
51) Otázka - Ako môžem mať osobný vzťah s Ježišom?
Ľudia majú často úplne mylnú predstavu o tom, ako sa dostať k Bohu a ako sa k nemu priblížiť. Myslia si, že musia robiť nejaké rituály, dodržiavať "Desatoro", začať chodiť do kostola, veľa sa modliť, vstúpiť do kláštora alebo dokonca ísť na spoveď. To sú však mylné predstavy a nemajú takmer nič spoločné s obnovením nášho strateného vzťahu s Bohom. Naše chápanie Božích požiadaviek je často skreslené predpokladom "musím si to zaslúžiť". Rád by som vám predstavil milujúceho Boha, ktorého spasenie (záchranu) a večný život s ním si nemôžeme zaslúžiť. On sám nám ponúka spasenie ako dar.
Je to nezaslúžená milosť, ktorú treba prijať vierou.
Ale skôr, ako si ukážeme, ako môžeme tento dar prijať, chcel by som sa vás na niečo opýtať. Ak chcete nadviazať vzťah s Bohom, dobre si premyslite svoje rozhodnutie! Hľadáte Boha, aby vám slúžil, aby vás urobil bohatými, zdravými, šťastnými, a kedykoľvek na niečo pomyslíte, aby to uskutočnil? Alebo chcete Boha ako niekoho, kto vám vyžehlí problémy a pomôže z problémov? Možno chcete Boha, ale v skutočnosti nemáte v úmysle nič zmeniť na svojom živote? Ak na niektorú z týchto otázok odpoviete kladne, žiadam vás, aby ste prehodnotili svoje motivácie.
Ježiš vám môže priniesť prosperitu, uzdravenie a naplnenie vašich potrieb, ale nemusí. Alebo nie vždy a nie vo všetkých prípadoch. Miluje nás a chce, aby sme mu dôverovali, ale nie vždy sa nám jeho plány budú páčiť. Ak skutočne nasledujete Boha, prinesie vám to do života mnoho ťažkostí, ktoré budú budovať váš charakter a posilňovať vašu dôveru v Boha. Pravdepodobne budete čeliť posmechu, nepochopeniu a odmietnutiu zo strany ľudí, ktorí s Bohom nechcú mať nič spoločné atď.
Ježiš to vyjadril takto radikálne:
"Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca a matku, ženu a deti, bratov a sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A ten, kto nenesie svoj kríž a nejde za mnou, nemôže byť mojím učeníkom. Lebo kto z vás, keď chce stavať vežu, si najprv nesadne a nespočíta náklady, či má na jej dokončenie? Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude môcť dokončiť, nezačali posmievať všetci, čo ho uvidia, a nehovorili: 'Tento človek začal stavať, ale nemohol dokončiť.' Alebo ktorý kráľ, keď tiahne do boja proti inému kráľovi, si najprv nesadne a neporadí sa, či sa môže s desiatimi tisícmi postaviť proti tomu, ktorý proti nemu tiahne s dvadsiatimi tisícmi? Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru. Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom."
(Lukáš 14,26-33)
Nechápte tieto slová zle! Ježiš nechce, aby ste nenávideli svojich rodičov alebo deti, ani nechce, aby ste nevlastnili majetok a vzdali sa všetkého v materiálnom zmysle. Čo však požaduje, je, aby On sám zaujal prvé miesto vo vašom rebríčku hodnôt. Chce, aby ste ho milovali viac ako svoje deti, partnerov alebo rodičov. Chce, aby ste sa všetkého "vzdali" v tom zmysle, že sa toho vzdáte vo svojom srdci, a aby všetko hodnotné vo vašom živote zaujalo miesto pod Ním samým.
Mnohým ľuďom tieto slová znejú príliš bigotne a úzkoprso. Je však dôležité uvedomiť si, že milovať Boha viac ako svojich blízkych vôbec nie je na škodu. Práve naopak, čím viac spoznávam a prežívam Boha a jeho lásku, tým viac lásky a porozumenia potom môžem odovzdať svojim blízkym.
Ak milujem Boha viac ako svoju manželku, je to pre ňu zárukou, že sa ju budem snažiť milovať a ctiť tiež a nebudem ju podvádzať atď. Ak sa vzdám svojich životných cieľov a snov a nechám sa viesť Pánom Ježišom, možno krátkodobo niečo stratím, ale Ježiš to sľubuje:
"A každý, kto opustil domy alebo bratov, alebo sestry, alebo otca, alebo matku, alebo deti, alebo polia pre moje meno, dostane stokrát viac a bude dedičom večného života."
