10. otázka – Nech si každý verí, v čo chce, ale nech mi to nenúti.

Poznáte výroky ako: "Každý má svoje vlastné presvedčenie... Aj ty máš svoju pravdu, ale nevnucuj mi ju!"? Táto veta opisuje bežný názor v dnešnej spoločnosti. Je to pravdepodobne aj názor a krédo mnohých z vás. Rešpektujem ho a sympatizujem s ním. Aj ja som proti hrubému vnucovaniu viery. V dnešnej dobe, keď je "duchovný trh" presýtený na prasknutie rôznymi sektami, vierami a filozofiami, je to celkom logický prístup, ktorým sa snažíme chrániť.

Ako sme povedali v predchádzajúcich otázkach, Boh túži po našej láske a poslušnosti na základe našej slobodnej voľby. Samozrejme, to sa nedá vynútiť násilím! Vynútené členstvo v akejkoľvek cirkvi je pre Boha bezcenné. Jemu záleží na našich srdciach, nie na fasáde alebo formálnom členstve.

"Nech si každý verí, v čo chce…"

Áno, rešpektujem. Napriek tomu si však dovolím spochybniť logickú správnosť a oprávnenosť tohto výroku. Môžeme síce veriť, v čo chceme aj v kadejaký nezmysel, ale to ešte neznamená, že máme pravdu. Nesúhlasím predovšetkým so základnou myšlienkou, ktorú tento postoj a názor nesie. Hovorí totiž: "Neexistuje žiadna pravda, preto nech si verí každý, v čo chce.". Inými slovami – pravda je relatívna. Žiadna absolútna pravda neexistuje alebo ju aspoň nemožno spoznať. Môže byť toto všetko pravda, ak existuje konkrétny Boh, ktorý sám chce, aby sme Ho poznali? Ak existuje totiž jediný Boh, ktorý všetko stvoril – galaxiu, planéty, Zem, život, ľudstvo a vesmír, potom jediný, kto má právo na našu vďaku, je predsa On! Jediný, kto zaslúži našu úctu, našu vďačnosť a lásku je On – nie niekto iný!

Predstavte si to na príklade. Neúmyselne a úmyselne sa dopustíte mnohých priestupkov, za ktoré vám hrozí pokuta a následne väzenie. Po čase vám však oznámia, že niekto za vás zložil kauciu. Prídete domov, byt bude uprataný a na stole bude obálka s lístkom a veľkou sumou peňazí. Dal ju tam váš dobrý priateľ Karol. Kto si v tomto fiktívnom príbehu zaslúži vašu vďaku, uznanie a náklonnosť?

Podľa logiky nami diskutovanej otázky ľudia veria, že je jedno, komu za tento skutok budete ďakovať. Musíte rešpektovať kohokoľvek, kto bude tvrdiť, že vaša vďaka si zasluhuje veľa ľudí, len nie ten pravý. Musíme predsa tolerovať vyznanie druhých, nie? A beda, ak poviete "To urobil Karol!"

Veď to je predsa nezmysel! Ak existuje jediný Boh, potom skrze Neho môžeme nájsť skutočné naplnenie života. To On za nás zaplatil výkupné, to On nám upratal byt, to On nám zanechal odkaz a obálku...

Máme teda druhým hovoriť (nie vnucovať ) o svojej viere?

Odpoveď sa pokúsim priblížiť na ilustračnom príklade. Predstavte si skupinu ľudí, ktorí majú pred sebou naliate poháre vody. Vy ako jediní budete vedieť, že obsahujú smrtiaci jed, ktorý účinkuje až niekoľko dní po jeho vypití. Vžite sa do situácie, keď existuje sloboda a tolerancia názorov. Títo ľudia pevne veria, že je v pohári čistá voda. Vy však veríte, že je táto voda otrávená. Čo urobíte? Pokiaľ si dovolíte ich na toto upozorniť, okamžite budete osočení a obvinení z toho, že ste netolerantní a vnucujete druhým svoju vieru. Ale čo keď je tá voda skutočne otrávená? Je tu naozaj priestor na tvrdenie: " Každý si môže veriť, v čo chce, len nech to nenúti druhým "? Ako by ste sa zachovali vy? Nebolo by od vás naopak neľudské, keby ste mlčali a nesnažili sa im o jedu aspoň povedať? Podobne je to aj s Bohom. Ak niekto spoznal živého Boha, ktorý dáva do života pokoj, lásku a naplnenie a ktorý zachraňuje od spravodlivého odsúdenia, ktoré si každý do jedného zaslúžime, ako potom môže o tom všetkom mlčať? Nemôže! A ani by nemal.

