66) Otázka - Čo je cirkev?
V kontexte našej kultúry má väčšina ľudí veľmi skreslenú predstavu o tom, čo je cirkev a aké je jej poslanie. Slovo "cirkev" sa dnes chápe ako miesto, budova, kostol alebo inštitúcia a veľmi často si ho ľudia spájajú s pojmami ako pápež, Vatikán, odpustky, križiacke výpravy, inkvizícia, pokrytectvo, hromadenie, reštitúcie atď.
V podstate všetko vyššie uvedené nemá takmer nič spoločné s pravým biblickým kresťanstvom. Cirkev, jej existencia, jej rôzne formy, jej vzostupy a pády, úspechy a neúspechy – to všetko zanechalo v mysliach ľudí mnoho pozitívnych aj negatívnych stôp. Nie je v mojich silách komentovať všetko, preto sa obmedzím na jednoduchý a zrozumiteľný opis cirkvi, ktorý mi dal sám Boh.
Podstata cirkvi
Slovo "cirkev" je prekladom gréckeho slova ekklésia, ktoré možno preložiť ako "zhromaždenie". Zhromaždenie v zmysle spoločenstva Božieho ľudu – tých, ktorí chcú zmeniť svoj život, uverili v Pána Ježiša Krista a prežili duchovné znovuzrodenie. Biblia prostredníctvom obrazov prirovnáva cirkev napríklad k ľudskému telu zloženému z mnohých údov, ale aj k neveste, ktorá sa pripravuje na sobáš s Pánom Ježišom Kristom.
Apoštol Pavol vo svojom prvom liste do Korintu píše:
"Dary sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky moci, ale Boh je ten istý, ktorý pôsobí všetko vo všetkých. Každému je však daný prejav Ducha na spoločný úžitok. Jednému dáva Duch slovo múdrosti, inému podľa toho istého Ducha slovo poznania, inému vieru v tom istom Duchu, inému dary uzdravovania v tom istom Duchu, inému schopnosť robiť zázraky, inému proroctvo, inému rozlišovanie duchov, inému dar hovoriť rozličnými jazykmi a inému dar vysvetľovať ich. Ale toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému, ako chce. Lebo ako je telo jedno, hoci má mnoho údov, a všetky údy tela, hoci ich je mnoho, sú jedno telo, tak aj Kristus."
(1. Korinťanom 12, 4-12)
Tu sa hovorí o tom, že Boh dáva každému zo svojich detí prejav (dar), ktorý má slúžiť spoločnému rastu (jasne tu čítame, že nie je možné, aby kresťan existoval sám pre seba a zastával názor "Boh áno, cirkev nie", ako je to dnes moderné). Existuje mnoho spôsobov prejavu týchto darov – od tých najjednoduchších, ktoré môžeme nazvať "nadanie" alebo "talent", až po tie viditeľnejšie, možno dary nadprirodzenej povahy.
Cirkev sa tu prirovnáva k ľudskému telu, ktoré má mnoho častí, ale všetky sú súčasťou jedného tela. Pavol tento obraz ďalej rozvíja:
"Telo totiž nie je jeden úd, ale mnoho údov. Keby noha povedala: 'Pretože nie som ruka, nepatrím k telu,' neprestala by byť súčasťou tela. A keby ucho povedalo: 'Pretože nie som oko, nepatrím k telu,' neprestalo by byť súčasťou tela. Keby bolo celé telo okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé telo sluchom, kde by bol čuch? Ale Boh umiestnil údy v tele, každý jeden z nich, ako chcel. Keby však všetky boli jedným údom, kde by bolo telo? A tak údy sú mnohé, ale telo je jedno. Oko nemôže povedať ruke: 'Nepotrebujem ťa!' Ani hlava nohám: 'Nepotrebujem vás!' (...) Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy. A v cirkvi Boh ustanovil jedných za apoštolov, iných za prorokov, iných za učiteľov, potom sú mocné skutky, potom dary uzdravovania, pomocníci, správcovia, rozličné jazyky."
(1. Korinťanom 12, 14-28)
Cirkev je sama o sebe živým organizmom. Každý veriaci je potom jeho biologickou súčasťou. Preto je potrebné, aby kresťania fungovali spoločne a nevyhýbali sa vzájomnému kontaktu. Boh jasne stanovil zásadu, ktorú možno vyjadriť príslovím "vo dvoch sa to lepšie zvláda". A tak ako telo nemôže efektívne fungovať napríklad bez ruky alebo oka, tak ani cirkev nemôže fungovať bez jednotlivých veriacich, ktorých Boh určitým spôsobom splnomocní na vzájomne prospešnú službu.
Toto obrazné telo je neviditeľné. Pavol tu teda opisuje cirkev ako pluralitu jednotlivých kresťanov, ktorí tvoria jedinú pravú Božiu cirkev, ktorá je však zreteľnému ľudskému chápaniu skrytá.
Inými slovami, všetci praví kresťania sú členmi jednej "univerzálnej" cirkvi – Kristovho tela. Je neviditeľná a zahŕňa všetkých, ktorí prijali Pána Ježiša za svojho Boha a Spasiteľa. Ja ako Európan ju môžem tvoriť rovnako dobre ako nejaký Eskimák na druhom konci planéty, ktorého miestna cirkev nesie úplne iný názov ako tá moja. Keďže na našej planéte žije veľa ľudí a samostatných skupín, kresťania sa musia organizovať do miestnych spoločenstiev, ktoré možno nazvať cirkvami v užšom zmysle slova.
Na záver by som chcel zdôrazniť skutočnosť, že formálne členstvo v akejkoľvek cirkvi neznamená, že takýto človek je členom Božej cirkvi – teda že je znovuzrodeným kresťanom, ktorý bol pokrstený Duchom Svätým do duchovného tela Pána Ježiša Krista. Z tohto dôvodu existuje mnoho takzvaných "cirkví", ktoré Boh nepozná pre ich neprávosti alebo falošné učenie a ktoré v skutočnosti vôbec nie sú kresťanské.
Záverečné zhrnutie
Cirkev je spoločenstvo znovuzrodených kresťanov, ktorí zdieľajú spoločnú vieru v živého Boha. Spoločne oslavujú Boha, dopĺňajú sa, pomáhajú si, povzbudzujú sa, napomínajú sa a slúžia spoločnému Božiemu dielu. Jednotliví veriaci sa organizujú do miestnych cirkví, ktoré sú súčasťou jednej univerzálnej cirkvi.