď študujete dokonalú harmóniu, zložitosť a neopísateľnú eleganciu rôznych prvkov prírody, jednoducho musíte žasnúť.

Nielenže sú tieto systémy samy o sebe mimoriadne dômyselné, ale často sú koordinované úplne nezávisle od seba a jeden bez druhého nemôže existovať! Skrátka, celá príroda v celej svojej dokonalosti, zložitosti a rozmanitosti odráža múdrosť a dokonalosť nášho Stvoriteľa.

Geofyzik a filozof vedy Dr. Stephen C. hovorí:

"Teória inteligentného dizajnu je založená na vedeckých dôkazoch – objav miniatúrnych bunkových strojov, objav zložitých obvodov v bunkách, objav kódu, informácie uloženej v DNA a RNA a systému prenosu informácií v bunke. Myšlienka 'dizajnu' je založená na týchto objavoch a tiež na poznatkoch o tom, čo je potrebné na vytvorenie takýchto systémov – na našej skúsenosti, že takéto zložité celky môže vytvoriť len inteligencia. Predpokladať vplyv nejakej inteligencie je úplne prirodzené. Na rozdiel od tvrdení v médiách teda nejde o teóriu založenú na náboženstve, ale na vede... Keďže v bunke nachádzame informácie, poukazuje to na to, že tu hrá úlohu nejaká inteligencia." [52]

Ľudstvo, zdegenerované hriechom, však toto poznanie zámerne potláča a odmieta. Vyrába si náhrady za pravdu a porušuje Boží zákon vpísaný do našich sŕdc. Aj evoluční vedci obdivujú krásu, harmóniu a vynaliezavosť prírody. Neboja sa na jej opis použiť slovo "zázrak". Ich srdcia však otupeli. Celá príroda kričí, že nesie znaky inteligentného dizajnu, ale oni tento hlas prehlušujú a vyhlasujú: "Je to rovnaké."

Autor kreacionizmus.cz na túto tému provokatívne reaguje:

"Kapustnica s piatou triedou, ktorá sa pozrie na prírodu a povie 'to sa neurobilo samo', má v hlave viac rozumu ako pán doktor, docent, profesor, CSc., ktorý si vymýšľa príbehy o tom, ako sa z bahna planéty stal človek." [53]

A skutočne, Biblia sama hovorí:

"Blázon si v srdci hovorí: Niet Boha." (Žalm 14,1)

(Byť inteligentný nie je to isté ako byť múdry. Mnohí ľudia sú inteligentní, ale nemúdri, a naopak. Biblia k tomu dodáva:

"Bázeň pred Hospodinom je počiatok múdrosti; rozumné sú všetky, čo ju pestujú." (Žalm 111,10)

5) Zázračne vyladený vesmír

"Astronómovia zistili, že zákony vesmíru, našej galaxie a našej slnečnej sústavy sú tak starostlivo nastavené, aby podporovali život, že jediným rozumným vysvetlením je predpoklad osobného, inteligentného Stvoriteľa." – Hugh Ross, astrofyzik [7, s. 55]

Náš vesmír obsahuje mnoho vzájomne prepojených fyzikálnych vzťahov a konštánt, ktorých presnosť a "jemné vyladenie" mnohým vedcom vyráža dych. Okrem toho existuje veľmi veľa nevyhnutných podmienok, aby život a náš vesmír vôbec mohli existovať – od fyzikálnych vzťahov a konštánt až po našu pozíciu vo vesmíre. To všetko je veľmi jemne vyladené a navzájom zosúladené. Napríklad:

• Ak by sme zmenili hodnotu gravitačnej konštanty len o 0,00000000000000000000000000000000000000001 %, naše Slnko by nemohlo existovať, a teda ani my [54].

• Známy austrálsky teoretický fyzik P. C. W. Davies odhaduje, že zmena hodnoty slabej jadrovej sily len v pomere 1:10 až 1:100 by zabránila existencii života vo vesmíre. (Pre porovnanie, počet atómov v celom pozorovateľnom vesmíre sa matematicky odhaduje na 10⁸¹) [54].

