18. otázka – Ako môže milujúci Boh dopustiť toľko zla a utrpenia?

Táto otázka patrí vôbec k tým najdôležitejším a najzásadnejším, ktoré v tejto knihe riešim. Medzi dôvody, prečo neveriť v existenciu dobrého Boha, zaujíma existencia zla jednu z kľúčových pozícií. Kvôli tomu jej budem venovať oveľa viac priestoru než otázkam iným. Ateisti, kritici, ale aj mnoho tých, ktorých sa zlo "hmatateľne" dotklo, skloňujú túto problematiku vo všetkých možných pádoch. Osobne je mi tiež veľmi úzko, keď počujem o mnohých zverstvách a nešťastiach, ktoré sa vo svete dejú. A zvlášť je mi proti srsti, keď sa nejaké zlo dotýka priamo mňa a mojich blízkych. Preto sa i ja niekedy pýtam: "Bože, ako to môžeš dopustiť ?" A predsa verím, že je Boh dobrý.

Ešte než sa pustím do odpovede na túto veľmi ťažkú otázku, chcem vás uistiť, že si som vedomý jej ohromnej závažnosti. Hoci som vo svojom živote už nejakú tú ťažkosť, nespravodlivosť a zlo zakúsil, ani v najmenšom sa nemôžem porovnávať s mnohými ľuďmi, ktorí si prežili veľmi zlé a vážne situácie, choroby a nešťastia. Kto vie, keby ma stretla nejaká veľmi zlá vec, možno by som pod jej ťarchou tiež podľahol nevere. Preto chcem k odpovediam pristupovať s rešpektom a úctou voči tým, ktorí trpia alebo trpeli nejakým neobvyklým spôsobom. Skúsme teda spoločne preskúmať otázku zla a utrpenia zo širšej perspektívy.

To, že zlo a nespravodlivosť existujú, je úplne jasný, smutný a nespochybniteľný fakt. Toľko ľudí je týraných, zneužívaných, mučených, vraždených, znásilňovaných, okrádaných, podvádzaných. Toľko nevinných musí trpieť a prežívať mnoho veľkých bolestí. Ak verím ako kresťan, že nad týmto všetkým existuje všemohúci, dokonalý, svätý a láskyplný Boh, potom je predo mnou otázka, ktorú musím vyriešiť – prečo tento Boh nezasiahne?

Akýkoľvek kritik by mohol použiť nasledujúcu obžalobu: Ak sa niekto stane svedkom pokusu o vraždu, znásilnenia, krádeže alebo inej trestnej činnosti a mohol bez problémov a rizika zabrániť tomuto činu, ale neurobil to, dopustil by sa veľkého etického priestupku proti láske, spravodlivosti a solidarite s ostatnými, ak nie proti zákonu krajiny. Ak je teda Boh všemohúci a vidí všetky tieto zverstvá skôr, ako sa stanú, ale neurobí nič, aby im zabránil, potom jednoducho nemôže byť milujúcim a dobrým Bohom. Buď takýto Boh neexistuje, alebo nemá moc akokoľvek zasiahnuť.

Silné slová, vážna a nekompromisná obžaloba. Ide na ne vôbec nejako reagovať? Poďme sa pokúsiť na tento problém pozrieť z viacerých rôznych pohľadov.

Vopred avizujem, že pravdepodobne neexistuje žiadna jednoduchá odpoveď o jednej vete. Skôr je potreba sa zamyslieť nad viac rôznymi, na sebe takmer nezávislými skutočnosťami. Verím však, že dohromady všetky predložené pohľady veľmi silne otupujú ostrie tejto silnej námietky proti Bohu. Tématicky som ich rozdelil do 10 bodov.

1) Ak je Boh všemohúci, prečo nezasahuje? O našej slobodnej vôli...

Prečo nezasiahne proti...? Môžeme doplniť akékoľvek zlo, ktoré nás napadne. Od veľkých prírodných katastrof, vojen, úkladných vrážd, podvodov, krádeží až po nenávistné ohováranie a zneužívanie nevinného človeka. Prečo to všetko trpí? On je všemohúci! Úprimne povedané, nemám veľmi jasnú odpoveď. Nie som Boh, takže neviem, prečo sa rozhoduje tak alebo onak. Verím však, že jednoduchou logickou úvahou sa dá dospieť k veľmi pravdepodobnej odpovedi. Jeden môj priateľ to vyjadril veľmi pekne:

