14. otázka – Veríte, že Boh je absolútna láska a každý príde do neba?

Existuje pomerne rozšírený názor, ktorý hovorí približne toto: "Ak Boh existuje, potom nakoniec prijme každého k sebe. Boh je láska. To len fanatickí kresťania a sekty strašia svoje ovečky a vymývajú im mozgy." Zdieľate tento názor?

Verím, že mnoho ľudí zastáva tento názor z úplne čistých a úprimných pohnútok. Možno veria, že je Boh absolútna láska, ktorá nie je schopná akéhokoľvek hnevu. Boh, ktorý sa ľudstvu zjavil skrze Bibliu, však taký nie je. Nie snáď preto, že by nemiloval. Biblia jasne deklaruje, že "Boh je láska". Boh miluje svoje stvorenie. Nie je to prísny a škľabiaci sa starec, ktorý čaká, že urobíme niečo zlé, aby nás potrestal. Nie sme mu ľahostajní. Veď to dokázal celkom jednoznačne:

"No Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni." (Rimanom 5,8)

Boh je milosrdný a verný. Prečo teda neprivrie oči a nepustí všetkých ľudí bez rozdielu k sebe, do svojej prítomnosti, do tzv. "neba"? Ak by to tak bolo, potom by išlo buď o Boha podobne nečistých kvalít, ako máme my ľudia, alebo Boha nespravodlivého. Skrátka prinajmenšom Boha, ktorý ignoruje zlo, ktoré je mu svojim spôsobom ľahostajné.

Boh, ktorý sa nám zjavuje v Biblii, má však vedľa lásky a milosrdenstva ešte ďalšiu veľmi dôležitú vlastnosť (prirodzenosť). Je spravodlivý. Nemožno Ho podplatiť, nemožno Ho zmanipulovať. Je svätý, čistý a absolútne dokonalý. Do Jeho blízkosti sa nemôže dostať nič nečistého. Dokáže sa tiež spravodlivo a hrozivo nahnevať. Tento Boh stanovil zákon, ktorý hovorí:

"Lebo mzdou hriechu je smrť". (Rímanom 6,23)

Inými slovami, každý priestupok proti Božiemu poriadku musí byť potrestaný a podľa Božieho zákona prináša smrť (predovšetkým duchovnú, ale aj fyzickú). Preto Boh nemôže len tak prejsť a prehliadnuť miliardy zverstiev a zvráteností, ktorých sa ľudia dopúšťajú. Nemôže len tak mávnuť rukou a povedať: "Je to v poriadku, som láskavý, mám ich rád. Oni to pokazili, ale to je v poriadku, prijímam ich...". Boh berie naše previnenia veľmi vážne a my sa z nich len tak nevyvlečieme. Urobili ste niekedy niečo zlé, niečo, čo je v rozpore s Božím poriadkom? Alebo naopak, neurobili ste niekedy niečo, čo ste mali urobiť? Potom máte problém.

Previnili ste sa proti samotnému Bohu. Ako si to s Ním chcete vyriešiť?

Vyššie citovaný verš hneď pokračuje: 

"a darom Božej milosti je večný život v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi".

Boh nemusel zaprieť svoju prirodzenosť, ktorou je láska. Vedel, že za našu vzburu proti Nemu samotnému nás musí spravodlivo potrestať. Ako to ale zariadiť, aby sme nemuseli zomrieť a byť Bohom zavrhnutí?

Aj to Boh vyriešil. Sám sa stal človekom, aby na seba vzal práve tieto naše viny. Nechal sa dobrovoľne zabiť, aby sme my mohli žiť. Týmto činom nepredstaviteľnej lásky naplnil obe svoje podstaty. Je spravodlivý (za hriech zaplatené smrťou), ale je aj milosrdný a milujúci, čo dokázal našou záchranou a svojou smrťou.

Preto nie každý prežije svoju večnosť v boží prítomnosti. Áno, verím, že je to božím prianím, nie každý však prijíma Jeho cestu a odpustenie. Ak je teda Boh spravodlivý, potom musí niečo urobiť s vinou každého človeka, ktorého chce k sebe pustiť. Aj s tvojou vinou, drahý čitatel…

Ježiš raz povedal: 

"Vchádzajte tesnou bránou! Veď priestranná brána a široká cesta vedú do záhuby a mnoho je tých, čo ňou vchádzajú. Do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, čo ju nachádzajú." (Matúš 7,13-14)

Záverečné zhrnutie

Boh je láska a nechce, aby niekto zahynul a bol odsúdený. Je však aj spravodlivý, a preto berie naše previnenia veľmi vážne. Z tohto dôvodu nenechá vinu bez trestu. Nádej, že Boh vezme do neba aj "trojkárov ", je márna. Existujú len dva spôsoby, ako sa môžeme vysporiadať s vinou. Buď budeme sami odsúdení a budeme znášať dôsledky svojich činov a protestov proti Bohu, alebo dovolíme Bohu, aby našu vinu niesol sám.