70) Otázka - Môže byť kresťan bez cirkvi? Prečo cirkev?

Posledné sčítanie ľudu (2011) formálne odhalilo zaujímavú skutočnosť. Viac ako 700 000 našich spoluobčanov sa považuje za veriacich, ale odmieta patriť k nejakej konkrétnej cirkvi. Osobne som takmer presvedčený, že nejde o veriacich v zmysle pravého biblického kresťanstva – podľa môjho názoru je ich v tejto skupine naozaj len minimum. Napriek tomu všetkému tento výsledok odráža nechuť českého národa k akémukoľvek "zväzovaniu" osobného náboženstva do cirkevných šablón. Z uvedených odpovedí je azda jasné, že nie som zástancom zložitých cirkevných štruktúr a organizácií, ktoré si väčšina ľudí môže predstaviť v súvislosti so slovom "cirkvi". Napriek tomu však nie som zástancom ani hesla
"Boh áno, cirkev nie". Načo je teda cirkev?

1) Božia vôľa

Absolútne zásadným argumentom pre každého, kto chce skutočne nasledovať Božiu vôľu, je to, že Boh sa tak rozhodol a je to jeho vôľa pre každého kresťana. Boh nás nestvoril ako jednotlivcov, ale stvoril nás do spoločenstva. Tento princíp platí aj v duchovnej oblasti spoločného prežívania našej viery. Pripomeňme si, čo sme si všimli v predchádzajúcich otázkach – Boh prirovnáva cirkev k ľudskému telu zloženému z jednotlivých veriacich.

"Ale teraz Boh umiestnil údy v tele, každý z nich, ako chcel. Keby boli všetky jedným údom, kde by bolo telo? Takto je síce mnoho údov, ale iba jedno telo. Oko nemôže povedať ruke: 'Nepotrebujem ťa!' Ani hlava nohám: 'Nepotrebujem vás!'"
(1. Korinťanom 12, 18-21)

Existuje mnoho biblických pasáží, ktoré jasne poukazujú na nevyhnutnosť a potrebu spoločného života Božieho ľudu. V neposlednom rade sú to nasledujúce prikázania:

"Nezanedbávajme spoločné zhromaždenia, ako to niektorí majú vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým väčšmi, čím viac vidíte, že sa blíži ten deň."(Hebrejom 10, 25)

2) Deformácia Boha

Ľudia veľmi často skresľujú svoju predstavu o Bohu podľa toho, aký by podľa nich mal byť. Je však Boh produktom našich predstáv a túžob, alebo je taký, aký je? Pretože ak je taký, aký je, potom ho svojím postojom "moja predstava o ňom stačí" skresľujeme a nepriamo urážame. Verím, že Boh je jednoducho Boh. Nie je Bohom našich predstáv, ale Bohom, ktorý je často vzdialený našim predstavám. Prorok Izaiáš píše:

"Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty, znie výrok Hospodina. Ako sú totiž nebesia vyššie ako zem, tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky." (Izaiáš 55, 8-9)

Ak chcete veriť v Boha, kde získate istotu, že viete, kto je? Individuálne kresťanstvo je náchylnejšie na subjektívne chápanie Boha. Ak nemusím konfrontovať svoje predstavy s predstavami iných, je veľmi pravdepodobné, že vo svojich úvahách dospejem k veľmi konkrétnym názorom a predstavám, ktoré často nemajú nič spoločné so skutočným "portrétom Boha".

3) Lepšie dvaja ako jeden...

Je oveľa lepšie, ak má dieťa vlastnú rodinu. Ak ho dáte do detského domova alebo ho vysadíte na opustenom ostrove, možno nezomrie, ale bude to preňho mimoriadne ťažšia a horšia možnosť, ako keď bude žiť v milujúcej rodine. Preto áno, aj znovuzrodený kresťan môže istý čas prežiť bez cirkvi. Obávam sa však (a realita to potvrdzuje), že takíto kresťania časom vychladnú a často odpadnú od Boha. Biblia hovorí toto:

"Lepšie je dvom ako jednému, lebo majú dobrú odmenu za svoju námahu. Lebo ak padnú, jeden zdvihne svojho druha. Beda však tomu, kto je sám a padne, lebo nemá druhého, ktorý by ho zdvihol... A trojpramenný povraz sa len tak nepretrhne." (Kazateľ 4, 9-12)

Potrebujeme ďalších! A niekedy iní potrebujú nás…

4) V jednote je sila

Viete, čo sa deje so žeravým uhlím, ktoré vytiahnete z krbu? Chvíľu horí. Postupne však oheň slabne, čoskoro začne tlieť a nakoniec úplne zhasne. Zatiaľ čo ak dáte dohromady niekoľko uhlíkov, vznikne oheň, ktorý jednoducho nezhasne. Tak je to aj s kresťanmi. Keď sú spolu, ich duchovná sila je oveľa väčšia. Veď Pán Ježiš povedal:

"Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja uprostred nich." (Matúš 18, 20)

Stručne povedané, Boh určil vo svojej cirkvi mnohé úlohy a služby, ktorými si jednotliví kresťania navzájom slúžia. Vzájomné spoločenstvo je dôležité, aby sme sa mohli učiť v Božom slove, spoločne sa povzbudzovať, pomáhať si a napomínať sa. Ak ste znovuzrodený kresťan a nemáte spoločenstvo, ktorého by ste sa mohli zúčastniť, modlite sa k Bohu, aby vám v tejto veci pomohol. Chcem vás tiež povzbudiť – ak vo svojom okolí nemáte žiadne živé spoločenstvo, snažte sa zostať v spojení s niektorými kresťanmi aspoň cez internet. Potom, ak máte príležitosť občas sa s niekým stretnúť osobne, využite ju. V neposlednom rade sa v našej krajine neustále koná množstvo kresťanských podujatí a konferencií, kde môžete nadviazať nové vzťahy a prípadné kontakty s inými kresťanmi vo vašom okolí.

Záverečné zhrnutie

Posolstvo Biblie jasne hovorí, že kresťanstvo nie je individuálna, ale kolektívna záležitosť. Hľadanie akéhokoľvek dôvodu na ignorovanie cirkevného spoločenstva je otvorenou vzburou proti Božej vôli.