48) Otázka - Aké sú dôkazy Ježišovho vzkriesenia?

"Nepoznám v dejinách ľudstva skutočnosť, ktorá by bola nestrannému bádateľovi lepšie dokázaná, a to lepšími dôkazmi každého druhu, ako veľké znamenie, ktoré nám dal Boh, že Kristus zomrel a vstal z mŕtvych." - Thomas Arnold, bývalý profesor histórie v Rugby a Oxforde, autor trojzväzkových "Dejín Ríma" [6].

Blíži sa veľmi významná a zároveň kontroverzná udalosť, ktorá vyvolala množstvo úplne protichodných postojov a emócií. Pre niektorých je Ježišovo zmŕtvychvstanie neoddeliteľným základom ich viery a nádeje vo večný život, pre iných je to bájka a smiešny pokus o manipuláciu s naivnou vierou jednoduchých a nevedomých jedincov. Uveďme si kontroverzný výrok sira Lionela Luckhoo, ktorý bol pre svoju právnickú precíznosť zapísaný do Guinnessovej knihy rekordov ako najúspešnejší právnik na svete.Tento právnik si vzal na mušku jadro kresťanstva - Ježišovo zmŕtvychvstanie. Po mnohých rokoch výskumu dospel k tomuto záveru:

"Musím jednoznačne vyhlásiť, že dôkazy o zmŕtvychvstaní Ježiša Krista sú také ohromujúce, že nenechávajú absolútne žiadny priestor na pochybnosti a nútia prijať ich na základe dôkazov."
[2, s. 244]

Analýza argumentov, o ktoré sa Lionel Luckhoo (a mnohí ďalší) opiera, by presahovala rámec tejto knihy. Dovoľte mi však aspoň stručne načrtnúť hlavné dôvody v prospech historického zmŕtvychvstania Pána Ježiša Krista.

Prívrženci aj nepriatelia kresťanskej viery uznávajú, že vzkriesenie Ježiša Krista je základným kameňom kresťanskej viery. Apoštol Pavol raz napísal: "A ak Kristus nevstal z mŕtvych, potom je naša zvesť falošná a falošná je aj vaša viera."

(Pavol postavil celú svoju argumentáciu na telesnom vzkriesení Ježiša Krista. Buď vstal z mŕtvych, alebo nie. Vyvráťte tento pilier kresťanskej dogmatiky a zničíte samotné kresťanstvo. Treba poznamenať, že mnohí sa už o to pokúsili. Viacerí z nich však pod ťarchou dôkazov padli na kolená a uznali Ježiša za vzkrieseného a živého Boha.

Ako sa to stalo?

Ježišova smrť bola verejnou popravou. Náboženskí vodcovia ju nazývali trestom za rúhanie. Podľa samotného Ježiša to bolo preto, aby takýmto spôsobom zaplatil za naše hriechy. Po krutom mučení boli Ježišove zápästia a nohy pribité na kríž, na ktorom visel a pomaly zomieral udusením. Potom mu do boku zabodli kopiju, aby potvrdili, že skutočne zomrel. Ježišovo telo bolo zabalené do plátna a nabalzamované lepkavou zmesou korenín, ktorá vážila viac ako tridsať kilogramov. Telo uložili do hrobky vytesanej v skale a vchod do nej zabezpečili pomocou pák, ktorými na ňu priklopili jedenapol- až dvojtonový kameň. Keďže Ježiš verejne vyhlásil, že do troch dní vstane z mŕtvych, pri vchode umiestnili stráž z vycvičených rímskych vojakov. Stráže pravdepodobne pripevnili na vchod oficiálnu rímsku pečať, ktorá označovala hrobku ako majetok rímskej vlády [7].

Napriek všetkým týmto opatreniam na tretí deň telo v hrobe nebolo. Zostali len pohrebné plachty. Kameň, ktorý predtým blokoval vchod, bol odvalený.

