82. Otázka – Prečo Boh dopúšťa zlo na svojich veriacich?

Už sme sa zaoberali samostatnou témou existencie zla a utrpenia vo všeobecnom meradle. Ale čo tí, ktorí milujú Boha a chcú mu slúžiť? Prečo aj oni musia často trpieť a prechádzať toľkými prekážkami? Mohli by sme napríklad tvrdiť, že ako milujúci rodičia by sme nikdy (za predpokladu neobmedzenej moci) nedopustili utrpenie vlastných detí.

Opäť sa dostávame k veľmi zložitej otázke, na ktorú neexistuje jednoduchá a okamžitá odpoveď. Do hry tu vstupuje niekoľko faktorov, ktoré sa často prelínajú a v každom prípade majú rôznu mieru "zavinenia". Pokúsim sa stručne spomenúť aspoň niektoré z nich.

1) Slobodná vôľa
Ako sme to už urobili mnohokrát, musíme sa vrátiť k veľmi dôležitému princípu slobodnej vôle. Predstavme si nasledujúcu situáciu: každý človek, ktorý verí v Boha, sa automaticky uzdraví zo všetkých chorôb, zmiznú všetky problémy a bude mať dokonalý život. Toto je možno trochu požiadavka, ktorá sa skrýva za touto otázkou. Ale čo by sa potom stalo? Je to jednoduché – vo svete plnom bolesti, násilia a neistoty by sa ľudia jednoducho hrnuli k Bohu. Možno nie kvôli nemu, ale kvôli svojmu pohodliu a zdraviu. Lásku, ktorú Boh vyžaduje, by nahradil vzťah motivovaný vlastným záujmom.

2) Sme súčasťou vesmírneho konfliktu
Celé ľudstvo je súčasťou vesmírneho duchovného konfliktu. Ako každý boj, aj tento prináša mnoho obetí a ťažkostí. Boh ho však nezačal. Začal sa vzburou anjelov a pokračoval vzburou a odvrátením sa nás, ľudí. Boh tento konflikt nemusel dopustiť, mohol sa s nami všetkými rozhodne vysporiadať a všetkých nás zničiť. Ale pretože sa rozhodol zachrániť mnohých, dovolil, aby tento konflikt existoval. Mohol nás síce z tohto boja "vytiahnuť" hneď po uverení, ale to by nás opäť priviedlo k otázke vynútenej lásky a slobodnej vôle tých, ktorí by na tomto vojnovom poli zostali. Navyše, naším zmiznutím by Boh zranil aj mnohých našich blízkych.

Preto sa rozhodol vyhrať túto duchovnú vojnu prostredníctvom svojej Cirkvi, ktorú bude sám posilňovať a viesť svojím Duchom. Táto úvaha úzko súvisí aj s mnohými nezodpovedanými modlitbami, ktoré posielame k Bohu. Veriaci sa často pýtajú, prečo im Boh nedá to, čo chcú, alebo ich nevyslobodí z nejakého trápenia. Jednou z mnohých odpovedí môže byť nedostatočná znalosť širších súvislostí danej situácie. Dr. Gregory Boyd vo svojej knihe Listy skeptika uvádza nasledujúcu ilustráciu:

"Povedzme, že keď vypukla invázia do severného Francúzska, na pláži v Normandii bol malý dom, v ktorom žili americkí spojenci. Predpokladajme, že rodina žijúca v tom nešťastnom domčeku na pláži pozostávala zo syna, nevesty a vnúčat amerického námorného kapitána, ktorý velil invázii. A oni boli priamo v krížovej paľbe. Povedzme, že medzi nimi a kapitánom bolo rádiové spojenie a že rodina jeho syna mohla počas bitky vysielať kapitánovi svoje požiadavky. Povedali mu, že ich zasiahol nepriateľ aj Američania. Tiež mu povedali, že sú zranení a potrebujú ošetrenie, že sú hladní a potrebujú jedlo atď. Kapitánovi na synovi a jeho rodine veľmi záleží a rád by splnil každú ich požiadavku. Ale zároveň je tu väčšia bitka, ktorú treba vybojovať, tisíce ďalších životov, na ktoré treba brať ohľad, a výsledok tejto dôležitej bitky musí byť prvoradý. Takže niekedy ten kapitán môže splniť synove požiadavky, ale inokedy, kvôli strategickej bitke s nepriateľom, nemôže. A možno niekedy požiadavky syna rodine ani neprospievajú, pretože bitka má iný priebeh. Ale nešťastná rodina v plážovej chatrči túto širšiu perspektívu nepozná. Vie len to, že kapitán je na ich strane, že počuje ich požiadavky a berie ich do úvahy a že niekedy ich požiadavky splní a niekedy nie. Ale pretože im chýba táto strategická perspektíva, nevedia, prečo kapitán niekedy ich požiadavky nesplní. Nepoznajú rozsah bitky. Ich perspektíva je obmedzená na malé okná ich chatrče." [12, s. 66]