"Uveďme si príklad. Brutálny sériový vrah už zabil deväť ľudí bez zjavného dôvodu a plánuje zabiť ďalších. Vie Boh, čo má za lubom? Môže zabrániť vraždám? Je to Boh, takže povedzme, že vie a môže. Ale bez ohľadu na to, ako to urobí, nemôže zabrániť jednej veci. Bude musieť vstúpiť do slobodnej vôle tohto vyšinutého jedinca a zvrátiť ju. Vrah, samozrejme, rovnako ako my ostatní, má slobodnú vôľu, ktorú využíva nespočetnekrát denne. Povedzme, že by nám vôbec nevadilo, keby Boh urobil práve toto. Boh, ktorý by zastavil ruku vraha a zabránil tak nespravodlivému krviprelievaniu, by sa páčil takmer každému. No a čo iné zverstvá? Nemohol by Boh podobne zabrániť znásilneniu? A čo zneužívanie alebo mučenie detí? Som si istý, že aj v tomto prípade by takmer všetci súhlasili s božím zásahom, aj keď by to znamenalo nevyhnutné porušenie slobodnej vôle násilníka. Ale prečo by sa to malo nakoniec skončiť? Aký zmysel má porušovať slobodnú vôľu šéfa Al-Káidy, ale nerobiť nič viac v súvislosti s nezákonným predajom zbraní tejto organizácii, ktorý sprostredkúva ministerský námestník, ktorý nerobí o nič viac než "len podvádza" alebo "klame"? Ale teraz ma to zaujíma... ukradli ste niekedy niečo malé? Podviedli ste niekedy niekoho, kto klamal alebo podvádzal? Poznám odpoveď. Ak má Boh zo sveta vykoreniť morálne zlo, potom musí zasiahnuť do slobodnej vôle každého z nás, pretože ako všetci v hĺbke srdca vieme (alebo nám to potvrdia tí, ktorí s nami žijú), každý z nás v živote urobil nejaké zlo."[16]

Inými slovami – ak by mal Boh zastaviť a zlikvidovať zlo, musel by zastaviť a zlikvidovať aj teba , drahý čitatel! Zlo je zlo. Iste, niektoré je horšie, iné menej závažné. Bohu sa však protiví ako vražda, tak obyčajná lož alebo "pouhá" nenávisť voči druhému človeku. Ak by teda Boh potieral všetko zlo, musel by vstúpiť do slobodnej vôle človeka vždy, keď na nejaké zlo len pomyslí. To by však bolo v rozpore s tým, čo sme si povedali už skôr. Boh stvoril človeka aj preto, aby s ním prežíval osobný vzťah naplnený láskou. Zveril nám autoritu nad všetkým tvorstvom a urobil z nás svojim spôsobom partnerov a spolupracovníkov. Ak by však okamžite a vždy zasahovala do slobodného konania každého človeka, boli by sme len bábkami a vôbec by sme nemohli existovať ako slobodné bytosti.

Preto možno môžeme hľadať odpoveď na existenciu zla tiež v tomto podobenstve, ktoré rozprával Pán Ježiš. Pekne vyjadril myšlienku, v ktorej môžeme vidieť náznak Božieho utrpenia z existencie zla:

"Nebeské kráľovstvo je podobné človeku, ktorý na svojom poli zasial dobré semeno. Kým však ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel. Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, vtedy sa ukázal aj kúkoľ. Sluhovia prišli k hospodárovi a povedali mu: 'Pane, či si na svoje pole nezasial dobré semeno? Kde sa potom vzal kúkoľ?' On im odpovedal: 'To urobil nepriateľ.' Sluhovia sa ho spýtali: 'Chceš, aby sme išli a vyzbierali ho?' On však odpovedal: 'Nie! Aby ste pri zbieraní kúkoľa nevytrhali súčasne aj pšenicu. Nechajte oboje rásť spolu až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Vyzbierajte najprv kúkoľ a zviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zvezte do mojej stodoly." (Matúš 13,24–30)

2) Povedomie o existencii morálnych hodnôt - zlo dokazuje existenciu Boha

Odvážne tvrdenie, však? Ale čo je zlo? Ako by ste ho definovali? Verím, že tak ako je tma len nedostatkom svetla, tak je aj zlo nedostatkom dobra. Preto ak existuje zlo, logicky musí existovať aj dobro. Okrem toho, ako je možné, že si uvedomujeme, čo je zlo a čo dobro? Zamysleli ste sa niekedy nad tým?