Oficiálne vysvetlenie (biblické)

"Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som sám prijal, že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem a bol pochovaný; že vstal z mŕtvych na tretí deň podľa Písem a zjavil sa Petrovi a potom Dvanástim. Potom sa zjavil naraz viac ako päťsto bratom; väčšina z nich ešte žije, ale niektorí zaspali. Potom sa zjavil Jakubovi, potom všetkým apoštolom. A napokon sa zjavil mne ako nemluvňaťu."
(1 Korinťanom 15, 3-8)

Alternatívne skeptické teórie

Samotný návrh, že by niekto mohol byť vzkriesený z mŕtvych, je vo svojej podstate provokatívny. Je preto logické, že väčšina ľudí sa snaží vysvetliť túto udalosť iným spôsobom. Medzi najčastejšie navrhované alternatívne vysvetlenia patria napríklad [1, s. 318-423]:

1) Telo ukradli Ježišovi učeníci

Táto teória sa uvádza aj v samotnej Biblii. V Matúšovi 28,11-15 sa dozvedáme o úplatku, ktorý dali židovskí starší a veľkňazi rímskym strážcom. Tí boli podplatení, aby šírili očividnú lož, že učeníci prišli v spánku a ukradli Ježišovo telo.

Problémy - táto teória má veľmi veľa nedostatkov. Rímski vojaci by sa neodvážili zaspať, učeníci by nemohli nepozorovane odvaliť obrovský kameň a v neposlednom rade sa vynára otázka, ako mohli spiaci vojaci vedieť, kto kradne (keď spali)? A mnoho ďalších skutočností, ktoré túto teóriu robia nepravdepodobnou.

2) Telo preniesli židovské/rímske úrady

Aj tu sa stretávame s niekoľkými problémami. V prvom rade je tu motív takéhoto konania. Apoštoli, ktorí v Jeruzaleme odvážne ohlasovali vzkrieseného Krista, boli veľkým tŕňom v oku autoritám. Tie ich za to nenávideli a snažili sa im v tom všemožne zabrániť. Ak by mali telo, nebolo by nič jednoduchšie ako ho verejne odhaliť a tak diskvalifikovať kresťanstvo hneď na jeho začiatku. To sa však nestalo.

3) Teória zlého hrobu

Podľa tejto teórie si očití svedkovia jednoducho pomýlili hrob. To je však v kontexte známych faktov veľmi nepravdepodobné, nehovoriac o tom, že židovským úradom by nič nebránilo prísť k správnemu hrobu a ukázať na mŕtveho Ježiša.

4) Teória bezvedomia

Zástancovia tejto modernej teórie tvrdia, že Ježiš v skutočnosti nezomrel, ale len omdlel v dôsledku mučenia a straty krvi (alebo bol v bezvedomí vyvolanom drogami). No treba poznamenať, že táto teória je možno zázračnejšia ako samotná skutočnosť zmŕtvychvstania. Posúďte sami – kruto vás bijú a mučia, ste vyčerpaní, nesiete svoj vlastný kríž, potom vás krutým spôsobom popravia, krvácate a stratíte veľa krvi. Upadnete do bezvedomia, prepichnú vám bok, zabalia vás do pohrebných plachiet a umiestnia do studenej a vlhkej kobky, kde ležíte niekoľko dní. Potom sa oslobodíš, odvalíš ťažký kameň, premôžeš vojakov a prejdeš na svojich prebodnutých nohách niekoľko kilometrov... Úprimne povedané – nevidím v tejto teórii žiadnu logiku.

Dokonca aj nemecký kritik David Strauss, ktorý nie je zástancom názoru, že Ježiš vstal z mŕtvych, odmietol túto teóriu ako nepravdepodobnú. Hovorí: 

"Je nemožné, aby človek, ktorý sa plazí polomŕtvy z hrobu, vlečie sa slabosťou, naliehavo potrebuje lekárov, obväzy, ošetrovanie a rekonvalescenciu a ktorý nakoniec podľahne svojmu utrpeniu, dokázal presvedčiť svojich učeníkov, že je víťazom nad smrťou a hrobom, Pánom života." [7]

5) Teória halucinácií

Ďalšia populárna teória hovorí, že učeníci mali halucinácie, keď videli vzkrieseného Pána. Táto teória však opäť z mnohých dôvodov neobstojí. Biblické záznamy ukazujú, že Ježiš sa zjavil stovkám ľudí pri rôznych príležitostiach (kolektívna halucinácia je vylúčená) na rôznych miestach, v rôznom čase a dokonca jedol s učeníkmi. V neposlednom rade chýba aj psychologická podmienka viery, keďže niektorí svedkovia sa o Ježišovej skutočnosti presvedčili proti svojej vôli (napr. "neveriaci" Tomáš). 

