11. otázka – Veriť v Boha áno, ale netreba to preháňať?
Jakubov 2:19: "Ty veríš, že je jeden Boh, a dobre robíš. Ale aj démoni veria, a trasú sa."
Práve týmto veršom by sme mohli na celú otázku odpovedať a pokračovať ďalej. Verím, že tento Biblický odkaz hovorí za všetko. Duchovné bytosti, ktoré sa Bohu vzopreli, v Neho nielen veria, ale dokonca Ho dobre poznajú. Disponujú o Bohu v určitom zmysle oveľa väčším poznaním, než si dokážeme predstaviť. A čo myslíte, je im to k niečomu?
Aký je teda vzťah medzi mojou vierou a životom? Teda tým, ako žijem, ako pristupujem k svojmu životu, zdraviu, vzťahom, manželke, deťom, financiám? Možno väčšina Čechov, ktorí sa považujú za veriacich, patrí do skupiny tých, ktorí uplatňujú vieru len v zmysle mentálneho uznania Božej existencie. Toto uznanie však nemá prakticky žiadny vplyv na ich život. Oddeľujú vieru od života, ktorý žijú. Ak sa nájde niekto, kto chce byť vo svojej viere integrálny a žiť podľa nej v každodennom živote, často ho nazvú kresťanským fanatikom a povedia mu, že to preháňa.
Úprimne verím, že tento postoj vychádza z neznalosti skutočnej podstaty viery - kto je Boh, čo pre nás urobil a aký je jeho plán pre náš život. Keby ľudia spoznali Boha osobným spôsobom, určite by ich to nenechalo tak chladnými. Biblia totiž jasne hovorí, že viera nemá byť nedeľnou záležitosťou, keď raz za čas (ak vôbec) zájdeme na bohoslužbu, pomodlíme sa a potom "hurá" do nášho sveta, za ktorého dvere Boha nepustíme. K tomuto modernému trendu, ktorý má ďaleko od pravej biblickej viery, sa môžeme priblížiť aj týmto známym podobenstvom:
"Odvážny chodec po lane sa naťahuje nad Niagarskými vodopádmi a pred prekvapeným publikom sa prechádza sem a tam. Stretáva sa s búrlivým potleskom. Potom opäť prejde tam a späť. Tentoraz však pred sebou tlačí sud. Opäť veľký potlesk. Keď sa potom spýtal ľudí, či veria, že to dokáže zopakovať, stretol sa s jednohlasným súhlasom: "Áno, veríme." Teraz sa však spýtal: "Veríte, že dokážem prejsť na druhú stranu s týmto sudom a človekom v ňom? Opäť všetci zvolali: "Áno, môžeš, veríme." Chodec po lane odpovedá: "Dobre, kto z vás sa hlási?" Nastane hrobové ticho..."
Tak nejako by sa dala znázorniť viera, ktorá sa nijako neprejaví v našom živote. Keď iba myšlienkovo uznávame existenciu Boha, ale nijako sa to neprejaví na našom živote, k čomu nám taká viera je? Ak budem veriť, že ma auto môže doviezť na letisko včas, ale nikdy do toho autá nenastúpim, potom mi lietadlo uletí. Keď budem stáť pred výťahom a hovoriť si: " Verím, že ma ten výťah vyvezie hore ", ale nenastúpim do neho, potom je moja viera márna – zostanem stáť na prízemí. Biblia sa k tomu vyjadruje takto (Jakubov 2,17.20):
"Tak aj viera: Ak sa nedokazuje skutkami, sama osebe je mŕtva." a o kúsok ďalej "Nerozumný človek, chceš si vôbec uvedomiť, že viera bez skutkov je neúčinná?"
Prečo je to tak?
Ako sme uviedli na príklade auta alebo výťahu, môžeme pokračovať v mnohých ďalších. Ak mám veriť, že univerzita, ktorá stojí pred mojím domom, mi môže poskytnúť titul, potom na ňu musím vstúpiť, musím sa zapísať, musím študovať, musím absolvovať skúšky. Ak zostanem stáť pred jej bránami, potom titul nedosiahnem. Všetky tieto jednoduché príklady poukazujú na to, že tvrdenie: "Veriť v Boha áno, ale netreba to preháňať," je logickým protirečením. Je to podobné ako tvrdenie "Voda? Áno, je dôležitá pre život, ale netreba ju piť". Toto tvrdenie by mohlo byť oprávnené, keby sa Boh nestaral o človeka a nemal s nami žiadne plány. Ak však túži po vzťahu s nami, potom to má asi taký zmysel, ako keď milujúca matka túži po svojom dieťati, ale je jej dané len na jeden deň v týždni slovami:
"Nie je treba to s tým dieťaťom preháňať, veď stačí jedna fotka na stenu a sem tam sa s ním stretnúť."
Biblická viera má oveľa väčší a hlbší rozmer ako viera v to, že Boh existuje. Biblická viera ide oveľa ďalej a nie je ničím menším ako detskou dôverou v to, kým Boh je, čo pre nás urobil, a tým, že Mu môžeme odovzdať každú oblasť nášho života. Obrazne povedané, prenechať Mu opraty svojho života. Nehovorím, aby sme začali robiť mnoho nezmyselných skutkov, rituálov a aktivít, ktoré by aj tak neboli úprimné. Niekto sa možno bojí, že nikdy nemôže mať silu na to, aby žil dobrý život. Chcem vás upokojiť - na to nemá silu nikto! Žiadne prázdne skutky nerobte! Som však presvedčený, že ak sa vám dá Boh osobne spoznať a zakúsite aspoň časť Jeho lásky, moci a svätosti, potom vás to automaticky začne premieňať a tieto skutky budú iba prirodzeným následkom vášho poznania. Vaša viera bude živá.
Boh chce, aby sme Ho vpustili do nášho každodenného života. Aby sme celý svoj život žili pod mocou Jeho slova, Jeho vôle, Jeho princípov. Toľko ľudí v dnešnej dobe hrá pokryteckú hru, keď medzi veriacimi nasadí zbožnú a láskyplnú masku, ale iba čo vyjdú za brány kostolov, masku zhadzujú, podvádzajú, kradnú, klamú, nenávidia, zneužívajú…
Vážený čitatelia, drahá čitateľka, so všetkou úctou k tebe ti chcem povedať, že ak chceš veriť v Boha, potom musíš nastúpiť do autá, musíš vstúpiť do výťahu, musíš začať študovať na univerzite a musíš vliezť do nášho pomyselného suda. Ak to neurobíš, je tvoja viera márna, mŕtva a radšej ani never, pretože môžeš robiť hanbu tým, ktorí to s Bohom myslia vážne.
Záverečné zhrnutie
Ak existuje Boh, je tento výrok rovnako zmysluplný ako tvrdenie: "Dýchať? Áno, ale netreba to preháňať." Ak sme stvorení pre vzťah s Bohom, je "polovičatý" prístup k viere absurdný. Žiaľ, toto mnohým ľuďom vôbec nedochádza.