85. otázka – Prečo odsudzujete homosexuálov?

Dostávame sa k jednej z najcitlivejších otázok tejto knihy. Homosexualita, čiže sexuálna orientácia na rovnaké pohlavie, je veľmi horúcou témou v celej západnej spoločnosti a zdrojom mnohých konfliktov a emócií. Ešte donedávna bolo takmer nemysliteľné ospevovať a ideologizovať toto správanie, dnes je to na mnohých miestach naopak – ak si dovolíte s týmto postojom nesúhlasiť, často ste označení za nenávistného fanatika, homofóba, spiatočníka a netolerantného. Veľmi často sa stáva terčom útokov a obvinení z netolerancie práve kresťanstvo. Môžeme počuť otázky ako: "Čo vedie cirkev k odsudzovaniu homosexuálnych menšín?" alebo: "Veď Boh miluje všetkých, milujú sa, prečo im brániť?" a pod.

Uvedenie na pravú mieru
Je smutnou skutočnosťou, že sa mnohí ľudia (vrátane niektorých kresťanov) správajú k homosexuálom nenávistne a pohŕdavo. Osobne s týmto prístupom nesúhlasím. Títo ľudia si zaslúžia náš súcit, lásku a prijatie ako plnohodnotné ľudské bytosti. Nikto by nemal homosexuálov odsudzovať (rovnako ako nikoho iného). Týmto chcem jasne deklarovať ľudskú dôstojnosť homosexuálov a znovu zdôrazniť skutočnosť, že aj oni sú Bohom milovaní. Necítim sa byť nijako nadradený nad homosexuálov. Verím, že Boh túži po osobnom vzťahu aj s nimi.

Kresťania opierajúci sa o biblické posolstvo teda principiálne neodmietajú homosexuálov ako jednotlivcov, ale jednoznačne odmietajú homosexuálne konanie ako správanie prevracajúce prirodzený poriadok, Bohu odporné a veľmi deštruktívne pre samotných homosexuálov aj celú spoločnosť. V kresťanstve totiž existuje veľký rozdiel medzi prístupom k človeku ako takému a k jeho správaniu. Veríme, že Boh odsudzuje krádeže, ale zlodejov miluje. Odsudzuje podvody, ale podvodníkov miluje. Odsudzuje heterosexuálov, ktorí podvádzajú svojich partnerov (t. j. ich hriech), ale ich samotných miluje. Do tej istej kategórie môžeme zaradiť aj homosexuálov. Ako je uvedené v Biblii – ich správanie je pre Boha ohavné, homosexuálov samotných však miluje.

Toľko na úvod k veľmi častej kritike kresťanov, ktorí údajne homosexuálov odsudzujú. Kresťanstvo neodsudzuje homosexuálov, ale ich správanie. Podľa Biblie nie je homosexualita sama o sebe hriechom. Hriechom sa stáva vtedy, keď je uvedená do praxe.

Niektoré námietky
Homosexuáli aj dnešná tolerantná spoločnosť vytvárajú pri svojej obhajobe mnoho argumentov, prečo by mali všetci homosexualitu prijať a považovať ju za normálnu. Vypočujte si však slová človeka, ktorý kedysi fanaticky obhajoval homosexualitu a sám ju praktizoval. Michael Glatze, zakladateľ časopisu
"Young Gay America" a bývalý významný advokát práv gejov, ktorého podľa jeho vlastných slov Boh z homosexuality vyslobodil, povedal o mechanizme vytvárania verejnej mienky toto:

"Problém je v tom, že politici, aktivisti a médiá sú veľmi dobrí vo vytváraní emocionálnych argumentov, ktoré uväznia ľudí do pocitu viny v prípade, že majú nejaké negatívne alebo kritické myšlienky proti homosexualite. Dobrosrdeční ľudia cítia vinu, potom sa hanbia, potom nič nepovedia a neskôr začnú robiť kompromisy. Čím viac sa niečo zlé môže zdať ako dobré, tým viac ľudí jednoducho dovolí zlu existovať..., to je to, čo sa deje s homosexualitou." [16]