V súčasnosti je známych viac ako sto takýchto úzko definovaných hodnôt. Za zmienku stojí ešte jeden z týchto príkladov – pomer hmotností protónu a elektrónu. Aby mohol existovať život, nesmie sa tento pomer zmeniť oproti súčasnej hodnote o viac ako jednu časť z 10³⁷. Astrofyzik Dr. Hugh Ross píše, aby lepšie priblížil túto citlivosť:

"1:10³⁷ je taká neuveriteľne citlivá hodnota, že je ťažké si uvedomiť, čo predstavuje. Pomôcť by vám mohla nasledujúca analógia. Pokryme celý severoamerický kontinent od Zeme až po Mesiac desaťcentovými mincami. Získajme miliardu ďalších úplne rovnakých kontinentov a urobme to isté. Potom vyberme jeden desaťcent, zafarbime ho na červeno a zamiešajme ho do jednej z miliardových hromádok mincí. Potom požiadajme priateľa so zaviazanými očami, aby vybral tú jednu červenú mincu. Šanca, že sa mu to podarí, je jedna ku 10³⁷." [54]

Spomeňte si na polemiku o vzniku života. Vedci sú ohromení a netušia, ako mohol biologický život vzniknúť – ale často sa už domnievajú, že všetky uvedené základné podmienky pre existenciu života sú splnené. Ako však vidíte, nie je to až taká samozrejmosť. Ani táto skutočnosť nemôže byť stopercentným dôkazom Božej existencie, pretože sa dá obísť tvrdeniami typu "mali sme šťastie", "sme tu, tak sa to muselo nejako stať", "možno existuje nekonečné množstvo vesmírov" atď. Som však presvedčený, že uvedené fakty nemôžu nechať chladným žiadneho čestného človeka.

Moderná kozmológia vedie čoraz viac vedcov k viere v Boha. Jedným z nich je profesor matematickej fyziky Frank Tipler:

"Keď som pred dvadsiatimi rokmi začínal svoju kariéru v kozmológii, bol som presvedčený ateista. Ani v najodvážnejších snoch som si nevedel predstaviť, že jedného dňa budem písať knihu, v ktorej budem dokazovať, že hlavné tvrdenia židovsko-kresťanskej teológie sú v skutočnosti pravdivé a priamo vyplývajú z fyzikálnych zákonov, ako ich chápeme dnes. K tomuto záveru ma dotlačila neúprosná logika môjho vlastného odboru fyziky." [55]

Ďalší veľmi známy fyzik Eugene Wigner kedysi v pojednaní Nezmyselná účinnosť matematiky v prírodných vedách napísal, že matematické základy prírody "hraničia so záhadou a neexistuje pre ne žiadne rozumné vysvetlenie" [56].

Dokonca aj fyzik Paul Davies to potvrdzuje slovami:

"Je ťažké ubrániť sa dojmu, že súčasná štruktúra vesmíru, ktorá je zjavne tak citlivá na najmenšie zmeny v číslach, bola veľmi starostlivo premyslená. Zdanlivo zázračná konzistencia týchto číselných hodnôt musí zostať najpresvedčivejším dôkazom vesmírneho projektu." [4, s. 116]

Dokonca aj významná osobnosť modernej vedy, teoretický fyzik Stephen Hawking, ktorý neverí v Boha Stvoriteľa, vyjadril svoj údiv nad presným jemným vyladením v súvislosti s veľkým treskom:

"Ak by bola hustota vesmíru sekundu po veľkom tresku o tisícmilióntinu sekundy väčšia, vesmír by sa zrútil za desať rokov. Ak by však hustota vesmíru bola o rovnaký zlomok menšia, vesmír by bol o desať rokov neskôr v podstate prázdny. Ako je možné, že počiatočná hustota vesmíru bola určená s takou presnosťou? Možno existuje dôvod, prečo mal mať vesmír práve takúto kritickú hustotu." [48, s. 43]

Nakoniec, nechajme prehovoriť samotnú Bibliu:

"Nebesia rozprávajú o Božej sláve a obloha hlása dielo jeho rúk."
(Žalm 19,2)

Pripájam zaujímavý tematický videodokument, ktorý rozvíja tento argument.

