15. otázka – Nie je viera v Boha stratou slobody?

Veľmi veľa ľudí si drží odstup od kresťanstva nie preto, že by neverili v Boha. Skôr sa boja, že stratia svoju slobodu. Boja sa, že budú musieť chodiť do kostola, modliť sa, odpúšťať alebo milovať tých, ktorých chcú nenávidieť. Boja sa, že sa budú musieť vzdať mnohých závislostí, pôžitkov, koníčkov alebo dokonca priateľov. Niektoré z týchto obáv sú oprávnené, iné nie.

Ako ste si možno všimli, pojem "sloboda" by bolo potrebné bližšie vysvetliť a špecifikovať. Určite by bolo vhodné vysvetliť aj to, v čom spočíva predmetná kresťanská "nesloboda". Som totiž presvedčený, že medzi ľuďmi v našej spoločnosti koluje mnoho nezmyselných a falošných myšlienok. Tie sú živené médiami, filmami, ale aj tými, ktorí sa považujú za kresťanov, ale v skutočnosti o kresťanstve takmer nič nevedia alebo sa o nasledovanie Ježiša Krista nestarajú. Celá táto problematika v sebe skutočne nesie veľké nepochopenie skutočného významu slobody. Je jej definíciou "robiť si, čo chcem"? Určite nie! Dokonca ani tí, ktorí obviňujú kresťanov zo straty slobody, nežijú podľa tejto definície.

Každý z nás sa narodil v určitej krajine, ktorá má tisíce špecifických zákonov, ktoré musíme dodržiavať. Nesmieme zabíjať, nesmieme okrádať iných, nesmieme im ubližovať. Nesmieme podnikať bez povolenia, nesmieme stavať dom bez povolenia, nesmieme urážať iných ľudí a obmedzovať ich práva. Nesmieme týrať svoje deti, podvádzať svoje manželky. Naopak - musíme platiť dane, musíme poslúchať policajné auto, keď nás zastaví. Musíme rešpektovať pravidlá cestnej premávky. Musíme si dávať pozor, ak pracujeme v chemickej továrni, a existuje mnoho ďalších "musíme...".

Keď budeme toto všetko ignorovať, môžeme prísť o život pri nehode v práci alebo na ceste. Môžeme dostať pokutu, alebo ísť do väzenia za neplatenie daní či ignoráciu verejného činiteľa. Náš dom postavený bez povolenia zdemolujú. Ak budeme iným ľuďom ubližovať, v lepšom prípade budeme mať na krku žalobu, v horšom ublížia jeho priatelia nám. Ak budeme zneužívať svoje dieťa, zničíme mu život a sebe väzením tiež. Ak podvedieme manželku, ponesieme si obaja po celý zvyšok života šrám na srdci.

Chápete? Ani v tomto najvšeobecnejším slová zmysle nie je nikto "slobodný". Každý musíme rešpektovať veľké množstvo príkazov a zákazov, ktoré umožňujú našu existenciu a rozvoj civilizácie. Dodržiavanie istých pravidiel a mantinelov je preto pre našu zmysluplnú existenciu absolútne nevyhnutné a žiaduce.

Ukážme si to na ďalších príkladoch. Ako je to s futbalom? Hráte futbal tak, že do jednej ruky vezmete loptu, do druhej železnú tyč a bežíte s ňou k bránke? Vy to nerobíte? Hráte ho podľa pravidiel? Potom sa dobrovoľne stávate "neslobodnými", aby ste si mohli hru užiť. Dobrovoľne prijímate množstvo pravidiel a ste za ne radi - pretože bez nich by ste nehrali. Pravidlá dávajú hre zmysel, chránia všetkých zúčastnených a umožňujú jej existenciu.

Čo tým všetkým myslím? Nič menšie ako to, že aj Božie zákony, nariadenia a zásady majú jasný význam. Tak či onak - jadro kresťanstva nie je v prvom rade o pravidlách. Je predovšetkým o viere, láske a vzťahu s Bohom. Dodržiavanie Božích zákonov je potom (alebo by malo byť) dôsledkom tohto vzťahu.

Čím sú kresťania zviazaní?

Ak vás zaujíma, čím by ste boli "zviazaní", keby ste sa stali kresťanmi, potom vám chcem dať jednoduchú odpoveď. Odpoveď, ktorú nám zanechal Ježiš Kristus.

",Učiteľ, ktoré je najväčšie prikázanie v Zákone?" A on mu odpovedal: "Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci." (Matúš 22,36-40)

Alebo inde: 

"Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. V tom je celý Zákon i Proroci." (Matúš 7,12)

Ježiš povedal jednu veľmi dôležitú myšlienku. Celý systém prikázaní a princípov je o jednom jedinom – o láske . Ak milujete Boha, budete s Ním túžiť tráviť svoj čas, budete túžiť po Jeho jedinečné prítomnosti, budete hľadať Jeho vôľu vo vašom živote, budete sa o Ňom chcieť dozvedieť viac informácií a budete chcieť byť s tými, ktorí majú rovnaké túžby a ciele. Bez toho, aby ste si to možno uvedomovali, automaticky plníte mnohé "príkazy" bez toho, aby to pre vás bolo neprirodzené (cez to všetko ste sa modlili, čítali Bibliu, navštevovali bohoslužby atď.).

