83. Otázka – Prečo sa Boh skrýva pred mnohými
neveriacimi?
"Nevidím dôvod vnucovať sa niečomu, čo sa predo mnou skrýva. Takže keď sa Boh prestane skrývať ako malé sopľavé dieťa, môžem sa s ním baviť o tom, čo a ako. Ak to nie je možné, nemám šancu pokúsiť sa ho spoznať, ak nechce..." [13]
Takto reagoval diskutujúci, ktorý na jednom z internetových diskusných serverov používa prezývku garobrima. Existuje mnoho ľudí, ktorí sa snažili rôznymi spôsobmi dostať k Bohu, ale považovali ho za nedostupného. Je to, akoby sa skrýval. Prečo ľudia nemôžu ľahšie spoznať pravdu? Prečo nemôžu ľahšie spoznať Boha a prečo ich necháva tápať a trápiť sa v problémoch života?
V prvom rade treba povedať, že výčitka, ktorá
sa skrýva v pozadí tejto otázky, je do značnej miery nepravdivá.
Milióny kresťanov, ktorí zažili osobný vzťah s Bohom, môžu
dosvedčiť nespočetné osobné skúsenosti s tým, ako sa im Boh
dal spoznať v čase, keď ho nepoznali. Je však pravda, že v
mnohých prípadoch sa Boh skutočne drží v úzadí a skrýva sa.
Prečo? Úprimne povedané, presnú odpoveď nepoznám. Boh sám je
autonómna bytosť a nemusí sa nikomu zodpovedať. On je ten, kto sa
rozhoduje, ako chce konať. Nie je tupou neosobnou silou ani
modlitebným strojčekom, do ktorého hodíme želanie, a z ktorého
vypadne zázrak.
Cez to všetko chcem zdôrazniť niekoľko
zásad, ktoré Biblia a praktické skúsenosti kresťanov poukazujú
ako dôležité pre Božie konanie:
"Z jedného urobil všetky národy ľudí, aby bývali na celom povrchu zeme, určil stanovené obdobia a hranice ich bývania, aby hľadali Boha, či by sa ho azda mohli dotknúť a nájsť, hoci nie je ďaleko od nikoho z nás." (Skutky 17,26–27)
Boh sa skrýva. Je to jeho vlastné rozhodnutie. Chce byť hľadaný a chce, aby sme boli aktívni v procese jeho poznávania. Táto aktivita má svoje vlastné pravidlá. Jedným z najdôležitejších je úprimné srdce a hlboká túžba poznať pravdu. Je pravda, že Boh sa dáva spoznať aj ľuďom, ktorí ho nehľadajú, alebo v niektorých prípadoch proti nemu priamo bojujú (možno aj vďaka príhovorným modlitbám kresťanov, ktorí za týchto ľudí prosia Boha). Nie je to však pravidlo a zvyčajne sme to my, kto musí na tichý Boží hlas v našom srdci odpovedať vlastným hľadaním.
Vychádzam predovšetkým z vlastnej skúsenosti a
svedectiev mnohých iných kresťanov. Mohol by som sa tiež sťažovať
na to, prečo sa mi Boh nedal spoznať skôr. Lenže problém bol v
tom, že som Ho v skutočnosti nehľadal. Bol mi v podstate
ľahostajný. Až keď som k Nemu začal (už nie len povrchne a
sebecky) volať celým srdcom a celou svojou bytosťou a prosiť Ho,
aby mi dal spoznať pravdu, až vtedy dal veci do pohybu.
Ježiš
raz prisľúbil:
"Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvorí sa vám. Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a tomu, kto klope, sa otvorí." (Matúš 7,7–8)
Ak budete úprimne hľadať pravdu, verím, že ju
nájdete. Možno to bude trvať deň, možno týždeň, rok, dva...
neviem. Ale ak vytrváte vo svojom úprimnom postoji a túžbe
odpustiť (a nechať odísť) svoje chyby a krivdy, Boh vám ju
určite dá spoznať.
Základom výzvy, ktorú Boh veľmi rád
počuje, je úprimné srdce, pokora, uvedomenie si vlastných chýb
(nie ich ospravedlňovanie), túžba tieto chyby zmeniť a viera, že
Boh je a počuje ťa.
Ona diskutujúca, ktorá pohŕdavo obviňuje Boha, že sa skrýva, tieto podmienky určite nespĺňa. Zároveň k Nemu pristupuje s pyšným postojom v zmysle: "Ako sa opovažuješ predo mnou skrývať?"
Ak nezmení názor, jedného dňa bude nad svojím odporom veľmi plakať. Keď pred Božím trónom pochopí, že Boh nie je náš nepriateľ, ale že my sami máme veľký problém, bude pre ňu neskoro. Boh je však milostivý – a ona a ľudia s podobnými postojmi majú stále nádej.
Záverečné
zhrnutie
Boh sa skrýva z mnohých dôvodov.
Jedným z nich je zachovanie princípu slobodnej vôle, popri našej
úprimnej túžbe a hlade srdca po Ňom samom. Ak však po Bohu
úprimne túžite a hľadáte Ho, On sa vám dá spoznať.