Tento človek, rovnako ako množstvo ďalších ex-homosexuálov, ukazuje, že argumenty, ktoré predtým obhajoval, sú založené na falošnej tolerancii a v nejednom prípade sú nepravdivé či zavádzajúce. Týchto argumentov je mnoho a samy osebe by si zaslúžili kritickú analýzu, ktorá by zaplnila celú knihu. Preto sa aj tu obmedzím iba na zjednodušujúce závery – nie na vyvracanie homosexuálnych argumentov.

Čo na to Biblia?
Chcem sa len stručne vyjadriť k tendencii niektorých kresťanov a skupín, ktoré odmietajú jasné biblické zjavenie v tejto otázke. Rozbor biblických pasáží (napr. Levitikus 20,13; Levitikus 18,22; Rimanom 1,24–32; 1. Korinťanom 6,9 atď.), ktoré sa homosexualite venujú, je nimi chápaný veľmi liberálne a tvrdia, že v skutočnosti nehovoria o sexuálnej orientácii ako takej (alebo o láskyplnom vzťahu muž–muž či žena–žena), ale iba zakazujú určité správanie konkrétnych skupín a jednotlivcov, ktoré malo len obmedzený význam v histórii.
Verím, že tieto interpretácie nemôžu z mnohých dôvodov obstáť. Boh celkom jasne deklaruje, že je mu toto správanie odporné, rovnako ako uvádza, že ľudia praktikujúci homosexualitu nezdedia Božie kráľovstvo. A hoci túto tému nerozvádza do detailov, v princípe jasne ukazuje, že sexuálne spolužitie osôb rovnakého pohlavia zakazuje.
Veľmi významným argumentom je aj dôkaz pozitívneho charakteru – teda Bohom zjavený model MUŽ–ŽENA. Tento biblický dôraz je veľmi silný a zjavne odkazuje na to, že ide o jediný Bohom dovolený model spolužitia ľudí.

Dá sa homosexuálna orientácia zmeniť?
Názory na to sa rôznia. Mnohí tvrdia, že nie, a presadzujú toto tvrdenie ako jedinú politicky korektnú "pravdu". Sú však aj iní, ktorí veria, že realita je iná – existuje množstvo bývalých homosexuálov, ktorí svoju orientáciu zmenili, úspešne žijú heterosexuálnym životom a majú rodiny s deťmi. Toto samo osebe veľmi spochybňuje snahy homosexuálnych skupín presadzovať názor, že homosexualita je normálna a nemeniteľná.

Ak teda majú uzdravení homosexuáli so svojím presvedčením pravdu, názor propagátorov nemeniteľnosti sexuálnej orientácie nie je pravdivý a je veľmi nebezpečný, pretože mnohým homosexuálne orientovaným ľuďom upiera možnosť vyslobodenia (ak o to majú záujem).

Popri mnohých týchto úspechoch však, samozrejme, existuje aj veľa neúspešných pokusov. Niekedy sa ľudia z rôznych dôvodov vracajú k svojej pôvodnej orientácii alebo necítia naplnenie mimo homosexuálneho zväzku. To je všetko pravda. Napriek tomu táto skutočnosť nemôže byť argumentom proti možnosti úplného uzdravenia. Existuje určite veľa spôsobov, ako by sme mohli na tieto neúspechy reagovať – to však presahuje moje vedomosti aj rozsah tejto knihy.

Chcem sa preto vrátiť k otázke našej padlej hriešnej prirodzenosti a zdôrazniť, že neexistuje ani heterosexuál, ktorý by nebol vystavený podobným pokušeniam, hoci vo vzťahu k opačnému pohlaviu. V minulosti sa občas homosexuálov snažili preučiť násilím a pomocou metód, ktoré hraničili s týraním. Toto je cesta, ktorá môže priniesť len málo dobrého ovocia.
Ak hovoríme o uzdravení z homosexuálnej orientácie, osobne mám na mysli predovšetkým uzdravenie Božou mocou. Nehovorím tu o rôznych psychologických metódach (hoci aj tie môžu mať, samozrejme, svoje výsledky), ale o Božej moci a milosti.