6) Argument matematického kódu

Vedeli ste, že nielen vesmír, ktorý sa skladá z dokonalých matematických vzťahov, ale aj živá príroda vykazuje znaky matematických rovníc a kódov? Jedným z najfascinujúcejších matematických vzťahov je napríklad Fibonacciho postupnosť, ktorá sa nachádza v celej prírode – v mnohých rastlinách, stromoch, niektorých živočíchoch a dokonca aj v špirálach galaxií. Napríklad listy na stonkách rastlín rastú tak, aby boli čo najvýhodnejšie naklonené na príjem slnečného svetla, dažďových kvapiek a vzduchu. Stonka potom pri raste vytvára listy nie chaoticky, ale opäť v matematicky vyladenej štruktúre, ktorá je pre prežitie rastliny najefektívnejšia.

S Fibonacciho postupnosťou úzko súvisí takzvaný zlatý rez, podľa ktorého je vyladené ľudské telo a mnohé ďalšie prvky v prírode. Tento matematický princíp sa hojne využíva aj v umení alebo vo fotografickom priemysle, pretože sa považuje za ideálny pomer medzi rôznymi dĺžkami. Určuje napríklad dĺžku jednotlivých článkov našich prstov až po proporcie nášho trupu a proporcie našej tváre. Všetky tieto princípy sa považujú za veľmi efektívne a praktické, čo mnohých viedlo k rôznym výrokom, ako napríklad: "Príroda si vyberá najefektívnejšie riešenie.", "Príroda je mocná čarodejnica." atď. Na ktorú stranu sa pomyselné misky váh prikláňajú? Náhoda alebo zámer?

7) Argument vedeckého poznania a podmienky života

"Najnepochopiteľnejšia vec na svete je, že svet je pochopiteľný."
– Albert Einstein [57]

Zamysleli ste sa niekedy nad nasledujúcimi skutočnosťami?

• Ako je vlastne možné, že môžeme poznať svet a vesmír? Nielen to, že túto schopnosť vôbec máme, ale aj to, že príroda je nastavená tak, aby sme ju mohli podrobne skúmať a poznávať?

• Vedeli ste napríklad, že naša planéta obýva vesmír v takzvanej obývateľnej zóne (veľmi malá časť vesmíru, kde sa táto poloha už dá považovať za výhru v galaktickej lotérii) a v tejto zóne obývame najlepšie možné miesto pre výskum vesmíru?

• Na to, aby sa na našej planéte udržal život, musí okrem už spomínaných fyzikálnych a chemických konštánt existovať aj ďalšia mimoriadne nepravdepodobná "náhoda". Aby mohol existovať život, musia sa všetky tieto faktory stretnúť na rovnakom mieste a v rovnakom čase v galaxii. Zatiaľ je to asi 20 podmienok, ako napríklad existencia vody v kvapalnom skupenstve, správna vzdialenosť od domovskej hviezdy, správna hrúbka zemskej kôry, správna sila magnetického poľa, správna atmosféra, správny typ Slnka, správne umiestnený a veľký Mesiac stabilizujúci rotáciu planéty atď. Keď vedci pomerne triezvo odhadli pravdepodobnosť, že sa všetky tieto podmienky naraz zladia, dospeli k hodnote 10⁻¹⁵, čo je 1 k miliónu miliárd [58]. To predstavuje ďalšie extrémne nízke číslo z hľadiska pravdepodobnosti a podčiarkuje myšlienku, že za takouto veľkou zhodou okolností musí stáť nejaká inteligentná bytosť. Inými slovami, princíp priemernosti, ktorý je medzi vedcami pomerne dobre zaužívaný a prezentuje názor, že naša planéta nie je výnimočná a že vesmír sa životom len tak hemží, bol v posledných rokoch čoraz viac spochybňovaný práve objavom nevyhnutných podmienok na udržanie života. Ukazuje sa, že naša planéta je predsa len jedinečná. A nielen to – niektoré z týchto podmienok na udržanie života sú dokonale "ušité" na vedecký výskum (pozri napríklad dokumentárny film Jedinečná planéta).

• Vedeli ste tiež, že jedinečný jav úplného zatmenia Slnka, pozorovateľný z našej planéty, ktorý si sám o sebe vyžaduje presné podmienky na pozorovanie, umožnil vedcom skúmať tento svet a urobiť mnohé vedecké objavy?