Ako vieme, že nie je správne kopať do nôh starej ženy o barlách? Ako to, že máme súcit s hladnými na druhom konci sveta? Prečo niekde v srdci cítime, že veci, ktoré robíme, často nie sú dobré? Odkiaľ sa vzalo toto vedomie, táto miera dobra a zla? Kto "zakódoval" tento "detektor" do našich sŕdc? Pretože ak neexistuje Boh, nehovorte, že niečo je zlé alebo dobré, pretože zlo neexistuje! Je to len chémia v mozgu, ktorá reaguje na určité podnety. Zlo neexistuje. Nie je rozdiel medzi vraždou a romantickým vyznaním lásky! Len chémia. Jedno robí niekoho šťastným, druhé mu berie život. No a čo? Aj tak zomrie, galaxia jedného dňa zanikne a nikto po ňom nezostane. Život je len náhoda, nehoda, nič. Prečo by sme sa teda mali zaoberať napríklad systematickou genocídou miliónov Židov počas druhej svetovej vojny? Znie to šialene a absurdne? Máte v hĺbke duše pocit, že nie je správne? Súhlasím s vami. Ale presne to v podstate hovorí materialistický názor, ktorý učí, že Boh neexistuje a všetko je tu len náhodou. Práve ateistickí filozofi správne dotiahli nevieru v Boha do dôsledkov, keď vyslovujú výroky typu "sme len bahno na planéte", "zvláštna náhoda v stojatých vodách" atď. Prečo sa teda vzrušovať nad bahnom, náhodou, hrou prírody, kozmickým omylom?

Znovu si požičiam trefné slová Jiřího Lema: 

"Ak uznáme, že dobro a zlo skutočne existujú, musíme mať logicky aj niečo, čo nám pomôže ich od seba odlíšiť. Kvalita hokejového brankára sa napríklad meria počtom chytených striel. Všetci asi súhlasíme s tým, že gólman, ktorý za zápas pochytá 43 z 45 naňho vyslaných striel, je určite lepší ako ten, ktorý ich v rovnakej prestrelke chytí iba 5. Máme tu dokonalú a objektívnu mierku. Podobne tomu ale musí byť aj v rovine morálneho konania. Vieme všetci veľmi dobre, že sebectvo je zlé a nesebeckost dobrá. Dokážeme sa vždy zhodnúť na odsúdení zbabelého činu a ocenení nezištných skutkov statočnosti. Vieme iste, že klamať je zlé a hovoriť pravdu dobré.Hodnotu morálnych činov s krátka takmer vždy dokážeme jasne rozoznať a určiť im miesto na pomyselnej hodnotiacej stupnici. Na to, aby sme to boli schopní urobiť, musíme jednotlivé motívy či skutky merať s určitým univerzálnym, na ľuďoch nezávislým morálnym štandardom, ktorý je v nás nejakým spôsobom zabudovaný."[17]

Ponúka sa tu otázka –kde sa tento morálný štandard vzal? Aký je jeho zdroj? Ako kresťania veríme, že toto vedomie nám vnukol sám Boh prostredníctvom nášho svedomia. Tieto nepísané normy sú odrazom samotnej Božej prirodzenosti. Podľa môjho názoru je teda logické a veľmi pravdepodobné, že ak existuje zlo, ktorého sme si živo vedomí prostredníctvom nejakej vyššej morálnej normy, potom existuje aj jeho najvyšší zákonodarca.

Tento bod by som zakončil ďalšou myšlienkou z rovnakého zamyslenia:

"Je nejaká iná možnosť? Áno je. Môžete tiež veriť tomu, že sa tento nefyzický morálný zákon,rovnako ako napokon všetko iné v predstave materialistu, tak nejako sám vyvinul. Môžete veriť tomu, že sa tak stalo pôsobením morálneho rozmeru jednoduchých prirodzených procesov ako erózia lebo gravitácia z plynov alebo kameňov. Priznám sa, že si to celé nejako neviem predstaviť. Tiež neviem, prečo by som sa mal voči niečomu takému cítiť zaviazaný treba neklamať, aj keď by mi malá lož bola na prospech. Ak ste toho názoru, že Boh neexistuje, bude lepšie, ak prestanete hovoriť o zle vo svete. Toto slovo nemá vo vesmíre plnom kameňov a prachu veľký zmysel."[17]

3) Božia odpoveď na existenciu zla

Philip Yancey, svetoznámy kresťanský autor vo svojej knihe "Sklamaný Bohom" vyriekol myšlienku, že "Kríž, najuniverzálnejší obraz kresťanského náboženstva, je dôkazom toho, že Bohu nie je ľahostajné naše utrpenie a bolesť. On na ňom zomrel. Je to jedinečný symbol medzi všetkými svetovými náboženstvami. Mnohé z nich majú bohov, ale len jedno má Boha, ktorému záležalo na ľuďoch natoľko, že sa stal človekom a zomrel." [18].

