1. otázka – Boha nikto
nikdy nevidel, ako teda môže existovať?
Hneď na začiatku našej cesty za odpoveďami sa zamerajme na jednu často používanú námietku, ktorá ale ako "dôkaz" neexistencie Boha neobstojí. Boha nikto nikdy nevidel? Povedzte mi, ako na to niekto prišiel? Spravili zástancovia tohto výroku niekedy výskum aspoň medzi miliardou ľudí, aby to mohli oprávnene tvrdiť? Myslím, že odpoveď poznáte. Nie, nespravili. Naopak, keby taký výskum urobili, našli by milióny ľudí, ktorí by toto tvrdenie popreli.
Nebojte sa! Nechcem vám dávať také lacné odpovede. Berte to ako úvodnú srandu, ale zároveň aj ako podnet na zamyslenie. A vôbec – skúsme sa dôsledne zamyslieť nad našimi nerozvážnymi a absolútnymi výrokmi. Je ľahké ísť s davom a opakovať: "Boha nikto nevidel", ale tento výrok sám osebe nie je pravdivý, jednoducho preto, že to nemôžeme vedieť. Teda za predpokladu, že táto informácia nepochádza z iného zdroja (napríklad od Boha samotného) než z našich ničím neoverených a unáhlených záverov.
"Boha nikto nikdy nevidel." (Ján 1:18)
Takže predsa len – áno. Tí, ktorí toto tvrdia, majú nevedomky pravdu! Sám Ježiš Kristus tento výrok potvrdzuje. Biblia zdôrazňuje, že Boha v celej svojej sláve nikto z ľudí nikdy nevidel. Napriek tomu od prvej do poslednej stránky hovorí o Bohu a ľuďoch, ktorí sa s Bohom na rôzny spôsob stretávajú. Ako tento zdanlivý rozpor vyriešiť?
Keď pochopíme, že sme denne obklopení tisícmi "neviditeľných" vnemov, ktoré považujeme za naprostú samozrejmosť, potom sa táto námietka rozplynie ako para nad hrncom.
Pokusím sa uviesť niekoľko príkladov pre lepšie pochopenie:
-
Už ste videli gravitáciu?
Zahlédli ste niekedy lásku?
A čo myšlienku? Ako vyzerá?
Alebo niečo praktickejšie – videli ste niekedy rádiový signál?
Alebo napríklad Napoleona či Kleopatru, o ktorých existencii nikto nepochybuje?
Podľa tejto námietky by paradoxne neexistovalo mnoho naprosto samozrejmých vecí, ktoré síce nikdy nikto nevidel, ale predsa existujú. Môžeme vnímať ich prejavy, sledovať ich stopy, v niektorých prípadoch ich môžeme merať, inokedy stačí získať dôkazy o historických záznamoch niektorých osôb či udalostí. Nevidíme – napriek tomu nemožno povedať, že "neexistujú".
Mnohí mi môžu namietať: "To síce áno, ale toto všetko môžeme fyzicky vnímať, počuť, prežívať alebo si overiť pomocou moderných prístrojov. S Bohom nič také robiť nemožno." Takáto námietka je čiastočne oprávnená, nie však úplne presná. Rovnako tak ako nie je možné nájsť hodinára v hodinkách, Shakespeara v Hamletovi, matku vo svojom synovi alebo dávnych otrokov (staviteľov) v pyramídach. Boha nemožno dať pod skúmavku a nemožno Ho ohraničiť žiadnym priestorom ani časom. A to preto, že On je Tvorcom a my Jeho stvorením. Keď idete a vytvoríte nejaké dielo (pieseň, maľbu, hru alebo stroj), potom do tohto diela otlačíte aj časť seba. Ak potom tento výtvor uvidí niekto iný, nenájde tam Jeho autora. Môže však vidieť všetko to, čo autor do svojho diela vložil. Môže hodnotiť jeho dôvtip, nadanie, inteligenciu, vkus, jeho ne/dokonalosť alebo jeho posolstvo. Rovnaké je to aj s Bohom! Nevidíme Ho, môžeme však vidieť všade okolo seba Jeho dokonalosť, ktorá sa odráža v prírode, vesmíre, fyzikálnych, chemických a iných zákonoch, ekosystémoch a pod. Toto všetko potvrdzuje aj samotná Biblia, v ktorej sa k tomuto téme píše:
"...Veď to, čo možno o Bohu poznať, je im zrejmé; Boh im to totiž zjavil. Lebo jeho neviditeľnú skutočnosť, jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta poznávať uvažovaním zo stvorených vecí. A tak nemajú ospravedlnenie" (Rimanom 1:19-20)
Sám Boh hovorí, že k tomu, aby človek poznal, že aj svet má svojho architekta, nepotrebuje žiadne špeciálne vzdelanie. Stačí premýšľať o Jeho diele, o prírode, o harmónii, s akou všetko funguje... bez predsudkov a s otvoreným srdcom.
Boh však týmto nekončí. Zanechal nám aj veľmi preukazné stopy, ktoré sa viažu k jedinečnosti osoby Ježiša Krista, jedinečnosti Biblie a v neposlednom rade Jej môžeme na rôzny spôsob osobne zakúsiť. Môžeme sledovať Jeho jednanie v našich životoch, môže k nám mnohými spôsobmi prehovárať, viesť nás, dávať zakúsiť Jeho lásku, moc, zázraky, ale možno aj svoju prísnu výchovu.
Otázka by teda mala znieť trochu inak – chcete vôbec, aby Boh existoval? On totiž zasľúbil, že ten, kto Ho bude s úprimným srdcom hľadať, tomu sa dá poznať. Na základe vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že tomu tak je.
Každé dielo má svojho tvorcu. Vidíme to dnes a denne a vôbec o tom nepochybujeme. Pyramídy majú svojich staviteľov, počítač svojich inžinierov, hodinky hodinára, dom projektanta. Je zvláštnym paradoxom, že u miliónkrát zložitejších výtvorov (napr. ľudská bunka, DNA, fyzikálne zákony a ďalšie zložité mechanizmy) niektorí ľudia tvrdia, že svojho autora nemajú. Pyramídy? Tie predsa niekto postavil… ale nesrovnateľne zložitejšie ľudské telo? To predsa podľa mnohých žiadneho autora nemá. Nepripadá vám to komické?
Odpoveď na túto otázku ukončím známym citátom biológa prof. Edwina Carlstona:
"Pravdepodobnosť, že život vznikol náhodou, je porovnateľná s pravdepodobnosťou, že pri výbuchu v tlačiarni vznikne kompletný slovník."[1, s.87]
Záverečné zhrnutie
Táto otázka je síce častou námietkou proti existencii Boha, ako seriózny argument však neobstojí. Hoci sa Boh nezjavuje vo fyzickom slova zmysle, nemožno z toho vyvodzovať Jeho neexistenciu.