(Matúš 19,29)
Umiestnenie Ježiša Krista na trón nášho života a podriadenie celej našej bytosti jeho vláde nie je teda v konečnom dôsledku na škodu, ale na náš úžitok - nielen niekde ďaleko v nebi, ale aj tu na zemi. Či už ide o materiálne alebo duchovné požehnanie. Napriek tomu je mnoho ľudí, ktorí nechcú nasledovať Boha týmto spôsobom. Preto vás na tomto mieste žiadam - zvážte, či naozaj chcete prijať Boha týmto spôsobom. Či chcete milovať a nasledovať Boha, aj keď sa vám to nie vždy páči…
Obnovenie strateného vzťahu
Nasledujúci text považujte za akúsi inšpiráciu na uvedomenie si základných princípov potrebných na obnovenie vzťahu človeka s jeho Stvoriteľom. Nie je to normatívny návod, ale skôr pomôcka na pochopenie ľudského stavu a Božieho plánu, ako žiť naplnený, láskyplný a dobrodružný život s Ním. Toto obnovenie strateného vzťahu s Bohom úzko súvisí so štyrmi duchovnými zákonmi, ktoré treba nielen intelektuálne pochopiť, ale aj prijať vierou (t. j. oprieť sa o ne, vložiť do nich svoju nádej).
1) Zákon: Boh ťa miluje a má pre tvoj život dokonalý plán.
Na mnohých miestach sme hovorili o Božej láske k človeku, ktorú Boh prejavuje mimoriadnym spôsobom - vo svojom Synovi sa ponížil, prijal úlohu služobníka, bol ochotný zomrieť a znášať trest namiesto nás.
"Lebo Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život." (Ján 3,16)
"V tom je láska: nie že my sme si zamilovali Boha, ale že on si zamiloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy." (1. Ján 4,10)
Boží plán pre náš život
Boh má pre každého človeka konkrétny plán a konkrétnu úlohu, ktorú má na tejto zemi zohrať. Pre každého z nás pripravil diela, ktoré prispievajú k budovaniu Jeho kráľovstva a k naplneniu nášho poslania. Aby sme ich však mohli plniť, musíme najprv spoznať Boha a jeho vôľu. Dôležité je tiež úplne sa Mu odovzdať a žiť v podriadenosti Jeho slovu, Jeho zásadám a Jeho Duchu.
Ježiš povedal:
"Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere" (t. j. zmysluplne žiť) (Ján 10,10)"Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, ktoré nám Boh vopred pripravil, aby sme v nich žili." (Efezanom 2,10)
Vyvstáva tu otázka, prečo je toľko ľudí, ktorí takto nežijú a nezažívajú Božiu lásku?
2) Zákon: Človek je hriešny a oddelený od Boha. Preto nemôže poznať a zažiť Božiu lásku ani Boží plán pre svoj život.
Verím, že nikto nebude namietať proti môjmu tvrdeniu "nikto nie je dokonalý". Ani ten najlepší človek nie je z ľudského hľadiska dokonalý a zďaleka nedosahuje Božie normy svätosti a dokonalosti. Boha veľmi urážame už len tým, že ho vo svojom živote ignorujeme a obchádzame. Nevzdávame vďaku ani chválu tomu, kto nám dal život a kto si túto chválu a poctu zaslúži.
Biblia nevyvrátiteľne vyhlasuje, že všetci sme v rôznej miere hriešni a skazení vo svojich srdciach:
"Všetci zhrešili a chýba im Božia sláva." (Rimanom 3,23)
Človek bol stvorený, aby žil v spoločenstve s Bohom. Rozhodol sa však žiť podľa vlastných predstáv, nezávisle od Boha. To bolo spoločenstvo s Bohom zničené. Takýto postoj sa vyznačuje aktívnym odporom alebo pasívnou ľahostajnosťou voči Bohu a je prejavom toho, čo Biblia nazýva hriechom (t. j. chýbajúcim cieľom).
Človek je oddelený od Boha
Jednou z dôležitých Božích vlastností je jeho svätosť a spravodlivosť. Vo svojej prítomnosti nemôže tolerovať nič nečisté a hriešne. Jeho vlastný zákon znie:
"Mzdou za hriech je smrť,"
(t. j. nielen fyzická smrť, ale aj duchovná smrť, večné odsúdenie a odlúčenie od Boha). (Rimanom 6,23)

Tento obraz ukazuje, že Boh je svätý a človek je hriešny. Hriech vytvára hlbokú priepasť, ktorá ich oddeľuje. Rebrík ukazuje neustále úsilie človeka dosiahnuť Boha a plný život vlastným úsilím, napr. dobrými skutkami, náboženstvom, meditačnými technikami atď. Žiadna z nich však nemôže vyriešiť problém jeho hriechu. Boh jednoznačne vyhlasuje, že ho nemôžeme dosiahnuť vlastným úsilím.