Zdá sa teda, že existuje mnoho nevyhnutných a vzájomne kompatibilných podmienok, ktoré umožňujú zachovať typ života, aký poznáme, a ktoré sú zároveň optimálne nastavené na to, aby sme mohli robiť vedecké objavy a pozorovať vesmír. Astrobiológ G. Gonzales a filozof J. Richards strávili niekoľko rokov testovaním tejto hypotézy v rôznych vedných disciplínach a dospeli k nasledujúcemu záveru, ktorý uvádzajú vo svojej knihe Privilegovaná planéta – všimnite si, že existuje aj ako videodokument, ktorý vrelo odporúčam pozrieť:

"Tie isté veľmi úzko vymedzené podmienky, ktoré nám umožňujú existovať, nám zároveň poskytujú najlepšie prostredie zo všetkých na uskutočňovanie vedeckých objavov." [58]

Mnohí vedci považujú jasnosť a pôvabné usporiadanie vesmíru za samozrejmosť. Takéto jemné vyladenie v kombinácii so skutočnosťou, že ho dokážeme rozpoznať, je však veľmi pozoruhodné. Na jednej strane máme zázračne usporiadané a dômyselne jemne vyladené podmienky vzniku vesmíru a života a na druhej strane schopnosť toto všetko veľmi podrobne pochopiť. Ako je to možné?

Z prírodovedeckého hľadiska sme boli "evolúciou navrhnutí" tak, aby sme dokázali loviť korisť, popasovať sa s každodennými problémami a získavať partnerov na rozmnožovanie. Preto sa mnohí vedci oprávnene pýtajú, prečo máme schopnosť vedieť napríklad aj to, čo sa deje vo vnútri atómov alebo čiernych dier. Ide o úplne inú úroveň požiadaviek, ako je tá, ktorú potrebujeme na "dobré darwinovské prežitie".

Teoretický fyzik Paul Davies na záver povedal:

"Skutočnosť, že sme súčasťou vesmíru, nie je náhoda ani bezvýznamný vedľajší produkt. Netuším, ako toto spojenie funguje alebo prečo existuje, ale som ohromený, že dokážeme pochopiť vesmír do takej hĺbky a do takých drobných detailov." [58]

8) Argument krásy, kultúry, umenia...

 Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo vnímame krásu? Čo je to láska? Prečo prežívame príjemné pocity spojené s harmóniou prírody (napr. pri pozorovaní hviezdnej oblohy)? Prečo sú kultúra a umenie pre ľudí také dôležité?

Z čisto biologického hľadiska, založeného na evolučnom scenári, sa to všetko zdá byť zbytočné a nadbytočné. Naopak, ukazuje sa, že to všetko má skôr nemateriálnu a duchovnú povahu. Niet teda divu, že nespočetné množstvo ľudí vidí vo všetkej tejto nádhere a harmónii stopy Boha a čiastočne aj jeho samého.

Boh sám je najvyššou krásou, a preto môžeme tieto stopy vidieť v jeho dielach. Smutne však dodávam, že svet už nie je taký, aký bol – prepadol kliatbe a rozkladu. Preto je tejto krásy oveľa menej. Napriek tomu jej máme k dispozícii dosť, aby sme sa zastavili a uvažovali o jej význame a pôvode.

Medzinárodne uznávaný kresťanský autor Dr. Timothy Keller výstižne poznamenáva:

"Ak evolucionisti tvrdia, že to, čo nám náš mozog hovorí o morálke, láske a kráse, nie je skutočné – ak je to len súbor chemických reakcií, prostredníctvom ktorých si môžeme odovzdať genetický kód – potom to musí byť aj mozog evolucionistov. Prečo by sme im teda mali veriť?" [43, s. 173]

9) Kozmologický argument
Ďalším dôkazom existencie Boha je logický argument kauzality, ktorý možno vyjadriť takto [59]:

a) Všetko, čo má začiatok, má nevyhnutne príčinu
Táto téza je založená na jednom z najdôležitejších princípov vedy – zákone kauzality. Ak má nejaká udalosť začiatok v čase, má aj príčinu. Taká je aj naša každodenná skúsenosť. Ak nájdeme na stole jedlo, zrejme ho niekto uvaril a dal na stôl. Ak moja manželka nájde na stoličke neupravené ponožky, ťažko jej budem vysvetľovať, že tento nález nemá príčinu.

Tu sa opäť dostávame k námietke:
"A čo začiatok tvojho Boha?"