Základné posolstvo kresťanstva je o utrpení a zle, ktoré doľahlo na samotného Boha. Na Jeho syna. Pokiaľ bol ochotný nechať na seba dopadnúť všetky dôsledky zla (zdôrazňujem, že nášho), aby týmto mnohé zachránil od isté záhuby – je potom vhodné ho obviňovať z existencie zla? Je to, ako keby sme obviňovali výrobcov automobilu z toho, že sme kvôli našej chybe nabúrali. A obviňovanie by neprestalo ani vtedy, keď by nám tento výrobca zadarmo vozidlo odtiahol a ponúkol vozidlo úplne nové.

Možno týmto božím aktom nedostaneme odpoveď na otázku "prečo", dostaneme tým však odpoveď úplne iného charakteru, ktorá vydá za tisíce slov – Boh je v tom s nami a bol ochotný (hoci vôbec nemusel) do tohto sveta zasiahnuť. Súhlasil s tým, že bude popravený! Čo viac, ak je táto zvesť pravdivá, potom tento akt ukazuje na jednoznačný fakt, že Mu na nás záleží a miluje nás. Bohdokázal svoju lásku k nám tým, že za nászomrel!

V Biblii je napísané: 

"Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život." (Ján 3,16)

Existencia zla teda ani z tohto pohľadu nemôže byť argumentom proti kresťanskému Bohu, pretože práve kresťanstvo adekvátne reaguje na existenciu zla. Boh rozumie našim bolestiam a trápeniam, pretože ich sám zažil!

4) Satan

Mnohí skeptici nemajú radi argument o Satanovi, pretože ho považujú za obviňovanie imaginárneho nepriateľa. Z biblického hľadiska však satan a jeho démoni zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v otázke zla a utrpenia vo svete. Je smutné, že dokonca aj niektorí kresťania neveria v existenciu satana, démonov, a teda ani anjelov. Dôležité však je, že v nich "uveril" sám Boh - Ježiš Kristus. Napríklad o satanovi (diablovi) povedal toto:

"Vaším otcom je diabol a chcete plniť žiadosti svojho otca. On bol od počiatku vrahomľudí a nestál v pravde, lebo v ňom niet pravdy. Keď hovorí lož, hovorí z toho, čo mu je vlastné, pretože je klamár a otec lži." (Jn 8,44)

Nie nadarmo preto Biblia kresťanov nabáda k nasledujúcemu: 

"Oblečte sa do plnej Božej výzbroje, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla. Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám, mocnostiam, vládcom tohto temného sveta a proti duchom zla v nebesiach. Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v ten deň zla odolať a tým, že všetko prekonáte, obstáť." (Efezanom 6,11–13)

Aj autor vyššie uvedeného textu videl duchovné pozadie prenasledovania, mučenia, vraždenia a iných krutostí, ktorým boli vystavení prví kresťania. Ako tieto entity fungujú a zasahujú do nášho sveta? O tom nemáme presné informácie. Biblia nehovorí veľa o ich fungovaní. Zo skúseností mnohých kresťanov v priebehu dejín však môžeme usúdiť, že môžu získať tým väčší vplyv, čím viac im to človek alebo Boh dovolí. Brány k ich väčšiemu vplyvu v živote človeka sú viaceré. Pre zjednodušenie ich zhrňme takto:

• hriech človeka (porušovanie božích zákonov a princípov)

• falošné náboženstvá a modloslužba (služba a uctievanie kohokoľvek/čokoľvek iného ako samotného Boha)

• účasť na okultných praktikách (mágia, vyvolávanie duchov, horoskopy, joga, veštectvo, rôzne zasvätenia, mnohé metódy alternatívnej medicíny ai)

• vedomá vzbura proti Bohu, Jeho odmietnutie atď.

Niektorým z týchto bodov sa budeme venovať na inom mieste. Pre účely tejto otázky si však vystačíme s informáciou, že duchovné bytosti zasahujú do nášho fyzického sveta. Snažia sa ovplyvňovať a nabádať konkrétnych jednotlivcov, aby robili čokoľvek, čo je v rozpore s Božou vôľou alebo čo vedie k rôznym formám deštrukcie. Najčastejšie tak robia prostredníctvom ľudí, ktorí im to vedome alebo nevedome (najčastejšie) umožňujú. Hlavným cieľom tohto zasahovania je ničiť a odvádzať ľudí od pravého poznania Boha a dôverného vzťahu s ním.