Apoštoli označovali Ježišovo zjavenie za holý fakt, ktorý nikto nespochybňoval! V rámci svojho svedectva sa odvolávali na mnohých očitých svedkov, ktorí v čase šírenia evanjelia ešte žili. Akoby hovorili skeptikom - neveríte nám? Existujú stovky očitých svedkov, ktorí videli Ježiša - spýtajte sa ich. Témou Ježišovho ukrižovania a podrobnosťami okolo tejto udalosti sa veľmi konkrétne zaoberá Lee Strobel vo svojej knihe "Kauza Kristus". Preto ak máte záujem o podrobnejšie štúdium, odporúčam tento titul.

Zomrieť pre lož?

V tejto otázke je potrebné uznať aj ďalšie základné skutočnosti. Jednou z nich je skutočnosť, že prví kresťania a apoštoli boli ochotní zomrieť veľmi šokujúcim spôsobom za svoju vieru v zmŕtvychvstalého Ježiša. Nespočetné množstvo ľudí bolo ochotných zomrieť za svoju pravdu, no neviem o nikom, kto by bol ochotný podstúpiť krutú smrť za úmyselnú lož. Takmer všetci apoštoli, ktorí tvrdili, že sa stretli so vzkrieseným Ježišom, zomreli násilnou a často mučeníckou smrťou. Rovnaký osud postihol aj mnohých prvých kresťanov. Spôsoby ich popravy boli skutočne ohavné, od podrezania pílou, cez stiahnutie z kože zaživa až po ukrižovanie. Položme si teda nasledujúcu otázku - ako mohli byť ochotní zomrieť za tvrdenie, že sa stretli so vzkrieseným Ježišom, ak to v skutočnosti neurobili? Po Ježišovej smrti sa apoštoli rozišli, vystrašení a sklamaní, že Ježiš nie je taký, ako si ho predstavovali. Zrazu nastáva veľký zvrat - nebojácne vystupujú a hlásajú, že Ježiš žije.

Lord Darling, bývalý sudca anglického najvyššieho súdu, povedal: 

"Podstatou problému je, či Ježiš bol alebo nebol tým, za koho sa vydával. Odpoveď na túto otázku nepochybne závisí od toho, či bol alebo nebol vzkriesený. V tejto veci sa od nás nežiada slepá viera. Existuje toľko presvedčivých dôkazov o zmŕtvychvstaní - dôkazov pozitívnych i negatívnych, priamych i nepriamych - že žiadna inteligentná porota na svete by nemohla dospieť k inému záveru, než že príbeh o zmŕtvychvstaní je pravdivý." [3, s. 62]

Svetoznámy odborník na Nový zákon Tom Wright povedal: Wright: 

"Dospeli sme k spoľahlivému historickému záveru: hrob bol prázdny a došlo k viacerým 'stretnutiam' nielen medzi Ježišom a jeho nasledovníkmi, ale aj medzi Ježišom a ľuďmi, ktorí neboli jeho nasledovníkmi. Pokiaľ ide o historickú spoľahlivosť, považujem tento záver za rovnako istý ako tvrdenie, že cisár Augustus zomrel v roku 14 n. l. a k zničeniu Jeruzalema došlo v roku 70 n. l." [8, s. 93]

Ako je možné, že udalosť, ktorú moderná skeptická spoločnosť okamžite zmietne zo stola ako poveru alebo náboženský mýtus, opisujú významné a vzdelané osobnosti ako historicky nespochybniteľnú? Prečo sa o nej neučí ako o holom fakte na hodinách dejepisu v školách? Odpoveď nechám na vás...

Záverečné zhrnutie

Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je historická udalosť, o ktorej svedčia mnohé priame aj nepriame dôkazy. Hoci je pochopiteľné, že kritici sa snažia vyvrátiť oficiálnu kresťanskú verziu, vo svetle dostupných dôkazov ich teória neobstojí.