Ak potom budete milovať druhých, splníte ešte viac prikázaní. Ak sa budete skutočne snažiť milovať druhých ľudí, potom im nebudete chcieť klamať, nebudete ich podvádzať, nebudete ich okrádať, nebudete ich využívať, nebudete im ubližovať, nebudete ich zabíjať, nebudete ich ohovárať, nebudete ich nenávidieť. Nebudete ničiť majetok druhých, nebudete ničiť prírodu, ktorú nám Boh dal do správy. Naopak, budete im priať dobro, prejavovať im lásku, chcieť pre nich to najlepšie.

Budete si vážiť život a druhých. Budete milovať... TOTO JE KRESŤANSTVO.

Utajené otroctvo

Niekto sa napríklad bojí toho, že keby sa stal kresťanom, musel by byť verný jednému partnerovi, nemohol by si "vyhodiť z kopýtka", keď sa mu zachce, nemohol by sa chtivo pozerať na druhých a "vyzliekať ich očami". Áno, je to tak. Otázkou však je, čo je správne. Čo je v súlade s láskou a čo v súlade so sebeckým chtíčom? Tak ma napadá – kto je tu vlastne otrokom?

Dovoľte mi na tomto mieste uviesť jeden veľmi provokatívny Ježišov výrok, nad ktorým sa mnoho ľudí uráža.

"Ježiš im odpovedal: "Amen, amen, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu." (Jn 8,34)

Vážený čitatel, vo skutočnosti si otrokom! Otrokom svojho "ja chcem". Nikto nie sme v pravom slova zmysle slobodní. Ľudia sú otrokmi svojich žiadostí, sexuálnych perverzií, pornografie, nikotínu, alkoholu, otrokmi honby za majetkom, otrokmi strachu z toho, "čo so mnou bude?", otrokmi túžby po sláve, uznaní, kariére. Dokážeš jednoducho skončiť s cigaretami, alkoholom, pornografiou, strachom, honbou za materiálnym zabezpečením, honbou za zdravím, za dokonalou postavou atď.? Bez akýchkoľvek problémov? Nie? Potom si otrokom! Nie si slobodný.

V tomto zmysle sú teda kresťania otrokmi, otrokmi Ježiša Krista. Apoštol Pavol sa sám seba takto označiť nebál. Podľa Biblie si človek vyberá. Buď bude "otročiť" Bohu tým, že bude žiť životom v láske, alebo bude otročiť svojim túžbam, svojmu strachu, bude otročiť svetu, ktorý na neho silne pôsobí, a v neposledný rade bude otročiť božiemu nepriateľovi – satanovi (hoci nevedome). Podľa Biblie nie je žiadna neutrálna pôda.

Z tohto dôvodu je otázka: "Nestratím slobodu, keď sa stanu kresťanom?" z biblického pohľadu neoprávnená. Človek nemôže stratiť niečo, čo nemá. A naopak, človek sa nemusí báť byť "otrokom" lásky, otrokom Boha.

Prikázanie a ich význam

Na záver by som rád spomenul jeden aspekt kresťanských prikázaní, ktorý považujem v diskusiu na toto téma za veľmi dôležitý. Hoci to nepriamo vyplýva z vyššie uvedených záverov, chcem zdôrazniť tzv. ochrannú funkciu mnohých božích prikázaní. Boh zakazuje vraždenie a netreba dlho vysvetľovať prečo. Zoberme si preto trochu miernejší príklad. Napríklad príkaz "nezosmilníš". Nevera je v dnešnej dobe obľúbený a široko tolerovaný fenomén. Z niektorých kruhov je dokonca odporúčaná na spestrenie či upevnenie vzťahu. Prečo Boh na niečom takom trvá? Prečo chce, aby sme mali jedného partnera a tomu boli celý život verní? Alebo spýtajme sa inak – čo sa stane, keď toto prikázanie porušíme? Zlomená srdce? Následkom toho depresia? Sklamanie a strata dôvery v kohokoľvek? Rozbité rodiny? Zničené vzťahy? Závislosť na alkoholu? Samovraždy? Pokrivená a zdeformovaná výchova detí, ktorá vedie k vzdoru, drogám atď.? Tieto príklady si nevymýšľam, sú smutnou realitou mnohých tých, ktorí majú s neverou čo dočinenia.

Porušovanie božích príkazov v nejednom prípade zabíja, bolí a ubližuje. Hriech ďalej napučí, narastá a následne prináša mnoho ďalších negatívnych následkov. Božie príkazy teda majú hlbší zmysel, než sa na prvý pohľad môže zdať...

Záverečné zhrnutie

Žiť ako "otrok" Ježiša Krista je pre človeka to najslobodnejšie postavenie. Môžeme byť totiž slobodní od seba samých. Ľudia, ktorí vznášajú tieto námietky, si často neuvedomujú, že sami nie sú slobodní. Sú otrokmi svojich vášní, zvykov, závislostí a seba samých.