Homosexuáli a aktivisti utláčajú homosexuálov
Homosexuálna lobby nie je agresívna iba voči odporcom tohto životného štýlu. Svojou agresivitou a psychologickým nátlakom ubližuje aj mnohým samotným homosexuálom. Tlačí na nich, aby sa svojej orientácie držali. Veľmi mnoho homosexuálov však takto žiť nechce. Ich tendencie sú im nepríjemné a nechcú sa im poddávať. Táto lobby ich tak niekedy vrhá do otroctva, ktorého nechcú byť súčasťou. Chcú hľadať slobodu, často však nemajú ani príležitosť, pretože im je neustále vtlkané do hlavy, aby "boli sami sebou" alebo "aby prijali, kým sú".

V niektorých prípadoch dokonca tvrdo útočia aj na politickej úrovni na akékoľvek organizované snahy pomôcť homosexuálom. Kresťania prinášajú svedectvá o veľmi agresívnom odpore v situáciách, keď chceli homosexuálnym jednotlivcom ponúknuť pomoc a cestu k uzdraveniu.

Vyššie spomínaný bývalý gay Michael Glatze reaguje na pochybnosti ohľadom možnosti uzdravenia z homosexuality takto:

"Ľudia v skutočnosti o tomto veľmi nepochybujú. Namiesto toho prijímajú alebo zdedia svetonázor – najprv, že homosexualita je OK, potom použijú predpoklad a povedia: 'Ja jednoducho neverím, že sa človek môže z geja stať hetero.' Ale dôkaz je jasný. Ja som jedným z miliónov, ktorí prestali byť homosexuálmi a stali sa heterosexuálmi." [16]
Michael pokračuje: "Verím, že homosexualita je defekt, chyba, deformácia a niečo, z čoho môže byť človek úplne uzdravený. Viem, že toto stanovisko spochybňuje osobné rozhodnutia niektorých ľudí aj niektoré aktuálne populárne politické opatrenia. Som si navyše vedomý toho, že ma budú označovať za ,pravicového fanatika', ktorý by mal byť ,odstránený'." [17]

Michaelova skúsenosť nie je ojedinelá. Tí, ktorí tak hlasno kričia "netolerantní!", sú často sami netolerantní voči tým, ktorí túto orientáciu odmietnu. Bývalým homosexuálom sa neraz vyhráža, sú urážaní a rôzne hanobení. Toto je tvár homosexuálnej lobby, o ktorej vie len málokto.

Čo teda povedať na záver?
Existuje veľmi veľa argumentov, ktoré obhajcovia homosexuality používajú. Existuje tiež mnoho argumentov, ktoré používajú ich odporcovia. Každý z vás si musí urobiť svoj vlastný názor. Je pravdou, že homosexuáli majú právo rozhodnúť sa žiť homosexuálnym spôsobom života. Nikto im túto orientáciu násilím nevezme – a nerobí to ani Boh. Rovnaké právo však máme aj my kresťania – nesúhlasiť s týmto správaním a poukázať na to, že je podľa Biblie v rozpore s Božím poriadkom a ubližuje mnohým ľuďom aj samotným homosexuálom.

Záverečné zhrnutie
Homosexualita je veľmi citlivou a pre mnohých bolestnou skúsenosťou. Hoci ide o zjavnú odchýlku a deformáciu prirodzeného poriadku, dostáva v dnešnej tolerantnej spoločnosti pečať normálnosti. Kresťania homosexuálov neodsudzujú (alebo by nemali), ale stavajú sa k tomuto správaniu kriticky.