Už sme povedali, že všetko, čo má svoj počiatok v čase, musí mať svoju príčinu. Ak však Boh nemá počiatok v čase, nesmie mať príčinu a tento argument sa na neho nevzťahuje (viac pozri v otázke 4).

b) Vieme, že vesmír mal počiatok
Ešte nedávno bola tradičná kresťanská myšlienka (že svet bol stvorený z ničoho) častým terčom posmechu. Skoršie európske sekulárne spoločnosti – podobne ako hinduisti a budhisti – verili vo večný vesmír. S hlbším poznaním sa však situácia obrátila – len málo vedcov dnes pochybuje o tom, že vesmír mal začiatok (a pravdepodobne bude mať aj koniec).

c) Preto má vesmír nevyhnutne príčinu
Z logického hľadiska nie je tomuto argumentu čo vytknúť. Možno práve preto sa skeptici často nesnažia túto dedukciu spochybniť a pripustiť, že môže byť pravdivá. Sústreďujú sa teda na argument, že hoci vesmír môže mať príčinu, z argumentu nemôžeme zistiť, aká je povaha tejto príčiny.

Inými slovami – čo ak je to boh moslimov, boh hinduistov alebo len nejaká neosobná entita? V tomto majú kritici pravdu. Tento argument sám osebe nedokazuje, že kresťanský Boh stvoril svet – na toto tvrdenie máme iné argumenty. Ak sa však zamyslíme nad pravdepodobným "profilom" tejto prvotnej príčiny, pravdepodobne musela: existovať večne, byť mimo času a priestoru, byť nehmotná, inteligentná a napokon mocná. To všetko dokonale zodpovedá opisu bytosti, ktorý nám zjavila Biblia.

10) Morálny argument

a) Ak neexistuje Boh, neexistujú ani objektívne morálne hodnoty
Ak je celá objektívna realita výsledkom slepej interakcie neosobnej hmoty, nemôžeme tvrdiť, že existujú nejaké objektívne hodnoty. Neexistuje nič, čo by mohlo vyvolať morálnu požiadavku správať sa určitým spôsobom. A prečo by to tak malo byť? Kvôli gravitačnej alebo elektromagnetickej sile?

Inými slovami, nejeden filozof súhlasí s tézou, že ak niet Boha, všetko je dovolené [60].

b) Existujú objektívne morálne hodnoty a záväzky
Žiadne náboženské knihy nás nemusia presviedčať o existencii hodnôt, ktoré presahujú človeka. Všetci ich máme zakódované vo svojom vedomí a napĺňame ich intuitívne. Dokazujú to antropológovia, ktorí nachádzajú morálku vo všetkých kultúrach, minulých aj súčasných.

Iste, tieto pravidlá sa v rôznych detailoch líšia alebo ich niektoré kultúry dokázali skresliť, ale všetky rozlišujú medzi tým, čo je, a tým, čo by malo byť. Napríklad profesor antropológie Donald Brown vo svojej štúdii Human Universals (1991) uvádza viac ako tristo nemenných vzorcov správania, vrátane niekoľkých morálnych zásad spoločných pre všetky známe kultúry [61].

Preto nemusíme dlho diskutovať o tom, že znásilnenie ženy, týranie dieťaťa, vražda bezbranného človeka, podvádzanie alebo "len" podrazenie nohy babičke na priechode nie je morálne v poriadku. Samotná Biblia oznamuje, že človek sa rodí s vrodenou schopnosťou rozoznávať dobro:

"Lebo keď pohania, ktorí nemajú zákon, od prírody konajú, čo zákon vyžaduje, hoci nemajú zákon, sami sú si zákonom. Tým dokazujú, že skutok zákona majú napísaný vo svojich srdciach; svedčí o tom aj ich svedomie a ich myšlienky, ktoré sa medzi sebou obviňujú alebo aj obhajujú."(Rimanom 2:14-15)

Známy kresťanský mysliteľ C. S. Lewis to vyjadril takto:

"V okamihu, keď poviete, že jeden morálny systém je nadradený inému, vlastne ich meriate morálnou normou a hovoríte, že jeden je s ňou viac v súlade ako druhý. Ale štandard, ktorým meriate oba, je niečo iné ako oba. V skutočnosti ich oba meriate podľa nejakej 'skutočnej morálky', čím pripúšťate, že bez ohľadu na to, čo si ľudia myslia, existuje niečo také ako skutočná správnosť a že predstavy niektorých ľudí sú jej bližšie ako predstavy iných. Ak vaša predstava morálky môže byť pravdivejšia a predstava nacistov menej pravdivá, musí existovať niečo ako 'skutočná morálka', podľa ktorej sa dá merať ich pravdivosť." [60]

c) Boh teda existuje
Napriek zjavnej realite týchto morálnych noriem sa mnohí snažia spochybniť ich existenciu. Autor stránky rozumnavira.cz na to pekne odpovedá:

"Existencia objektívnych morálnych noriem je zrejmá z ľudských reakcií. Niekto môže napríklad presvedčivo tvrdiť, že neverí v existenciu žiadnych absolútnych noriem dobra alebo spravodlivosti, ale len čo mu zoberiete tisícku, okamžite sa bude dožadovať zavedenia spravodlivosti a pravidiel fair-play. Všetci totiž, samozrejme, vieme o absolútnych objektívnych normách, a hoci sa nemusíme vždy správať tak, ako sa nám káže, všetci očakávame, že ich na nás budú ostatní bez rozdielu uplatňovať." [60]

11) Ľudská túžba po večnosti a Bohu

"Všetko urobil krásne a v pravý čas, aj večnosť im dal do srdca, lenže človek nevystihne dielo, ktoré Boh koná od začiatku až do konca."(Kazateľ 3:11)

Ľudia od nepamäti vkladali svoje nádeje do neznáma, rôznych bohov a nebies. Niečo nás nabáda dúfať v cieľ a zmysel našej pozemskej cesty. Tento inštinkt potom v praxi vyjadrujeme rôznymi spôsobmi, najčastejšie náboženským správaním. Osvietenci sa kedysi tešili, že prichádza vek rozumu a pre náboženstvo už nebude miesto. Veľmi sa však mýlili – človek bol, je a bude náboženským tvorom.

Dostávame sa tak k argumentu, ktorý je pre mnohých skôr dôkazom ľudskej slabosti a poverčivosti. Mnohí skeptici sa ho dokonca snažia použiť na obhajobu evolúcie a tvrdia, že je to výhoda, ktorá chráni náš rozum pred zbláznením sa z nezmyselnosti existencie. Ja som však opačného názoru – túžba po Bohu, večnosti a zmysle je v nás zakódovaná jednoducho preto, že ju do nás vložil sám Stvoriteľ, ktorý chcel, aby sme ho hľadali.

Známy kresťanský mysliteľ Dr. Gregory A. Boyd raz napísal:

"Ak konečná podoba vesmíru nie je osobná, ako sme my, potom sme ako ryba vo vode. Zúfalo voláme po vode, ale nič také ako voda nikdy neexistovalo! Ako však mohol takýto stav vôbec nastať? Odkiaľ sa berú naše túžby po niečom, čo nikdy neexistovalo a ani existovať nemohlo?" [62, s. 56]

Naše srdcia vždy túžia po večnosti, pravde, kráse a láske. Aj všetok náš nesúhlas so zlom len potvrdzuje, že svet by mal byť iný. Skrátka, aj proti svojej vôli sme priťahovaní k niečomu, čo nás neopísateľne presahuje. Je to evolučná obrana pred zbláznením sa, alebo láskavý hlas milujúceho Otca, ktorý volá: "Vráť sa domov"?

12) Ježiš, Biblia, ľudská skúsenosť

V predchádzajúcich kapitolách sme sa bližšie zaoberali dôkazmi a argumentmi, ktoré poukazujú na jedinečnosť Biblie, na charakter Pána Ježiša Krista a na osobné skúsenosti kresťanov, ktorí potvrdzujú, že Boh žije a koná v ich živote. Domnievam sa preto, že tieto argumenty by sme mali pripomenúť aj na tomto mieste.

Mnohé z uvedených argumentov majú totiž skôr všeobecný charakter a v skutočnosti hovoria len o tom, že za všetkým životom je "nejaký" Boh. Keď však začneme pátrať po identite tohto Boha, musíme sa obzrieť po iných záchytných bodoch – Biblia, osoba Pána Ježiša, potvrdzujúce skúsenosti kresťanov atď.

