61) Otázka - Ak došlo k celosvetovej potope, kam sa podela všetka voda?

Skeptici často tvrdia, že pre biblickú potopu neexistujú žiadne dôkazy a že viera v ňu sa rovná intelektuálnej samovražde. No kto nechce vidieť, ten nevidí. Veď stromy nevidia les. Otázkou nie je, či existujú dôkazy, ale ako interpretujeme pozorovanú skutočnosť. Všetci vedci majú k dispozícii rovnaké skameneliny, rovnaké vrstvy, rovnakú prírodu. Ale ak niekto a priori predpokladá milióny a miliardy rokov v súvislosti s vekom a vývojom Zeme a zároveň odmieta biblické posolstvo, musí nevyhnutne interpretovať realitu iným spôsobom ako ten, kto tieto postoje nezastáva.

Napriek týmto siláckym vyhláseniam mnohí vedci nachádzajú nespočetné množstvo dôkazov o tejto bezprecedentnej katastrofe a tvrdia, že mnohé geologické skutočnosti vykazujú známky katastrofického pôvodu. Katastrofizmus čoraz viac akceptujú aj sekulárni geológovia. Samozrejme, neprijímajú biblické závery, ale čoraz viac sú nútení uznať katastrofické príčiny mnohých nálezov. Skutočnosť často interpretujú skôr tak, že vznikla v dôsledku mnohých menších katastrof.

Aké sú dôkazy o potope?

V prvom rade si treba uvedomiť, že biblickú potopu, podobne ako akúkoľvek inú starovekú udalosť, nikto z nás nevidel, ani nebola presne vedecky zaznamenaná, takže presné detaily tohto procesu nie sú známe a niektoré otázky zostávajú nevyriešené aj pre veriacich vedcov. Sme úplne odkázaní na interpretáciu faktov a dôkazov, ktoré nachádzame teraz – tisíce rokov po týchto udalostiach. Položme si teda otázku, čo by sme očakávali, že nájdeme v našom svete, keby sa potopa skutočne stala. Posúďte sami niekoľko príkladov…

• Sedimenty (nazývané usadeniny)
  Tvoria väčšinu povrchu Zeme. Mnohé z týchto sedimentárnych vrstiev možno sledovať naprieč kontinentmi.

• Žiadna erózia vrstiev
  Keď pozorujeme mnohé sedimentárne vrstvy, zistíme, že nevykazujú takmer žiadne známky erózie, ako by sme očakávali, keby vznikali milióny rokov. Namiesto toho sú často ploché a s ostrými hranami. Presne tak, ako by sme očakávali pri rýchlej katastrofickej udalosti [69].

• Skladané vrstvy
  Vrstvy hornín sú často zložené, ale nie porušené, ako by sme očakávali. Prirodzená odpoveď, ktorá sa tu ponúka, je, že všetky tieto sedimentačné vrstvy sa ukladali rýchlo a okamžite sa zvrásnili (kým boli ešte mäkké a poddajné), podobne ako vidíme napríklad hrnčiara, ktorý ohýba pôvodný nespevnený materiál podľa svojich potrieb [70].

• Polystrátové fosílie
  Ide o skamenelé holé kmene stromov, ktoré sa nachádzajú vo veľmi zaujímavej polohe – prenikajú vertikálne cez niekoľko vrstiev horniny.

• Uhlie, ropa, zemný plyn
  Mnohí ľudia ani netušia, že uhlie (alebo dokonca diamanty!) sa dajú vytvoriť v laboratóriu v priebehu niekoľkých dní alebo mesiacov. Stačí mať správne podmienky, tlak a predovšetkým teplotu. Uhlie má teda katastrofický pôvod. Ukázalo sa tiež, že často nepochádza zo stromov, ktoré na danom mieste rástli, ale boli tam vyplavené. Podobne je to aj s ropou alebo zemným plynom – vznikli pôsobením tlaku a teploty na zvyšky živočíchov a rastlín. Niektorí vedci dokazujú, že aj tieto materiály môžu vzniknúť v krátkom čase (nie postupne počas miliónov rokov) [71]. Napokon, v uhlí sa postupne nachádza množstvo predmetov alebo kostier vytvorených človekom, čo je ľahko vysvetliteľné pre teóriu potopy.

• Skameneliny (fosílie)
  Jedným z veľmi pekných argumentov na podporu biblickej katastrofickej udalosti sú zachované zvieratá a rôzne rastliny, ktoré "zakonzervovala" voda a bahno potopy.

a) Svet je jeden veľký cintorín
Obrovské množstvo (doslova miliardy rastlinných a živočíšnych) skamenelín sa nachádza na rozsiahlych fosílnych "cintorínoch" po celom svete. Tieto cintoríny často obsahujú rôznorodú zmes živočíchov, ktoré spolu nežijú (suchozemské a morské živočíchy). Často sú tieto skameneliny "v chumelici", čo len podčiarkuje ich boj o život v tečúcej vode. Výnimkou nie sú ani výnimočne dobre zachované drobné detaily, ktoré tiež svedčia o rýchlom slede udalostí (napr. ryba požierajúca inú rybu, zreteľné línie "medúz", stopy zvierat alebo dokonca kvapky dažďa) [72].

b) Cintoríny, kde by ste ich nečakali
Ďalším veľmi zaujímavým argumentom pre globálny rozsah katastrofickej potopy sú fosílie morských (a iných) živočíchov, ktoré sa našli v horských oblastiach vysoko nad hladinou mora.