5) Premena zla na dobro - všetko zlé je k niečomu dobré

Tento bod bude pre mnohých trochu kontroverzný. Verím však, že vychádza z osobných skúseností mnohých rôznych ľudí. Určite tým nechcem znižovať vážnosť zla ani ho nijako legitimizovať. Nižšie opísaný princíp tiež nemožno aplikovať univerzálne, ale existencia zla nesie aj tento odtieň. Keď sa totiž na ľudské utrpenie pozrieme z perspektívy príležitostí, je tu obrovský priestor pre našu formáciu, rast a vyššiu aktivitu v oblasti dobra.

Ilustrujme si to na niekoľkých príkladoch. Úprimne povedané, bolí ma každé zlo, ktoré ma postihne. A koho nie? Ale nemusíte byť ani veriaci, aby ste mi povedali, že pri spätnom pohľade sa človek na rôzne ťažké situácie pozerá inak. Môžeme sa na veci pozrieť z inej perspektívy a spätne spoznať, že aj niektoré zlé udalosti či okolnosti nám paradoxne priniesli veľa dobrého. Vo svojom osobnom živote som zažil niekoľko nepríjemných období, ktoré by som dobrovoľne nechcel prežiť znova. Za mnohé z nich som však nakoniec vďačný! V mojom prípade sa Boh rozhodol použiť to zlé, aby to premenil na dobré. Zlo nemalo posledné slovo. A za to som Bohu veľmi vďačný. Paradoxne, práve utrpenie a ťažkosti nás často posúvajú ďalej a pomáhajú nás formovať. Môžeme sa veľa naučiť, vziať si ponaučenie a možno získať novú perspektívu. Vo svojom živote som stretol mnoho ľudí, ktorí mi túto zásadu potvrdili. Po čase boli často vďační za zlo a utrpenie, ktoré ich postihlo.

Patril k nim aj človek, ktorý bol dlho mučený, väznený, mal polámané končatiny, a predsa ho Boh nadprirodzeným spôsobom uzdravoval a vyslobodzoval. Vrelo odporúčam jeho knihu Nebeský človek, kde opisuje svoje skúsenosti pretkané zázrakmi a utrpením z prostredia Číny.

Jeden z ďalších, s ktorým som mal tú česť sa osobne stretnúť, sa tiež výrazne líši od všetkých ostatných. Dovoľte mi, aby som vám stručne predstavil jeho príbeh.

Allan Buchanek

Osobne som snáď nestretol človeka, ktorý by prežil viac fyzické bolesti a utrpenie ako Allan Buchanek z USA. Tento človek bol obeťou požiaru naftovej rafinérie. Utrpel hlboké popáleniny na 60% tela, jeho priateľka zomrela. Lekári mu nedávali nádej na prežitie. Avšak Allan na úžas lekárov nezomrel. Mnoho ľudí sa za neho modlilo. Po nejaké dobe sa lekári rozhodli pre sériu operácií, ktoré by ho dali do poriadku. Počas siedmej operácie mu prestalo biť srdce, nastala klinická smrť. Chirurg otvoril jeho hrudný kôš a srdce mu masíroval interne. Po 7 minútach ho vrátili späť. Žiadne poškodenie mozgu ani srdca. Pri ôsmej operácii srdce zlyhalo znova. Telo už nedokázalo prijať anestetiká. Chirurg mu hrudný kôš znovu otvoril a masíroval srdce. Teraz však klinická smrť trvala oveľa dlhšie, ako je oficiálny lekársky časový limit, kedy je ešte možno zachrániť pacienta bez následkov (k nevratnému poškodeniu mozgu bez kyslíka dochádza po cca 5 minútach bez kyslíka). Počas týchto ťažkých minút ten istý veriaci chirurg zápasil o jeho život a nahlas sa modlil k Bohu o jeho záchranu. Po 10 minútach mu ostatní lekári na operačnej sále dôrazne odporučili, aby ho "nechal ísť", pretože už bol mŕtvy. Aj keby mu srdce znovu naštartovalo, mozog mu bez poškodenia určite nezostane. Po dlhých 15 minútach, ktoré sa javili ako večnosť, začal dýchať. Bez akýchkoľvek následkov alebo poškodenie orgánov! Lekári žasli. Nasledujúce operácie sa museli uskutočniť bez anestetík. Jeho krik od bolesti bolo počuť v celej nemocnici. Dvakrát mal to šťastie, že od bolesti upadol do bezvedomia. Operácie však museli prebehnúť, lebo dochádzalo k vážnym komplikáciám (prsty a ústa zrastali dohromady, rovnako tak ruky k boku tela, pretože boli ešte stále bez kože). Po tomto hroznom obdobie sa Allan zotavoval. Prechádzal veľmi ťažkým obdobím. Klel a nadával Bohu. Vysmieval sa myšlienke, že by mohol existovať milujúci Boh. Kamarátke, ktorá o neho starala a o milujúcim Bohu mu stále rozprávala, raz povedal pri zápachu spáleného mäsa a hnisajúcich rán toto:

"Ja Bohu nič nedlžím! Pozri, čo ten tvoj láskavý Boh urobil pre mňa! Zničil mi životný sen… a ty chceš, aby som šiel teraz do kostola počúvať, ako mi o ňom niekto bude vykladať? Ak je tvoj Boh Bohom lásky, tak ja ho takého určite nepoznám..."

Ako to s Allanom dopadlo? Nakoniec sa ho Boh vnútorným spôsobom dotkol, dal sa mu spoznať a Allan mu odovzdal svoj život. Prežil vnútorné obrátenie, zakúsil slobodu, ktorá je iba v Pánovi Ježišovi. Odvtedy začal jazdiť po svete so svojim príbehom a rozpráva o Bohu lásky napriek utrpenie, ktorým si prešiel. Keď som sa ho raz v súkromie vypytoval na niekoľko otázok, nevynechal som ani tú, ako sa pozerá na všetko to zlo, ktoré ho stretlo. Odpoveď ma prekvapila. Hoci na túto dobu nerád spomína, je za toto všetko svojím spôsobom vďačný. Keby sa to nestalo, nepoznal by Boha a nemohol by zažiť mnoho ďalších dobrých vecí, ktoré nasledovali. Allan je teraz ženatý a má štyri deti. Jeho láska k ľuďom a pozitívne naladenie sú nákazlivé.

Alebo si skúste zadať do vyhľadávača meno Nick Vujicic a vypočujte si nejakú z jeho prednášok. Ide o človeka, ktorý sa narodil bez rúk aj nôh. Možno budete šokovaní jeho pozitívnym prístupom k životu vrátane jeho hendikepu.  

A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Mohli by sme pokračovať v tisícoch príbehov a osobných svedectiev ľudí, ktorí by potvrdili, že určité zlo sa zmenilo na dobro alebo prinieslo dobro. Dokonca veľa z nich tvrdí, že nejaké veľmi bolestné zlo bolo v skutočnosti to najlepšie, čo ich v živote mohlo stretnúť! Až tak neuveriteľné podoby existencie zla môže nadobúdať. Aj keď to môže znieť bezcitne, strata milovanej osoby môže upevniť a zaceliť narušené vzťahy medzi príbuznými. Zatopený dom po povodni môže byť príležitosťou na prejavenie solidarity a lásky medzi priateľmi. Strata milovanej osoby nám môže pomôcť utriediť si priority a viac si vážiť, že ich máme. Tam, kde dochádza k nespravodlivosti, máme príležitosť priniesť spravodlivosť, lásku, pomoc a nádej. Tam, kde vzniká bolesť a zlo, je tiež príležitosť prejaviť súcit a vytvárať dobro.

To neznamená, že zlo je dobré a treba ho vyhľadávať. Chcel som však na praktických príkladoch ukázať, že aj so zlom môže Boh pracovať a použiť ho na dobré veci alebo na svoje ciele.

6) Vedľajší produkt – funkcia STOP

"Boh nám šepká v našich radostiach, hovorí k nám cez svedomie, ale volá k nám aj cez bolesť. Je to jeho megafón, ktorým chce prebudiť hluchý svet." (C.S.Lewis) [19]