Pán Ježiš bol ten, skrze ktorého bol stvorený náš svet. Apoštol Ján o ňom píše toto:

"Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo jestvuje. (...) Bol na svete a svet povstal skrze neho, ale svet ho nespoznal. Prišiel do svojho vlastného, ale jeho vlastní ho neprijali. Tým však, ktorí ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi."
(Ján 1:1-3,10-12)

13) Kresťanstvo – vezmime to z opačnej strany

Skúsme sa na otázku dôkazov existencie Boha pozrieť inak. Čo by sme očakávali, že nájdeme v našom svete, keby sme verili len Biblii?

Vopred zdôrazňujem, že musíme odfiltrovať rôzne falošné mýty (napr. o plochej Zemi, o ktorej sa Biblia v skutočnosti nezmieňuje atď.). Ak budem veriť Biblii, budem očakávať:

• dôkaz, že život vytvára iba inteligencia,

• dôkaz potvrdzujúci, že zvieratá existujú podľa svojich druhov,

• dôkazy o katastrofách (záplavách) na celej planéte (miliardy rýchlo pochovaných živočíchov, biomasy a geologických vrstiev),

• dôkaz, že pochádzame z rovnakej rasy,

• dôkaz, že svet je účelne usporiadaný,

• dôkaz jemného doladenia základných prírodných hodnôt,

• a mnoho ďalšieho.

Všetky tieto očakávania sa naplnili. To, čo nám Biblia všeobecne oznamuje, nachádzame vo svete.

Zhrnutie

 Stručne zhrňme našu existenciu a vyššie uvedené argumenty z hľadiska pravdepodobnosti.

• Skutočnosť, že by sa vesmír sformoval s takými presnými a dokonale vyladenými fyzikálnymi konštantami a matematickými vzťahmi, je sama osebe nepredstaviteľná.

• Skutočnosť, že sa naša planéta nachádza v "šťastnom" obývateľnom galaktickom páse, je sama osebe veľmi nepravdepodobná.

• Skutočnosť, že naša planéta sa nachádza v tomto páse práve tam, kde je najlepšia príležitosť na vedecké pozorovanie vesmíru, je pozoruhodná.

• Skutočnosť, že existujú desiatky ďalších nevyhnutných (presne nastavených) podmienok pre existenciu života v tejto polohe, je veľmi nepravdepodobná.

• Skutočnosť, že v rámci týchto podmienok sa v rovnakom čase vyskytli aj iné podmienky (napr. úplné zatmenie Slnka), ktoré pomohli posunúť vedu ďalej, je sama osebe úžasná.

• A až teraz sa dostávame k otázke vzniku samotného života. Samotný fakt, že by vedľa seba mohlo existovať také množstvo doslovných zázrakov (z hľadiska pravdepodobnosti), je jednoducho nepredstaviteľný. A teraz stojíme pred ďalším zázrakom – vznikom života a informácie z ničoho. Videli sme, že vedecká komunita žasne a netuší, ako mohol život vôbec vzniknúť. Mnohí ateistickí vedci považujú pravdepodobnosť vzniku života za takú extrémne malú, že si nevedia predstaviť, že by sa to vôbec mohlo stať... a predsa veria, že sa to nejako stalo.

• Dodajme k tomu, že pôvod ľudského vedomia a mnohých ďalších javov je tiež sám osebe nevysvetliteľný a pravdepodobnostne možno aj nevyčísliteľný.

Podstatné je, že naturalistické vysvetlenie, ktoré popiera Boha, sa rovná výhre v galaktickej lotérii – a to mnohonásobne. Moja otázka teda znie: môže sa niekto čudovať, že veríme v dokonalého Boha, ktorý nás všetkých presahuje a ktorý dokonale vysvetľuje všetku tú dokonalosť a zložitosť? Stručne povedané – nemám vieru na to, aby som veril, že toto všetko vzniklo nejako samo od seba. Zosúladenie všetkých týchto podmienok je nielen nepredstaviteľné, ale odvažujem sa povedať (a nie som sám), že je jednoducho nemožné.

Možné námietky

Ako sme už poznamenali, dôkazy nie sú nespochybniteľné a zdá sa, že Boh má v úmysle, aby sme ho hľadali, aby nezasahoval do našej slobody voľby. Napriek tomu tieto argumenty (a mnohé ďalšie) veľmi silno poukazujú na skutočnosť, že za celým stvorením stojí mocný a inteligentný Stvoriteľ.