Geológ Dr. Andrew Snelling hovorí: 

"Skamenené morské živočíchy a rastliny nájdené v horninových vrstvách tisíce metrov nad hladinou mora sú tichými svedkami toho, že vody oceánov zaplavovali kontinenty a odnášali miliardy morských živočíchov, ktoré boli potom pochované v sedimentoch, ktoré po sebe zanechali vody oceánov. Miliardy mŕtvych morských organizmov tak boli pochované v horninových vrstvách po celej Zemi." [73]

Okrem toho mnohé suchozemské dinosaury nesú napríklad jasné stopy po smrti vo vode.

Zmienky v takmer všetkých svetových kultúrach

Existuje približne 300 legiend o globálnej potope, ktoré sa vyskytujú vo všetkých kultúrach na našej planéte a majú veľmi podobné základné črty (napr. zničenie vodou, Boží zásah, varovanie vopred, záchrana niekoľkých ľudí vrátane zvierat, záchranné vozidlo = loď). Pre nespočetné množstvo týchto kultúr alebo kmeňov nebolo možné získať tieto poznatky prostredníctvom kontaktu s misionármi [74].

Nie je to stopercentný dôkaz, ale je to pekný kúsok z celej argumentačnej mozaiky. Čo by sme vlastne očakávali, keby skutočne došlo ku globálnej potope? Neočakávali by sme, že si správu (hoci v kultúrne upravenej verzii) odovzdajú aj iné národy? Ak by tieto legendy neexistovali, bol by to pre skeptikov argument, prečo sa o tom nikto iný nezmieňuje. Keď však tieto zmienky máme, vydávajú ich za tvrdenie, že vždy išlo o lokálnu potopu.

Záver
Klasická evolučná geológia sa, samozrejme, snaží prísť s rôznymi modelmi, teóriami a návrhmi, ako sa vyrovnať s mnohými z uvedených skutočností, a prichádza niekedy s viac, inokedy s menej pravdepodobnými možnosťami, ako mohli vzniknúť. Nebudem tu polemizovať o (ne)zmyselnosti a úskaliach týchto teórií. Chcel som len v krátkosti uviesť niekoľko reálnych príkladov, ktoré veľmi pekne ukazujú to, čo Biblia tvrdí už tisíce rokov.

Bola potopa celosvetová?
Mnohí kritici pripúšťajú (a mnohí kresťania akceptujú), že Biblia môže mať pri opise potopy čiastočnú pravdu. Domnievajú sa však, že bola len lokálna (možno v oblasti Mezopotámie), nie celosvetová. Toto tvrdenie obhajujú aj výkladom biblického textu, pričom výroku "univerzálna" alebo "celosvetová" pripisujú význam len vtedy známeho sveta. Existuje však mnoho indícií a argumentov pre celosvetový rozsah tejto katastrofy. Kvôli prehľadnosti možno tieto argumenty rozdeliť na pozorovacie (empirické) a biblické. V predchádzajúcej časti sme uviedli niekoľko empirických indícií, teraz niekoľko biblických pozorovaní:

• Ak by išlo len o lokálnu potopu, prečo by Noe strávil mnoho rokov stavbou lode? Stačilo mu prejsť tisíce kilometrov za niekoľko mesiacov alebo vystúpiť na najvyšší vrch.

• Prečo taká veľká loď, ktorá pojme toľko zvierat? Na miestne záplavy by nebola potrebná.

• Prečo by vôbec bral na loď zástupcov rôznych šeliem? Aj keby na jednom mieste vyhynulo 100 % zvierat, ekosystém by sa obnovil prirodzenou reprodukciou.

• Podobne, prečo by Noe bral vtáky?

Okrem toho Biblia a sám Ježiš spájajú potopu so súdom všetkých, ktorí jedného dňa prídu znova. Biblia tiež opisuje, že vody pokryli vrcholky hôr, a v neposlednom rade Boh sľubuje, že takúto potopu už nikdy na zem neprivedie. Nuž, ak majú pravdu zástancovia lokálnych potop, Boh pravdepodobne klame, pretože poznáme mnoho prípadov obrovských lokálnych potop. Chcel by som zdôrazniť, že myšlienka uniformizmu (v geológii veľmi populárny názor, že pozorovanie dnešných procesov je kľúčom k vysvetleniu histórie) je veľmi silne spochybňovaná modernou vedou a poznatkami a je čoraz zrejmejšie, že geologické reálie našej planéty vznikli katastrofickými procesmi. Derek Ager, bývalý profesor geológie na University College of Swansea, sa k tejto téme vyjadril takto:

"Nechali sme si vymývať mozgy, aby sme zabránili akejkoľvek interpretácii minulosti, ktorá by zahŕňala extrémne procesy a navyše procesy, ktoré by mohli byť označené za katastrofické." [75]