 Podstatou celé myšlienky je smutný fakt, že nás pohodlné, niekedy lenivé a tvrdohlavé ľudstvo často zastaví od cesty do záhuby jedine niečo, čo s nami poriadne zatrasie . Ak nás stvoril Boh pre seba a svoju slávu, potom máme ako padnuté ľudstvo problém. Boha nepoznáme, odmietame a nechceme Ho počúvať. Chceme ísť svojou vlastnou cestou, nechceme nám do "nášho" života nechať niekoho hovoriť. Čo ak je táto cesta cestou do pekiel? Pre Boha sme boli stvorení, teraz sme však od Neho oddelení. Čo bude po našej smrti? Boh bude musieť mnohých vykázať zo svojej prítomnosti. Keď potom mnohí spoznajú, čo stratili, čo mohli získať a kto je skutočný Boh, potom bude neskoro. Pocity týchto ľudí sa možno dajú vyjadriť opisom Ježiša, keď o tomto údele hovoril. "Tam bude plač a škrípanie zubami...," hovoril (Matúš 13,42). Skúste sa zamyslieť, čo by ste robili na Božom mieste (rešpektujúc slobodnú vôľu, o ktorej sme už hovorili). Keby ste vedeli, že všetci ľudia smerujú od vás preč a do záhuby. Boh rešpektuje naše rozhodnutia, dokonca aj tie, ktoré mu ubližujú. Možno práve preto na nás necháva dopadnúť celú váhu zla, aby sme si uvedomili, že nie sme takí všemocní a nezávislí, ako si často myslíme! Až vtedy, keď si uvedomíme našu stratenosť a bezmocnosť, nám dôjde, kto je ten, kto túto moc má. Až potom sa k Nemu často obraciame a hľadáme Ho. Ak ale v dôsledku krátkodobého zla zachránime svoju dušu od života bez Boha, alebo sa vrátime zo scestie, potom je to cena nanajvýš prijateľná.

Inými slovami, ak skutočne žijeme v odlúčení od Boha a v aktívnej vzbure proti nemu (vedome alebo nevedome), potom je absolútne najdôležitejším cieľom zmierenie s Bohom. A ak nás k tomuto zmiereniu musia priviesť niekedy veľmi nepríjemné skúsenosti, ktoré na nás Boh dopustí (alebo dokonca privolá) - potom hoci z ľudského hľadiska môžu byť bolestným zlom - tieto "zlá" sú v skutočnosti nevyhnutné na dosiahnutie absolútneho dobra.

7) Žneme to, čo sme zasiali

Veľmi veľkú časť zla, ktorú zakúšame a ktorú Bohu vyčítame, môžeme pripísať nášmu jednaniu. Táto skutočnosť bola ilustrovaná v predchádzajúcej otázke na jednej jedinej smutnej téme – svetový hlad. Podobných tém by sme našli desiatky (či už sa jedná o náš prístup k prírode, základným planetárnym zdrojom, znečisťovaniu, politike, vykorisťovaniu druhých, uvoľnenej sexualite, alebo nášmu zdraviu). Takto by sme mohli pokračovať ďalej.

A čo zlo a nešťastie, ktoré preukázateľne človek nezavinil?

Hoci v mnohých prípadoch by sme nakoniec našli vinníka v človeku (napr. rôzne prírodné katastrofy sú len dôsledkom ničenia našej planéty a ekosystémov), nemôžeme poprieť, že mnohé katastrofy a bolesti objektívne "nikto" nezavinil (napr. nešťastné náhody, útoky zvierat atď.). Tu sú odpovede na ďalšie body tejto otázky, napriek tomu mi dovoľte iný pohľad.

Tak ako je bolesť v našom tele signálom, že v našom živote nie je niečo v poriadku (napr. máme zlý životný štýl, nedostatok spánku, príliš veľa stresu atď.), rovnako môžeme vnímať aj nezavinené okolnosti, ktoré prinášajú bolesť a spôsobujú zlo. Sú jasným nositeľom informácie = niečo nie je v poriadku. S našou planétou, s našou krajinou, s naším prístupom k sebe navzájom...

8) Dopúšťa, ale neopúšťa…

Skúsenosť mnohých ľudí, ktorí prežili radikálnu premenu a stretnutie s Bohom, kopíruje často veľmi podobný scenár – tvrdo na nich doliehal nejaký druh zla. Potom však, čo Bohu povedali svoje áno, neboli na svoje problémy sami. Do tohto zla Boh vstúpil a pomáhal ich riešiť. Nikde však nezasľubuje, že sa Jeho deťom (tj veriacim) zlo vyhne oblúkom. Skúsenosti nespočetných kresťanov (aj moje vlastné) toto potvrdzujú. Boh nám však dáva silu a útechu všetko ustáť. Apoštol Pavol, ktorý je jedným z hlavných autorov Nového zákona a bol Bohu bližšie ako málokto iný, prechádzal aj mnohými súženiami. Raz ich popísal vo svojom liste takto:

"tri razy ma palicovali, raz kameňovali, trikrát som prežil stroskotanie lode, noc a deň som zápasil na otvorenom mori. 26Často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách hroziacich od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi, 27v námahe a lopote, často bez spánku, o hlade a smäde, často v pôstoch, v chlade a v nahote" (Druhý Korinťanom 11,25-27)