Pre nedostatok miesta by som tu nemohol uviesť viac úžasných a fascinujúcich podrobností o našej prírode a vesmíre, preto vás chcem povzbudiť – preskúmajte Božie dielo a nechajte sa pohltiť jeho nádherou.

Aké sú teda bežné námietky voči týmto (a iným) argumentom pre Božiu existenciu? Majú rôznu povahu, ale niekoľko najčastejších z nich možno všeobecne vyjadriť takto:

• To, že si niečo nevieme predstaviť, neznamená, že sa to nestalo... existujeme, preto sa to muselo nejako stať.

• Aj výhra v športe je neuveriteľne nepravdepodobná a neznamená to, že nikto nevyhráva.

• Veriaci majú malú predstavivosť, a preto sa uchyľujú k jednoduchým vysvetleniam, ktoré bránia ďalšiemu rozvoju výskumu.

• V minulosti si ľudia tiež nevedeli vysvetliť mnohé veci, ale teraz sa ich podstata často odhaľuje. Snažiť sa teda vysvetliť veci Bohom by znamenalo povedať si, že naše poznanie dosiahlo vrchol a nikdy nemôžeme vedieť viac.

Ak to zhrnieme – vyššie uvedené argumenty sú pre skeptikov len argumentom z nevedomosti. Podľa nich to, že mnohé veci nevieme vysvetliť, neznamená, že túto medzeru musíme vyplniť Bohom, pretože veria, že budúcnosť môže poskytnúť odpovede.

Inými slovami, evolučné vysvetlenie vzniku vesmíru a života má veľa zásadných dier a záhadných miest, ale nie je správne vyplniť ich nadprirodzenom a tak brániť ďalšiemu vedeckému bádaniu, pretože stále máme nádej, že v budúcnosti nájdeme odpovede.

Čo môžeme povedať? Samotný predpoklad, že všetko vzniklo čisto z hmoty a nič nadprirodzené sa nedá vysvetliť, je úplne nesprávny. Jediné, čo ma napadá, je, že zástancovia teórie popierajúcej existenciu Boha musia mať naozaj veľmi silnú vieru – vieru v to, čo nie je, a nádej v to, čo raz možno bude.

Natíska sa tiež otázka, ako evolucionisti vopred vedia, že medzery v poznaní budú vyplnené práve a len tým, čo podporuje evolučné procesy, a nie práve naopak – nevyhnutnosťou inteligencie? Je to teda úplne bezobsažný argument.

Vzbúrené ľudstvo si vytvorilo vlastnú teóriu, aby poprelo a odstránilo Stvoriteľa. Táto teória je však deravá ako cedník a stojí na veľmi vratkých základoch. Jej zástancovia sa často domnievajú, že len ona je správna, a ak prinesieme alternatívne vysvetlenie (t. j. existenciu dokonalého Stvoriteľa), mali by sme sa prispôsobiť ich vzbúreneckému názoru.

A beda nám, ak chceme vyplniť medzery v ich poznaní – okamžite nás označia za pseudovedcov, ignorantov atď. Ale Boh je Boh a to, že sa ho niekto rozhodne popierať, neznamená, že prijmeme ich neobjektívne pravidlá skúmania reality a budeme mlčať. Boh má svoje pravidlá a tie platia – my by sme sa mali prispôsobiť im, nie on našim.

Ich argument je teda dvojsečný a rovnako dobre môžeme vyhlásiť – to, že kreacionisti nemajú úplné pochopenie toho, ako Boh všetko stvoril, neznamená, že to v budúcnosti nezistíme. Nemusíme teda hneď vypĺňať biele miesta evolučnými vysvetleniami. Takže si vyberte, koho chcete týmto mečom sekať...

"On múdro utvoril nebesia, jeho milosrdenstvo trvá naveky."
(Žalm 136:5)

Záverečné zhrnutie

V prírode by sme mohli nájsť nespočetné množstvo dôkazov o existencii Boha. Svet je úplne fascinujúci a svojou dokonalosťou a zložitosťou mnohým vyráža dych. Keď sa naň pozrieme nezaujato, nemôžu nám nenapadnúť slová: "Nemohol vzniknúť sám od seba." Boh vo svojom Slove hovorí, že nebudeme mať žiadnu výhovorku – keď raz budeme stáť pred ním, mnohí z nás budú súdení za popieranie zjavného: svet stvorila inteligentná bytosť.

Bibliografie