3. Zákon: Ježiš Kristus je jediným riešením problému ľudského hriechu. V ňom môžete spoznať a zažiť Božiu lásku a Boží plán pre svoj život.
Človek sa nemôže dostať k Bohu, ale Boh sa môže dostať k človeku. Naše previnenie musí byť potrestané. Ani sám Boh nemôže prehliadnuť naše chyby. Preto sa rozhodol prijať trest, ktorý máme právom znášať. V čase, keď Ježiš zomrel na kríži, ho Boh Otec stotožnil s hriechom a všetky naše previnenia boli potrestané na ňom.
"Boh však dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme ešte boli hriešni." (Rimanom 5,8)
"Vymazal zmenku, ktorej ustanovenia svedčili proti nám, a úplne ju zrušil pribitím na kríž." (Kolosanom 2,14)
Ale tým to neskončilo. Ježiš vstal z mŕtvych:
"Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písma a bol pochovaný; tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Písma a zjavil sa Petrovi a potom Dvanástim. Potom sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz." (1. Korinťanom 15,3-6)
...a je jedinou možnou cestou k Bohu:
"Ježiš mu odpovedal: Ja som cesta, pravda a život. Nikto neprichádza k Otcovi inak ako cezo mňa." (Ján 14,6)

Tento obraz ukazuje, ako Boh preklenul priepasť, ktorá nás od neho oddeľuje. Poslal svojho Syna Ježiša Krista, aby namiesto nás zomrel na kríži a zaplatil za naše hriechy. Nemusíme sa teda snažiť preklenúť túto priepasť sami (treba poznamenať, že márne); most položil sám Boh, ktorým je Ježiš Kristus.
Mnohí ľudia tieto zákony poznajú a dokonca v ne veria. To však nestačí. Ako sme už uviedli, môžem veriť, že ma výťah vyvezie na vyššie poschodie. Ale ak doň nenastúpim, hore sa nedostanem. Podľa viery treba aj konať.
4) Zákon: Musíme osobne prijať Ježiša Krista ako Spasiteľa a Pána.
Kresťanstvo nie je o rituáloch, slepom chodení do kostola alebo recitovaní stereotypných modlitieb. Kresťanstvo je o dôvernom vzťahu s Bohom prostredníctvom Ježiša Krista. Preto ho musíme prijať do svojho života z hĺbky svojej bytosti, z hĺbky svojho srdca a na základe rozumného rozhodnutia. Len tak môžeme spoznať a zažiť Božiu lásku a Boží plán pre náš život.
"Tým, ktorí ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi."
(Ján 1,12)
Ježiša prijímame vierou. Detskou vierou, že je tým, za koho sa vydáva. Vierou, že pre nás urobil to, čo hovorí, že pre nás urobil:
"Milosťou ste teda spasení skrze vieru. Spasenie nie je z vás, je to Boží dar, nie je z vašich skutkov, aby sa nikto nemohol chváliť." (Efezanom 2,8-9)
Prijať Ježiša znamená priznať si, že som hriešnik, obrátiť sa k Bohu (pokánie - t. j. zmena zmýšľania; to zahŕňa aj odpustenie iným ľuďom, ktorí sa voči nám previnili) a dôverovať Ježišovi, že vstúpi do môjho života, odpustí mi hriechy a urobí zo mňa človeka, akým ma Boh chce mať.
Musím sa pokoriť pred Bohom a uznať, že On je jediný, kto môže zmysluplne viesť a naplniť môj život. Nestačí len rozumne prijať, že Ježiš je Boží Syn a že zomrel za naše hriechy. Nestačí ani akýkoľvek citový zážitok. Ježiša prijímame vierou, rozhodnutím našej vôle. Je potrebné odovzdať Pánu Ježišovi pomyselné opraty nášho života a nechať ho zasadnúť na trón nášho života, aby vládol a spravoval všetky oblasti nášho ja (či už je to kariéra, rodina, naše záľuby, financie, sny...).
Ako sa to môže stať? Ako
postupovať?
