12. otázka – Nie je snáď pravda, že väčšina vojen sa vedie v mene Boha?

Áno, je to pravda. Mnohé vojny sú skutočne spôsobené náboženstvom. Po stáročia chceli ľudia silou mocou presvedčiť ostatných, že ich náboženstvo je to najlepšie. Križiaci bojovali proti moslimom, moslimovia proti hinduistom, hinduisti proti kresťanom. Všetci veria, že bránia záujmy svojich bohov.

Pravdou tiež je, že sa kde čo zneužíva. V dnešnej dobe nie je problém zneužiť aj tú najušľachtilejšiu vec a myšlienku, ktorú pod slnkom nájdeme. Firma môže prispieť na dobročinné účely napr. 100 000 EUR a ďalších 200 000 EUR utratí v reklamné kampani za to, ako sa chvastá, že darovala sto tisíc (inšpirované realitou). Príkladom z úplne iného súdka môže byť kuchynský nôž. Veľmi dobrý pomocník, ktorý mi pomôže natrieť maslo, ukrojiť chlieb a nachystať chutnú večeru. Ale... rovnaký nôž môžem chytiť a zabiť ním prvého človeka, ktorý mi príde pod ruky. Neutrálny predmet, dva rôzne výsledky. Je dôležité si preto uvedomiť, že samotné zneužitie akejkoľvek veci či myšlienky automaticky neznamená, že je táto vec či myšlienka zlá!

Keby sme túto ilustráciu doviedli do extrému, potom ľudia odmietajúci vieru v Boha kvôli náboženským vojnám musia zavrhnúť aj samotný ateizmus. Nepríjemnou realitou je totiž fakt, že možno za viac ako 100 miliónmi mŕtvych v posledných rokoch nestojí žiadne náboženstvo (hoci sa na zabíjaní podieľali samozrejme aj ľudia rôzneho vyznanie), ale práve ateistické režimy (zastávajúce evolučné princípy) na čele so Stalinom, Hitlerom a pod. [7; 8, s. 67 – 68].

Tu cesta nevedie. Ale ako je to konkrétne s kresťanstvom, ktoré tu obhajujem? Ak niekto pozdvihol meč i v mene kresťanstva (akože naozaj zdvihol), ako na to reagovať? Myslím, že by sme sa nemali pozerať na tých, ktorí sa za kresťanov považujú (alebo považovali) a v mene Boha bojovali. Mali by sme sa skôr zamerať na zdroj tejto viery a zistiť, čo o bojovaní hovorí. Pokiaľ je zabíjanie v mene viery zakázané, a veriaci tak napriek tomu robia, potom pravými veriacimi nie sú! Alebo sa prinajmenšom neriadi tým, čo Boh ustanovil. V kresťanstvo je týmto zdrojom Biblia, poťažmo Ježiš Kristus.

Sám Ježiš zabíjanie v mene Boha predpovedal:

"Vylúčia vás zo synagóg, ba prichádza hodina, keď sa každý, kto vás zabije, bude nazdávať, že tým koná službu Bohu. A budú to robiť preto, lebo nepoznali Otca ani mňa." (Ján 16,2-3)

Inde napríklad hovorí:

"Ja vám však hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú." (Matúš 5,44)

Zdroj kresťanstva teda násilné vnucovanie viery, bojovanie alebo dokonca zabíjanie pre Jeho meno zakazuje! Ježiš prekonával prekážky a bojoval láskou. To isté požaduje od svojich nasledovníkov. Dá sa teda povedať, že ľudia zabíjajú v mene Boha preto, že Ho osobne nespoznali. Príčinou náboženských vojen a všetkého náboženského násilia je často celkom obyčajná ľudská pýcha, nenávisť, politika a túžba po moci. Náboženstvo je potom iba výhovorkou, že zlo, ktoré ľudia páchajú, si z nejakého dôvodu praje Boh. Zlo však zostáva zlom, či už má náboženskú podobu alebo nie. Aj keď sa teda vojny vo mene Boha pravdepodobne povedú ďalej, raz Boh jasne zjaví, kto mu skutočne patril a kto vieru v Boha iba zneužíval.

Ježiš kedysi ľuďom povedal:

"Nie každý, kto mi hovorí: 'Pane, Pane!' vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach... Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo mňa, páchatelia neprávostí! (Matúš 7,21.23)

Vážení čitatelia, mám pre vás výzvu na záver: Nevylievajte vaničku aj s dieťaťom!

Záverečné zhrnutie

My ľudia môžeme zneužívať čokoľvek, čo sa nám páči - a priznajme si, často to aj robíme. Náboženstvo je len jednou z týchto obetí. Ale ak sám Boh výslovne zakazuje vojnu a vraždenie, potom mu nemôžeme pripisovať svojvoľné konanie ľudí, ktorí ho neposlúchajú.