
86. Otázka – Prečo ste proti potratom?
V posledných rokoch sú kresťania čoraz známejší svojím odporom voči potratom. O tejto problematike možno diskutovať na rôznych úrovniach, ale ja sa zameriam len na všeobecné závery. Treba povedať, že ani zástancovia, ani odporcovia potratov nie sú vo svojich postojoch vždy jednotní. Niektorí zástancovia sú za absolútnu slobodu matky zabiť dieťa, iní sú ochotní tak urobiť len v určitých prípadoch (napr. znásilnenie, incest, riziko zdravotných komplikácií atď.). Základným argumentom v prospech interrupčnej praxe je presvedčenie, že plod nie je plnohodnotnou ľudskou bytosťou. Zároveň hrá významnú úlohu presvedčenie, že ženy majú absolútnu moc nad svojimi životmi a môžu si s nimi robiť, čo chcú.
Z hľadiska evolučnej teórie stojí za zmienku aj to, že lekári mnohokrát upokojovali tehotné ženy slovami "vyberieme len rybičku... nemusíte mať výčitky". A niet sa čomu čudovať – v spoločnosti, kde neexistujú absolútne hodnoty a život je len slepým výkrikom vesmíru a náhody, nemôžeme očakávať hlbšie uvedomenie si podstaty života. Ak však existuje darca života, celá otázka nadobúda úplne inú perspektívu. Preto tí, ktorí vyznávajú hlbšie hodnoty a uvedomujú si hodnotu života, tak tvrdo bojujú proti tomuto trendu s nádychom genocídy.
V záujme objektivity treba poznamenať, že ani odporcovia potratov nie sú vždy jednotní. Ak žijeme v zvrátenom a zdegenerovanom svete, potom aj otázka vzniku života predstavuje mnohé dilemy a skutočné, neriešiteľné problémy. Existujú názory, ktoré potraty odmietajú vo všetkých prípadoch. Popri nich sa ozývajú hlasy, ktoré pripúšťajú možnosť umelého prerušenia tehotenstva, ale len v krajných prípadoch, ako je výrazné ohrozenie života matky, celkom zjavné postihnutie plodu nezlučiteľné s normálnym životom a pod. Obhajcovia potratov sa radi odvolávajú na tieto extrémy a snažia sa ich využiť na legitimizáciu a ospravedlnenie svojho správania – akoby sa otázka potratov týkala len takýchto neštandardných situácií. Nemá však zmysel sa nimi vôbec zaoberať – väčšina interrupcií sa vykonáva na základe ľudskej svojvôle a s cieľom odstrániť "problém".
Nezriedka ide o zakrývanie nevery, dôsledok predčasne promiskuitného sexuálneho života, uprednostňovanie vlastného pohodlia a pod. Tu je situácia jasná – potrat je úmyselná forma vraždy. Skúste si pozrieť zábery z interrupcií a uvidíte roztrhané malé telo, tu ruku, tam nohu – skrátka brutalitu. Kto má pochybnosti o tom, či potraty áno alebo nie, môže si pozrieť dokumentárny film alebo fotografie z procesu potratov a hneď bude mať jasno... Nehovoriac o tom, že za potratovým priemyslom sú aj obchodné záujmy, keďže pre potratové kliniky a iné subjekty je to obrovský biznis.
Prečo teda kresťania neschvaľujú potraty? Jednoducho preto, že je to porušenie jedného z najdôležitejších prikázaní – nezabiješ! Žiadna ľudská bytosť nemá právo ukončiť život inej ľudskej bytosti. Ani pod nezmyselným egoistickým dojmom, že žena vlastní svoje telo a má právo s ním nakladať. Áno, má na to právo, ale vo chvíli, keď sa počne nový život, jej právo je obmedzené – vzniká nový život, ktorý má tiež právo – právo na život. Z Božieho pohľadu je potrat ohavnosťou a Boh volá k zodpovednosti každého človeka, ktorý sa na ňom podieľa.
V prípade žien to môže byť známy postabortívny syndróm, ktorý sprevádza potrat [18]. Rozvíjajú sa u nich depresie, upadajú do rôznych závislostí (drogy, alkohol atď.), majú nočné mory, pocity úzkosti, halucinácie a pod. Inými slovami, žnú plody svojho "práva rozhodnúť sa". Boh nenecháva vrahov bez trestu. Toto je teda jeden z dôvodov, prečo kresťania (a nielen oni!) nemôžu súhlasiť s potratmi vo všeobecnosti.
Potrat teda nie je možný. Existuje nespočetné množstvo svedectiev žien, ktoré napriek tomu, že boli znásilnené (aj keď to bolo veľmi ťažké), donosili svoje dieťa a neskôr boli za toto rozhodnutie vďačné. Okrem toho som sám počul desiatky svedectiev ľudí, ktorí boli pod tlakom lekárov, aby išli na potrat, pretože dieťa malo nejakú vážnu vadu alebo mentálne postihnutie. Pozerali sa na nich ako na nezodpovedných bláznov, ale oni trvali na tom, že svoje dieťa nezabijú. A čo sa stalo? V mnohých prípadoch sa narodili úplne zdravé deti.
Nech sú okolnosti počatia akokoľvek dramatické (napr. znásilnenie), vždy existuje možnosť dieťa donosiť a dať ho na adopciu. Po svete chodia milióny ľudí, ktorí majú mnohé postihnutia (napr. Nick Vujicic sa narodil bez rúk a nôh, no napriek tomu je šťastný a je povzbudením pre milióny ľudí), no kvalitou života predčia mnohých zdravých jedincov.
Štatistiky sú neúprosné – je preto veľmi pravdepodobné, že tieto riadky čítajú mnohé ženy, ktorým bolo dieťa odobraté. Možno práve vy prežívate mučivé následky svojho konania. Ale Boh má milosť a odpustenie aj pre vás. Vyznajte mu svoju vinu, požiadajte ho o odpustenie, urobte ho Pánom svojho života a dostanete milosť, zmierenie a pokoj pre svoje dni...
Záverečné zhrnutie
Otázka
interrupcií je v niektorých prípadoch veľmi citlivou
záležitosťou. Ak však vynecháme veľmi kontroverzné situácie,
na ktoré sa obhajcovia potratov veľmi často odvolávajú, zistíme,
že drvivá väčšina všetkých potratov sa vykonáva v dôsledku
vzbury proti Bohu, proti jeho príkazom, ignorovaním jeho zásad
týkajúcich sa sexuálnej čistoty atď. Kresťania ich teda
neodmietajú "len" preto, že ide o vraždu; odmietajú ich aj
preto, že okolnosti tehotenstva a motívy vedúce k jeho ukončeniu
sú v drvivej väčšine nezlučiteľné s Božími zásadami lásky,
sebaobetovania a vernosti.