3) Znášanie dôsledkov
Je veľmi dôležité uvedomiť si, že my veriaci si svojou nedokonalosťou a chybami spôsobujeme veľké utrpenie. Toľko utrpenia nám nespôsobujú iní, ale náš vlastný postoj k Bohu (neposlušnosť voči jeho zásadám, hľadanie vlastných záujmov atď.), k nášmu telu (nezdravý životný štýl, strava, nedostatok pohybu atď.), k iným ľuďom (nie sme vždy citliví, láskaví a nekonáme dobro, keď máme príležitosť atď.) a možno aj k nášmu okoliu a prírode (všetci do určitej miery prispievame k vytváraniu nezdravého a toxického prostredia).
Inokedy musíme niesť dôsledky svojich rodičov, keď bremeno ich zlých skutkov spočíva na nás.

4) Pomáhať a vzdelávať niekedy bolí
Sú situácie, keď chceme niekomu pomôcť. Často to však nie je možné bez určitého utrpenia. Ťažko môžeme obviňovať chirurga, že nám spôsobuje bolesť v snahe odstrániť to, čo do nášho tela nepatrí. Zároveň nebudeme vyčítať rodičovi, že "obmedzuje" svoje dieťa tým, že mu nedá všetko, čo chce (napr. zápalky, ostrý nôž...), alebo že mu spôsobuje bolesť v snahe pomôcť mu (vyťahovanie triesky z rúk, nepríjemné odsávanie hlienov u malých detí a i.). Aj zviera chytené do pytliackej pasce, ktorému sa snažíme pomôcť, bude považovať naše úsilie za nepriateľský a bolestivý čin. Preto aj v našom živote existujú okolnosti a skúšky, ktorým nás Boh chce vystaviť a ktoré v konečnom dôsledku zamýšľa pre naše dobro. My to však v danej chvíli nevidíme.

5) Väčšia blízkosť k Bohu
Aj keď sa to mnohým môže zdať nezmyselné, Boh používa utrpenie aj na posilnenie vzťahov s ľuďmi. Keď prechádzame utrpením a skúškami, Boh kráča s nami, pomáha nám a učí nás, aby sme boli v živote viac závislí od Neho, a nie od pominuteľných hodnôt a vecí. Tu sa opäť vraciame k základnému jadru kresťanstva, ktoré je o láske a dôvere, že Boh sa postará.
Za zlo a utrpenie totiž veľmi často označujeme situácie, keď nám sú odňaté rôzne istoty, na ktorých zakladáme svoju dôveru v budúcnosť a šťastie (napr. majetok, vzdelanie, práca atď.). Svoju dôveru a istotu však máme budovať na živom Bohu, nie na svojich schopnostiach, zdraví či bankovom konte.

Moja osobná skúsenosť hovorí, že s príchodom ťažkostí prichádza aj väčšia Božia blízkosť a pokoj. Niekedy som takmer v pokušení modliť sa, aby Boh na mňa zoslal utrpenie, pretože práve v ňom skutočne zanechávam všetko, čo uprednostňujem pred naším vzťahom, a zažívam božské naplnenie a Jeho príjemnú prítomnosť.

Pán Ježiš raz apeloval na svojich nasledovníkov, aby sa nestarali o zajtrajšok (čo budú jesť, piť, či budú mať čo na seba a podobne), ale aby sa sústredili len na Neho – On potom zabezpečí všetko potrebné:

"Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá." (Matúš 6,33)

Pravdivosť tohto zasľúbenia potvrdzujú nespočetní kresťania. Boh sa o nich často zázračne postaral. Počul som desiatky svedectiev ľudí, ktorí nemali čo jesť. Svoju zúfalú situáciu predložili Bohu a prosili Ho o zaopatrenie. Často bez toho, aby ostatní vedeli o ich situácii, sa ozvali ľudia, ktorí im dali jedlo, alebo zázračne prišli finančné prostriedky od neznámeho človeka – s odkazom, že Boh si položil na srdce, aby im pomohol. Boh je verný, aj keď životné okolnosti nie sú priaznivé.

6) Skúška vernosti a viery

"Radujte sa z toho, aj keď teraz, ak to treba, na krátky čas zarmucujú vás rôzne skúšky, aby sa osvedčila vaša viera – oveľa vzácnejšia než pominuteľné zlato, ktoré sa tiež skúša ohňom – a bola vám na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista."
(1. Petrov 1,6–7)

Boh dopúšťa kresťanom mnohé utrpenia – a niektoré nám spôsobuje zámerne (ale určite by som do tejto kategórie nezaradil skúšky ako znásilnenie, vražda atď.). Naša dôvera v Boha je pre Neho veľmi cenná a dôležitá. Preto je aj ona niekedy skúšaná, aby sme zistili, či je naozaj pevná a či obstojí.

