73) Otázka - Prečo v Cirkvi nie je toľko zázrakov ako kedysi?

Biblia nám ukazuje, že prvotnú cirkev sprevádzali mnohé znamenia Božej moci a zázraky. Ľudia boli uzdravovaní, vyslobodzovaní z démonického otroctva atď. Keď čítame tieto časti Biblie, musíme sa nevyhnutne pýtať – je to súčasť kresťanstva, ktorú by sme mohli (mali) zažiť v 21. storočí? Veľmi veľa cirkví a teológov bude tvrdiť, že nie. Podľa ich názoru boli tieto zázraky vhodné pre svoju dobu, pretože boli potrebné na to, aby sa cirkev mohla etablovať a zakoreniť vo vtedajších podmienkach. Neskôr to všetko už nebolo potrebné. Tento názor však podľa môjho názoru nemá oporu v biblickom učení – jasne sa v ňom uvádza, že učeníkov Pána Ježiša mali sprevádzať zázraky. Kresťania tieto teologické závery zakladajú na tom, že jednoducho takéto veci okolo seba často nevidia, alebo Boh sám prostredníctvom nich takto nekoná.

Tento názor však celkom jasne vyvracajú svedectvá tisícov bohabojných mužov a žien z celého sveta, cez ktorých Boh rôznym spôsobom zázračne konal! Misionári prinášajú svedectvá o veľkých Božích zázrakoch z Afriky, Blízkeho východu, Južnej Ameriky a Číny. Aj v Európe je mnoho verných Božích služobníkov, cez ktorých Boh takto koná. Osobne som poznal mnoho ľudí, ktorí osobne zažili Božiu moc, ktorí boli oslobodení od drog, alkoholizmu alebo dokonca uzdravení z rakoviny. Sám som mal istú skúsenosť s Božou mocou. Je však nepopierateľným (a treba dodať, že aj smutným) faktom, že aspoň tu v Európe je tejto moci a nadprirodzených duchovných darov pomerne málo. Prečo?

Spomínaný kresťan z čínskej podzemnej (tajnej) cirkvi, ktorý bol mnohokrát mučený, väznený a prenasledovaný, počas svojej služby zažil a videl nespočetné množstvo zázrakov a naučil sa, že Boh je živý aj v 21. storočí. Po svojom úteku na Západ spomína na Cirkev v Číne takto:

"Počas rokov, keď som slúžil v Číne, som mal tú česť vidieť mnoho príkladov Božej moci, ktorá pôsobila prostredníctvom Cirkvi Ježiša Krista. Bol som svedkom toho, ako bolo veľmi veľa ľudí dramaticky uzdravených z chorôb vrátane rakoviny a malomocenstva. Raz priviedli na stretnutie viac ako desať pacientov z neďalekej psychiatrickej liečebne. Počas stretnutia bola prítomná Božia moc a všetci boli úplne uzdravení, keď prišli do kontaktu s Ježišom Kristom. Ich duševné zdravie sa obnovilo a postupne boli prepustení z ústavu." [7, s. 102]

O svojom veľkom sklamaní z kontaktu so západnou cirkvou píše tieto slová:

"Pred odchodom na Západ som vôbec netušil, že je tam toľko duchovne nečinných zborov. Predpokladal som, že západná cirkev je silná a živá, pretože kedysi priniesla evanjelium do mojej krajiny, a to s neuveriteľnou vierou a húževnatosťou. Mnohí misionári boli pre nás obrovským príkladom, pretože položili svoje životy za Ježiša…

Mnohé zhromaždenia sú chladné a chýba im božský oheň a prítomnosť, na ktoré sme v Číne zvyknutí. Na Západe majú kresťania hojnosť materiálneho bohatstva, ale žijú v stave apostázy... V Číne nie sme viazaní majetkom, takže nám nič nebráni nasledovať Pána kdekoľvek. Čínska cirkev je ako Peter pri Krásnej bráne. Keď uvidel chromého žobráka, povedal: 'Nemám ani striebro, ani zlato, ale čo mám, dám ti: v mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď'" [Sk 3,6] ...

"Množstvo členov cirkvi na Západe sa uspokojuje s tým, že Bohu dáva svoje minimum, nie maximum." [8, s. 99-101]

Tieto slová potvrdzujú aj iní misionári, ktorí majú podobné skúsenosti vo svojich krajinách. A nielen oni. Sám priznávam, že aj mnohí "západní" kresťania si uvedomujú svoj vlažný stav. Nemusím sa až tak spoliehať na Boha, veď mám takmer všetko, na čo si spomeniem! Žijeme v spoločnosti relatívne trvalých istôt (hoci aj táto výhoda môže čoskoro pominúť...)! Áno, ďakujem za to Bohu. Som mu vďačný za všetky požehnania. Uvedomujem si však, že tento komfort ma príliš nemotivuje k veľkým duchovným výkonom. V Číne a na iných miestach je to často naopak – ľudí nedusí majetok a vymoženosti modernej spoločnosti. Často sa obávajú o život a nevedia, či budú mať zajtra čo jesť. Sú istým spôsobom tlačení okolnosťami, aby dôverovali Bohu a kráčali v jeho sile. Pravdou však je, že ich oddanosť je často čistejšia ako naša. Yun dodáva:

"Mnohí kresťania sa ma tiež pýtajú, prečo sú v Číne znamenia, divy a zázraky na dennom poriadku, a na Západe to tak nie je. Na Západe ich máte toľko! Všetko sa dá poistiť. V istom zmysle nepotrebujete Boha. Keď môj otec umieral na rakovinu žalúdka, predali sme všetko, aby sme sa ho pokúsili vyliečiť. Keď nám už nič nezostalo, našou jedinou nádejou bol Boh. V zúfalstve sme sa k nemu obrátili a boli sme svedkami toho, ako vo svojom milosrdenstve odpovedal na naše modlitby a môjho otca uzdravil. Usúdili sme, že ak Boh mohol urobiť toto, potom je schopný urobiť čokoľvek, naša viera rástla a boli sme svedkami mnohých zázrakov. Každý pastor podzemnej cirkvi je pripravený položiť svoj život za evanjelium. Ak budeme takto žiť, uvidíme, ako Boh vo svojej milosti robí úžasné veci." [8, s. 99-101]

Často nechceme takto poslúchať Boha, pretože je to pre nás nepohodlné a museli by sme poprieť svoje ja, čo je v silnom rozpore so zameraním našej spoločnosti, ktorá zdôrazňuje individualizmus a sebectvo. Máme dostatok vedomostí. Mnohí kresťania veľmi dobre poznajú Bibliu. Tým sa to však často končí. Ak chceme vidieť, ako Boh koná, musíme nielen poznať Božie slovo, ale aj poslúchať a robiť to, čo nám Boh hovorí. Nehovorím to z pozície človeka, ktorý by bol obklopený zázrakmi a ktorý by bol dokonale poslušný Bohu. Naopak, uvedomujem si, že k tejto dokonalosti mám veľmi ďaleko.

Záverečné zhrnutie
Boh počas celého trvania svojej Cirkvi koná zázraky. Svoju moc však často prejavuje prostredníctvom tých, ktorí sú mu plne oddaní a úprimne mu chcú slúžiť. Kresťanstvo vo vyspelej civilizácii má však obrovský hendikep – kvôli pohodlnosti a sebectvu je tu menej skutočne oddaných kresťanov ako v iných častiach sveta.