75) Otázka - Môžeme sa modliť k svätým, Márii a anjelom?

Hoci som sa rozhodol čo najviac vyhýbať kritickému hodnoteniu iných kresťanských cirkví a hnutí, nie vždy je to možné. Táto otázka je v českej spoločnosti taká rozšírená, že ju nie je možné ignorovať ani obchádzať.

Odpoveď na túto otázku môže byť nasledovná: Áno, môžeme sa modliť, ku komu chceme – je to slobodná voľba každého človeka. Otázku si však treba položiť inak: Schvaľuje sám Boh takýto druh modlitby? Páči sa mu, keď ľudia neprichádzajú priamo k nemu, ale obchádzajú ho cez iných "sprostredkovateľov či orodovníkov"? Moja odpoveď a moje presvedčenie sú jednoznačne NIE.

Pravdou je, že naša najväčšia kresťanská cirkev oficiálne odporúča tento druh modlitby (najmä k Márii a svätým). Snaží sa ich rôznymi spôsobmi a cestami propagovať, a tak šíriť túto formu "zbožnosti" medzi širšie ľudové vrstvy. Z tejto praxe vzniká aj tzv. mariánsky kult, keď sa ľudia zasväcujú Márii, cestujú na rôzne pútnické miesta, kde sa údajná (!!!) Mária mala zjaviť a vykonať nejaké zázraky, nosia jej medailóniky, modlia sa tzv. ružence, klaňajú sa jej sochám a pod. Pri všetkej úcte k iným, ktorí si myslia niečo iné, som presvedčený, že z Božieho pohľadu ide o modloslužbu, ktorú Biblia jasne odsudzuje.

Chcem však tiež zdôrazniť, že si vážim pravú (biblickú) Máriu, ako aj tých, ktorí hrdinsky vybojovali svoj "život viery" a zomreli vo vernosti Bohu (niektorí tzv. "svätí"). V mnohom môžu byť pre nás kresťanov inšpiráciou a príkladom – svojou vierou, poslušnosťou a pokorou. Táto odpoveď teda nie je kritikou biblickej Márie alebo zosnulých kresťanov, ale praxou, ktorá robí z Márie a zosnulých kresťanov niečo, čo by si podľa mňa oni sami často nikdy neželali.

V Starom zákone a v celých dejinách židovského národa nenájdeme ani jednu zmienku o tom, že by starozákonní proroci, kňazi alebo bežní ortodoxní Židia vytvárali spoločenstvo (modlitby, chvály, prosby, poďakovania atď.) s niekým iným ako so samotným Bohom. Ak sa vyskytlo nejaké modloslužobníctvo, vždy išlo o odpadnutie od Boha, ktoré malo pre Židov a ich spoločenstvo zvyčajne fatálne následky.

Rovnaký postoj k modloslužbe nachádzame aj v Novom zákone. Je hlúpe predpokladať, že princíp uplatňovaný po tisícročia by sa zrazu úplne zvrátil a že všemocný, svätý a žiarlivo milujúci Boh by mal zrazu väčší záujem na tom, aby ľudia volali k matke jeho Syna než k nemu samému, alebo k tisícom "svätých" orodovníkov či anjelov.

Nikde v celom Novom zákone nenájdeme ani len náznak toho, že by niektorý z apoštolov, či dokonca sám Pán Ježiš odporúčal modliť sa (alebo eufemisticky "prihovárať sa", ako niektorí tvrdia) k osobám, ktoré už zomreli. (A celkom nepochopiteľne to navyše odmietajú označiť ako "modlenie sa.") Alebo ich nejakým spôsobom uctievať.

Proti tejto praxi existuje mnoho teologických a biblických argumentov. Niektoré z nich sú v krátkosti nasledovné:

  1. Celé posolstvo Biblie je výrazne kristocentrické. To znamená, že je absolútne a nekompromisne zamerané na uctievanie Ježiša Krista, a teda na Boha Otca ako takého. Biblia tiež na mnohých miestach varuje pred falošnými učiteľmi, ktorí sa budú snažiť prekrútiť zameranie na Ježiša a samotného Boha.