My kresťania máme často plné ústa rečí o tom, ako dôverujeme Bohu a ako by sme pre Neho urobili prvú-poslednú vec. Až keď prídu ťažšie životné situácie, reptáme, obviňujeme Boha zo svojej situácie a zlyhávame. Takáto viera bola odhalená ako falošná alebo povrchná.
Dokonca aj sám satan obviňuje kresťanov, že slúžia Bohu len vtedy, keď majú čo získať a okolnosti sú priaznivé. Aj preto Boh ponechal v Biblii jednu celú knihu venovanú práve tejto téme – Jób, hrdina viery, bol na priamu žiadosť satana vystavený veľmi ťažkej skúške, keď prišiel o majetok, rodinu a zdravie. Zachoval si však svoju vieru a satan aj celý duchovný svet dostali lekciu o jeho vernosti. Boh potom Jóbovi všetko dvojnásobne vynahradil.
Tu išlo o extrémny príklad, ale Boh nám ukazuje, že síce nemusíme všetkému rozumieť, ale On má všetko vo svojich rukách a naša vernosť napriek ťažkostiam má pre Neho veľkú hodnotu.

7) Formovanie charakteru a zocelenie sa
Ďalšia kategória ťažkostí, ktoré sú Božím zámerom, smeruje k veľmi dôležitému cieľu – k nášmu vzdelaniu. Je totiž nepopierateľným faktom, že práve v utrpení a skúškach sa najúčinnejšie formuje náš charakter, spoznávame svoje chybné a hriešne reakcie a "orezávame" svoje negatívne vlastnosti. To by však nebolo možné bez určitého vonkajšieho tlaku.

Biblia prirovnáva Boha k hrnčiarovi a nás k hline. Aj táto hlina sa mnohokrát "násilne" miesi a silno pretrepáva, aby sa odstránili všetky nežiaduce kamienky a hrudky. Ak by zostali, nádoba by mohla neskôr popraskať a znehodnotiť sa. Aj my sme často "hnetení" a tvarovaní, aby sa z nás dostali všetky kamienky a nečistoty, ktoré sú v nás.
Na inom mieste Biblie sa hovorí nasledovné:

"Lebo koho Pán miluje, toho vychováva, a šľahá každého, koho prijíma za syna. Znášajte to na nápravu. Boh s vami zaobchádza ako so synmi. Veď kde je syn, ktorého by otec nevychovával? Ak však zostávate bez výchovy, ktorú dostávajú všetci, potom ste nemanželské deti, a nie synovia. Aj naši telesní otcovia nás vychovávali, a vážili sme si ich. Nemáme sa oveľa viac podriaďovať Otcovi duchov a žiť? Veď oni nás vychovávali len krátky čas, ako im to pripadalo správne, ale On nás vychováva na náš úžitok, aby sme mali účasť na Jeho svätosti. Každá výchova sa zdá na chvíľu nie radosťou, ale bolesťou, neskôr však prináša tým, čo ňou prešli, ovocie pokoja a spravodlivosti." (Hebrejom 12,6–11)

Ďalšie argumenty...
Samostatnou kapitolou, ktorou by sme sa mohli zaoberať, je utrpenie kresťanov v dôsledku ich viery. Stovky miliónov kresťanov prechádzajú rôznymi ťažkosťami len preto, že veria v Pána Ježiša a odmietajú sa Ho vzdať [11]. Sám Ježiš pripravil veriacich na toto utrpenie, lebo vedel, že ak bude On sám prenasledovaný a zabitý, podobne sa bude zaobchádzať aj s Jeho nasledovníkmi. Na jednom mieste povedal:

"Blahoslavení ste, keď vás budú potupovať a prenasledovať a neprávom na vás hovoriť všetko zlé kvôli mne. Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebesiach. Veď tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami." (Matúš 5,11–12)

Ani z takéhoto utrpenia však nemôžeme obviňovať Boha, pretože On sám nám dal príklad na kríži. Ku všetkým týmto argumentom treba dodať, že Boh síce dopúšťa utrpenie, ale neopúšťa nás. Môžeme u Neho hľadať útechu, hlboký pokoj a silu. Boh všetkým svojim deťom sľubuje nasledovné:

"Skúška, ktorá na vás prišla, je len ľudská. Boh je verný: nedovolí, aby ste boli skúšaní nad svoje sily, ale so skúškou dá aj východisko, aby ste ju mohli vydržať." (1. Korinťanom 10,13)

Sám Pán Ježiš rozumie našej bolesti:

"Keďže sám prešiel utrpením a skúškou, môže pomôcť tým, čo sú skúšaní." (Hebrejom 2,18)

V neposlednom rade sa pri spätnom pohľade na skúšky, ktorými sme prešli, pozeráme v inom svetle a často môžeme zhodnotiť, že utrpenie malo zmysel – viedlo k niečomu dobrému alebo nás nejakým spôsobom obohatilo.

Záverečné zhrnutie
Na príčiny utrpenia kresťanov sa dá reagovať mnohými spôsobmi. Hoci prechádzame mnohými ťažkosťami, Boh je s nami a dáva nám silu na ich prekonanie. Preto ani táto námietka nie je dôvodom na odmietnutie Božej lásky a dobroty.