74) Otázka - A čo odpustky, majetok, križiaci, zneužívanie detí...?

Opäť ide o veľmi častú námietku, ktorá je vážnou prekážkou prijatia kresťanstva v mnohých skeptických srdciach. Nesúhlasíte s takýmto správaním? Buďte si istí – ani Boh nesúhlasí...

Skôr než aspoň čiastočne odhalíme pozadie týchto odsúdeniahodných činov, je potrebné zdôrazniť iný aspekt kresťanstva. Na každom kroku počúvame o mnohých krivdách (hoci aj falošných) kresťanov, ale o tom, čím kresťanstvo prispelo k celosvetovému dobru (a nie je toho málo), už počujeme len zriedka. Treba teda zdôrazniť, že kresťanstvo stojí za základnými piliermi vyspelého sveta. Až donedávna boli západné právo, hodnoty a kultúra založené na kresťanských základoch. Postupne sa tieto hodnoty ničia a deformujú, ale bez kresťanstva by sme sa možno ešte stále nachádzali v dobe temna. Nehovoriac o úcte k životu a o obetavosti miliónov kresťanov, ktorí sa nezištne starali a stále starajú o chudobných, chorých a opovrhovaných. Táto téma nie je o pozitívnych vplyvoch kresťanstva, ale cítim, že ju treba spomenúť ako protiklad k neustálym útokom na základy a zmysel kresťanstva.

Vráťme sa však k tomu, čo mnohých tak veľmi trápi a bolí.

Už sme povedali, že žiaden kresťan nie je dokonalý a často robí chyby. Tu však hovoríme o chybách úplne iného charakteru. Ako teda máme riešiť túto otázku? V otázke 68 sme stručne načrtli historický vývoj kresťanstva. Povedali sme, že pravé kresťanstvo sa postupne inštitucionalizovalo a začalo sa zanášať prírastkami ľudských učení a tradícií. Keďže toto oficiálne "kresťanstvo" bolo vtedy veľmi úzko spojené so svetskou mocou, bolo nevyhnutné, aby sa "kresťanom" stal každý, kto o pravom kresťanstve nemal ani potuchy alebo ho zámerne ignoroval. Rovnako sa kresťanstvo neraz stalo mocenským nástrojom mocných a bezbožných zločincov.

To všetko viedlo k mnohým zlým javom – od vydierania obyčajných ľudí (odpustky), cez hromadenie majetku až po rôzne vraždy, inkvizíciu a zneužívanie detí a mládeže kňazmi (okrem iného aj v dôsledku nebiblickej dogmy o kňazskom celibáte). Boh to z mnohých dôvodov (slobodná vôľa) pripúšťa, no napriek tomu dôrazne neschvaľuje takéto správanie a zneužívanie svojho mena. Jedného dňa bude všetkých vinníkov volať na zodpovednosť.

V mnohých prípadoch, ktoré sa v tejto súvislosti objavujú, môžeme s veľkou pravdepodobnosťou povedať, že nešlo o kresťanov, pretože konali v priamom rozpore s Božími zásadami a prikázaniami.

Záverečné zhrnutie

Kresťanstvo má vo svojich dejinách mnoho čiernych škvŕn, za ktoré sa môžeme právom hanbiť. V skutočnosti sú však takmer všetky námietky tohto charakteru, ktoré často počúvame, dielom bezbožných alebo len nábožensky založených jednotlivcov. Praví kresťania, ktorí sa riadia Božími zásadami a nechávajú sa viesť jeho Duchom, by mnohé z týchto ohavností nerobili.