  2. V Biblii sa vždy modlili priamo k samotnému Bohu. Obracať sa na kohokoľvek iného bolo neprijateľné modloslužobníctvo. Cieľom modlitby je aj prehĺbenie nášho vzťahu s Bohom a rast "v ňom". Ak sa však k Bohu nemodlíme, nemôže nás ani premeniť, ani sa nás dotknúť, a už vôbec nemôžeme rozvíjať vzťah s ním, ktorý je na to potrebný.

  3. Nový zákon obsahuje konkrétne Ježišove odpovede, ktoré odmietajú osobitné privilégium Márie. Ježiš mal viacero príležitostí podporiť tento "kult", ale neurobil to. Naopak, skôr ho odmietol pri náznaku oslavovania Márie (napr. Mt 12,48).
  4. Obracanie sa na duchov mŕtvych (špiritizmus) je Bohom jasne zakázané.
  5. Zasväcovať sa niekomu inému ako Bohu je úplným nepochopením a popretím podstaty biblického posolstva.
  6. Uctievanie sôch a akýchkoľvek obrazov (alebo modlitba k nim) je v Biblii výslovne zakázané.
  7. V prípade uctievania anjelov nachádzame v Biblii príklady, keď sa praví anjeli pri zjavení človeku vzdávajú úcty alebo poklony a ukazujú na samotného Boha.

  8. Pri skúmaní mnohých protibiblických výrokov samotných "mariánskych zjavení" nachádzame presvedčivé dôkazy, že identita Márie je v skutočnosti identitou démonov, ktorí sa snažia oklamať svojich poslucháčov, a nie biblickej Márie. Pre tých, ktorí neprijímajú Bibliu ako autoritu pre duchovné rozlišovanie akýchkoľvek javov, však môže byť veľmi ťažké rozpoznať tento podvod. (Pozri napríklad dokumentárny film Správy z neba, voľne dostupný na internete.)

  9. Môžeme tu uviesť aj racionálne argumenty – napríklad: Ako by bolo možné, aby mŕtvy človek (hoci aj ten, ktorý je prítomný u Boha) dokázal počuť modlitby miliónov ľudí naraz? To je v skutočnosti pripisovanie božských atribútov, ako je všadeprítomnosť, Márii a svätým.

  10. ...

Vyvstáva tiež otázka, prečo prichádzame k Bohu prostredníctvom niekoho iného a nie priamo k nemu, ako si to želá a ako nás k tomu vyzýva on sám. Dôvodov je mnoho. Niekedy sa táto prax ospravedlňuje tým, že Mária je "ženskejšia", a preto má viac lásky a porozumenia. Inokedy sa tvrdí, že títo ľudia (tzv. svätí) prešli podobnými ťažkosťami ako my, a preto nám viac rozumejú.

To je však fatálne nepochopenie Božej podstaty, pretože všetky tieto aspekty sú ukryté v Bohu – vrátane toho, že sám Ježiš žil ľudský život so všetkými druhmi pokušení. Preto nám on sám (aj ako Stvoriteľ) dokonale rozumie.

Je preto veľmi smutné, že mnohí, ktorí sa nazývajú kresťanmi, často venujú väčšinu (ak nie všetok) svojho času modlitbám k rôznym orodovníkom alebo k Márii.

Dôležitú úlohu v uctievaní Márie zohrávajú rôzne mariánske dogmy, ktoré prijala Rímskokatolícka cirkev a ktoré z nej robia "Kráľovnú nebies" a v podstate nadprirodzenú bytosť, ktorá má moc ovplyvňovať našu spásu či dokonca byť jej sprostredkovateľkou. Preto mnohí nevedomí ľudia považujú jej osobu za príťažlivú a upínajú k nej svoje modlitby a nádeje.

Božie posolstvo je však jasné. Boh nás nesmierne miluje a žiarlivo túži po priamom osobnom vzťahu s nami. Ponúka nám priamy prístup pred svoj trón prostredníctvom odpustenia Pána Ježiša Krista. Z tohto dôvodu je nelogické túto ponuku nevyužiť a namiesto toho Boha akýmkoľvek spôsobom obchádzať.

Záverečné zhrnutie

Celá Biblia jasne hovorí, že jediný, komu má patriť náš čas, naše modlitby, naše chvály a všetko naše sústredenie, je sám Boh. Na druhej strane, akékoľvek iné snahy vyvyšovať niekoho iného sú v Biblii odsúdené a zavrhnuté.