Pána Ježiša môžete prijať vierou v
modlitbe, a to už teraz. Boh vás pozná. Nezáleží na tom, aké
krásne slová si vyberiete, dôležitá je ich úprimnosť. Nemá
zmysel sa pretvarovať alebo sa do niečoho nútiť. Boh skúma naše
srdcia, nielen naše slová. Ak chcete, tu je jeden príklad, ako sa
môžete modliť:
"Pane Ježišu, potrebujem ťa. Ďakujem ti, že si zomrel na kríži za moje hriechy. Prosím, odpusť mi, že som ťa celý život ignoroval a robil mnoho zlých vecí. Nie som dokonalý človek a svoje chyby úprimne ľutujem. Preto ti otváram dvere svojho života a prijímam ťa za svojho Spasiteľa a Pána. Prosím, pomôž mi a veď ma na mojej ceste životom – daj mi silu, aby som ťa naplno nasledoval. Ďakujem ti, že si mi odpustil všetky moje hriechy. Prevezmi vládu nad mojím životom a zmeň ma, aby som bol človekom, akým chceš, aby som bol."
S týmto aktom je spojených mnoho sprievodných otázok, napríklad:
Máme očakávať silné emócie?
Mnohí ľudia veria, že celý tento akt musia sprevádzať "hromy, blesky", rôzne extatické zážitky a silné emócie. Na tomto mieste by som chcel tieto očakávania uviesť na pravú mieru. Vo veľmi mnohých prípadoch ide skutočne o silné zážitky, pri ktorých sa ľudia uzdravujú, zbavujú sa rôznych závislostí, pociťujú úžasnú slobodu, naplnenie atď. Nie je to však jediný možný priebeh. Možno častejšie sú prípady, keď sa v danom momente vôbec nič nedeje alebo to nie je také intenzívne. Boh s každým zaobchádza inak. Ak teraz nie sú žiadne pocity, prídu neskôr pri nasledovaní Pána.
Čo sa s nami stane, kto sme?
Biblia opisuje obnovenie vzťahu s Bohom ako znovuzrodenie. Je to nové narodenie v duchovnom zmysle.
Stávame sa legitímnymi Božími deťmi s prístupom k Božiemu trónu.
Ježiš nám odpustil všetky naše hriechy, náš účet pred Bohom je čistý.
Získavame večný život.
Nie je to lacné odpustenie?
Niektorí ľudia sa mylne domnievajú, že ak niekto prijme Božie odpustenie, môže naďalej hrešiť a je "za vodou". To je však omyl. Ak niekto skutočne pozná Boží charakter a jeho lásku, posledná vec, ktorú chce urobiť, je zraniť ho. Áno, celý život musíme bojovať so svojou hriešnou prirodzenosťou, ale ak ide o úmyselné hrešenie, je to skôr vypočítavý čin než úprimná viera v Boha.
Môžem žiť svoj život podľa seba a obrátiť sa na smrteľnej posteli?
Mnohí ľudia hovoria, že si budú užívať život a možno sa na smrteľnej posteli obrátia. Ale kto vám zaručí, že tento deň nie je váš posledný? Nie je to strašenie, je to každodenná realita. Každý deň nečakane zomrú tisíce ľudí. A okrem toho, každý, kto takto uvažuje, pravdepodobne nechápe, čo pre neho Boh urobil.
Nemusím robiť žiadne "dobré skutky"?
Ale áno, v skutočnosti sme povolaní k dobrým skutkom. Sme povolaní milovať Boha a iných ľudí zo všetkých síl. To znamená, že ak milujeme druhých, budeme im pomáhať, zamýšľať pre nich dobro a nebudeme im ubližovať. Dokonca takýmto konaním urobíte v reálnom živote za niekoľko mesiacov toľko dobrých skutkov, koľko niekto urobí za celý život.
Tu je veľmi dôležité poradie a motivácia. V kresťanstve vlastne konáme dobré skutky preto, že nás Boh zachránil, premenil a dal nám nové srdce. Veľmi často však tento proces chápeme opačne a nesprávne – t. j. že musíme robiť skutky, aby sme sa dostali k Bohu.
Záverečné zhrnutie
Aby sme obnovili svoj vzťah s Bohom, musíme sa úprimne kajať a uznať svoje previnenia voči nemu a ľuďom. Musíme chcieť zmeniť svoj život a nepokračovať v našich zlých cestách, ale nechať sa viesť a premieňať Božími zásadami. Musíme tiež zo srdca vierou prijať skutočnosť, že Pán Ježiš za nás zomrel, bol vzkriesený a jedného dňa príde ako Kráľ súdiť národy.