Sám Boh nám to rozkázal:

"Veď Boh v Kristovi zmieril svet so sebou. Nepočítal ľuďom ich previnenia a nám uložil ohlasovať slovo zmierenia." (Druhý Korinťanom 5,19)

Ale počkať! Toto o svojej viere môže predsa povedať kde kto! Pomyslíte si...

Takmer každý si nárokuje tú svoju pravdu. Ako teda spoznať, ktorá je tá správna "pravda právd"? A prečo pre všetko na svete by som mal mať túto pravdu práve ja s kresťanstvom a Ježišom Kristom? Čo Budha, Alah, vesmírni ľudia, New Age alebo špagetové lietajúce monštrum (česká cirkev)? Dobrá otázka:). Skúmajte, či moje výroky stoja na pevných základoch! Skúmajte nároky tých, ktorí si právo na pravdu privlastňujú! Buďte kritickí, ale buďte tiež vo svojom hľadaní poctiví.

Ľudia si od nepamäti vytvárajú rôzne predstavy o behu sveta, o záhadách, nevysvetliteľných javoch a božstvách. Tak často vznikajú povery, rôzne kulty, sekty a náboženstvá. Toto všetko Biblia pozná a opisuje. Jeden prorok to v Biblii vyjadril nasledovne:

"Čo zmôže vyrezávaná modla, čo stvárnil jej tvorca, liata modla, lživý radca, že sa tvorca spolieha na svoj výtvor a zhotovuje nemých bôžikov?! Beda tomu, čo drevu hovorí: 'Precitni!' a nemému kameňu: 'Zobuď sa!' Či to môže poradiť? Pozri sa, veď je to potiahnuté zlatom a striebrom a nemá to v sebe nijakého ducha." (Habakuk 2,18-19)

Inými slovami, ľudia si vytvárajú rôzne modly a idoly, pred ktorými sa klaňajú a ktoré uctievajú. Tieto modly však nemajú žiadnu moc, sú slepé, nemé, hluché a bezmocné. Tieto viery, bez ohľadu na to, aké úprimné a srdečné sú ich postoje, sú jednoducho nesprávne. Ako kresťan nemôžem ľuďom vnucovať kresťanského Boha ani im násilne brať vieru. Som presvedčený, že Boh si vnucovanie ani neželá! Chcem im však povedať svoje dôvody, prečo verím, že Ježiš Kristus je jediná cesta k Bohu. Ak toto posolstvo neprijmú, rešpektujem toto rozhodnutie, a hoci sa môžem domnievať, že ich názor je založený na neudržateľných dôvodoch, nemôžem s tým nič urobiť. Môžem sa len modliť k Bohu, aby zasiahol a dal sa im spoznať.

Preto verím, že sa nemusíte báť kresťanov. Keď stretnete skutočného kresťana, bude ochotný povedať vám svoj názor, rád sa s vami podelí o radosť a pokoj, ktoré našiel v Pánovi Ježišovi Kristovi, a rád sa s vami porozpráva o Bohu. Nemal by vás však nútiť. Vedzte však, že tvrdenie: "Nech si každý verí, čomu chce, na tom nezáleží" je zavádzajúce a nebezpečné.

Záverečné zhrnutie

Kresťania by nemali byť tými, ktorí druhým vnucujú vieru. Mali by byť tými, ktorí vám poukážu na jedinú zmysluplnú Pravdu, ktorá má nevyčísliteľnú hodnotu – na živého Boha, ktorý sa ľudstvu zjavil v osobe Ježiša Krista. Vaša reakcia je už vašou slobodnou voľbou. Samotný výrok: "Nech si každý verí, v čo chce," je síce možný, lebo každý má slobodu veriť si v čo chce (akokoľvek nezmyselné to môže byť) – ak však existuje živý Boh, je toto tvrdenie lživé a nebezpečné.