Odkiaľ sa vzala všetka voda?
Kritici tvrdia, že ku globálnej potope nemohlo dôjsť, pretože na Zemi v žiadnom prípade nebolo dosť vody na to, aby zaplavila Ararat (5137 m) alebo Mount Everest (8848 m). Svoju úlohu pravdepodobne zohralo viacero vodných zdrojov. Pozrime sa na tri príklady:

• Podzemné zásobárne vody – Biblia opisuje, že na začiatku katastrofických udalostí sa "pretrhli všetky pramene veľkej hlbiny" (Genezis 7,11). Aj z dnešnej geológie vieme, že existuje mnoho podzemných zásobární, ktoré mohli byť v minulosti dôležitým zdrojom týchto vôd. Nemôžeme vedieť, koľko a v akom rozsahu týchto nádrží bolo (alebo ešte stále je), isté však je, že poukazujú na reálnu možnosť zdroja potrebnej vody.

• Nebeské pasáže – Ďalším zdrojom, na ktorý sa Biblia odvoláva, sú tzv. nebeské pasáže. V knihe Genezis sa píše, že "dážď padal na zem štyridsať dní a štyridsať nocí" (Genezis 7,12). Nedá sa s istotou povedať, čo sa tým myslelo (či len "klasické" výnimočné dažde alebo tzv. hmlistý opar, prípadne kombinácia s tryskajúcou vodou z podzemných nádrží). Tento zdroj bol pravdepodobne skôr podporný.

• Svet pred potopou bol iný – V súvislosti s touto otázkou je veľmi dôležité si uvedomiť, že neexistovali také priepasti alebo vysoké pohoria, aké vidíme dnes. To všetko je výsledkom obrovskej prírodnej katastrofy. Niektorí vedci usudzujú, že vtedajšie pohoria neboli vyššie ako približne 2500 m nad morom a že pohoria vznikli katastrofickými procesmi počas potopy a po nej. Toto je samozrejme v úplnom rozpore s tradičným pohľadom na geologické procesy, ktoré mali prebiehať stovky miliónov rokov prostredníctvom postupných zmien. Ak sa však takáto udalosť skutočne stala, geologické zmeny museli byť nepredstaviteľné. Uvažujme teda aj o takých maličkostiach, ako je objavenie morských skamenelín na Mount Evereste vo výške tisícov metrov nad morom atď. To veľmi dobre zapadá do biblického modelu potopy.

Kam sa podela všetka voda?

• Väčšina z nej sa pravdepodobne nachádza v dnešných oceánoch.

• Časť vody na póloch zamrzla v dôsledku rýchleho ochladenia.

• Potopa vytvorila a priniesla hlboké oceánske panvy a spomínané skalotvorné procesy (ktoré vytvorili mnohé predtým neexistujúce pohoria). Tie spôsobili, že časť vody ustúpila a obnažila viac pevniny (nezabúdajte, že väčšinu našej planéty tvorí voda).

• Časť vody je vo vzduchu.

Niektorí vedci tvrdia, že keby bol povrch Zeme dokonale vyhladený (t. j. bez pohorí a priehlbín), voda by nás zaplavila do výšky viac ako 2,5 km! Z toho jasne vyplýva, že potenciálnej vody na zaplavenie planéty máme viac než dosť. Všimnime si aj zaujímavý fakt, že práve obrovské množstvo vody na Zemi je pre evolučných teoretikov stále neriešiteľným orieškom. Ako je možné, že na iných planétach také obrovské množstvá vody nepozorujeme? Odkiaľ sa vzali oceány vody na Zemi, ktorá bola údajne horúca a neskôr sa ochladila?

V súčasnosti zlyháva aj teória komét, ktoré dopravili vodu na planétu Zem, pretože voda na kométach má úplne iné zloženie ako na Zemi. Vysvetliť existenciu takého obrovského množstva vody evolučne je stále veľmi ťažké, ak nie nereálne. Ukončime našu polemiku slovami apoštola Petra:

"Predovšetkým vám chcem povedať, že v posledných dňoch prídu posmievači, ktorí budú konať podľa svojich žiadostí a hovoriť: 'Kde je ten jeho prisľúbený príchod? Veď odvtedy, ako zosnuli otcovia, všetko ostáva tak, ako bolo od začiatku stvorenia.' Títo totiž úmyselne nechcú vedieť, že nebesia boli oddávna a že zem vznikla z vody a prostredníctvom vody Božím slovom. Vodou bol vtedajší svet zatopený a zahynul. To isté Božie slovo však zachovalo terajšie nebesá a zem pre oheň, ktorý ich zachováva na deň súdu a záhuby bezbožných ľudí." (2. Petrov 3,3-7)

Záverečné zhrnutie
Hoci nemôžeme byť dogmatickí, pokiaľ ide o konkrétne detaily týkajúce sa potopy, existuje mnoho pravdepodobných a sľubných scenárov, ako sa biblický opis potopy mohol stať. Zároveň nachádzame množstvo dôkazov, ktoré túto správu podporujú v oblasti vedeckého bádania.