Bol väznený, prenasledovaný a mučený rôznymi spôsobmi, ale sám opísal nadprirodzený pokoj, ktorý mu umožnil chváliť Boha a radovať sa aj v takej ľudsky beznádejnej situácii, akou bolo väzenie a iné nebezpečné situácie. Túto skutočnosť vyjadril takto:

"Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi." (Filipanom 4,6-7)

Podľa môjho názoru má každý človek možnosť hľadať Boha. Aj keď o ňom nič nevie a nikto mu o ňom nepovedal. My sami sme často krátki na problémy tohto sveta, ale ak pokorne prijmeme Boha ako svojho Otca a Stvoriteľa, Boh nám dá silu čeliť problémom. Nie je to ľahké, často to bolí, ale je tu niekto, kto je väčší a mocnejší ako akékoľvek zlo.

Inými slovami, Boh má všetko pod kontrolou. A to sa týka aj zla. Ani jedna dažďová kvapka nespadne na zemský povrch bez jeho vedomia. Preto aj zlo je čiastočne obmedzené a má stanovené hranice. Keby to tak nebolo, už dávno by sme boli zničení a vyhladení.

Konieckoncov tým, ktorí Boha ctia a nasledujú, zasľúbil toto:

"Skúška, ktorá na vás doľahla, je len ľudská. Boh je však verný. On nedopustí, aby ste boli skúšaní nad svoje sily, ale so skúškou dá aj východisko, aby ste ju vládali zniesť." (Prvý Korinťanom) 10,13)

Hoci je pravdou, že mnohých ľudí utrpenie paralyzuje a pripravuje o vieru, existuje ešte jeden úplne protichodný fenomén, ktorý potvrdzuje vyššie uvedený biblický výrok. Philip Yancey, ktorý uskutočnil široký výskum na tému utrpenia, napísal, že keď navštevoval ľudí trpiacich nejakou veľkou bolesťou, tak ho prekvapovalo, aké mala táto bolesť prekvapujúce účinky – vyzeralo to, že utrpenie skôr posilňovalo vieru trpiacich, nie naopak [18].

9) Ateizmus nedáva vysvetlenie ani nádej

Je samozrejme pochopiteľné, prečo majú ľudia problém s existenciou láskyplného a mocného Boha vo svete plnom zla. Keď však pôjdeme do dôsledku, ateizmus nám veľmi nepomôže (rovnako ako mnohé iné filozofie a náboženstvo). Naopak. Ak sme totiž iba výsledkom nespočetných náhod biologického a chemického charakteru, potom prečo sa kvôli zlu vzrušovať? Ako sme si už uviedli v bode 2) tejto otázky, pokiaľ neveríte v Boha a prijímate ateisticko evolučný pohľad na tento svet, potom vás otázka zla nemusí trápiť, pretože nedáva zmysel. Preto súhlasím s výrokom, ktorý napísal John Blanchard vo svojej publikácii "Kde je Boh, keď sa dejú zlé veci?":

"...Reči o všemocnom, milujúcom Bohu možno neposkytnú takýmto ľuďom okamžitú alebo úplne uspokojivú odpoveď, ale ateizmus im nemôže poskytnúť ani vysvetlenie, ani útechu. Poskytuje ateizmus dostatočnú útechu ľuďom, ktorí premýšľajú, cítia, plačú, trpia a majú veľa otázok? Stačí trpiacim ľuďom vysvetliť, že tragédie a katastrofy sú len nepríjemnou hrou náhody a že pravda, hodnoty a nádej sú len výplodom ľudskej fantázie? Musíme odsúdiť trpiace ľudstvo na úplnú temnotu, ktorá zostane, keď vymažeme Boha?" [20, s. 32]

10) Dočasný stav vecí

Ako posledná bod chcem zdôrazniť fakt, že všetko zlo, ktoré sa pod slnkom deje, je dočasné! Z pohľadu večnosti je v skutočnosti celý beh ľudských dejín z časového hľadiska zanedbateľný. Treba si uvedomiť, že súčasný stav sveta nie je božím zámerom! Žijeme v porušenom svete, ktorý speje ku svojmu zániku a novej obnove. Tento stav nebude existovať večne! Napriek tomu Boh nezostáva stranou, a hoci sa to môže zdať nedostatočné, celkom často (aj zázračne) zasahuje a chráni jednotlivcov i národy. Keby tak nečinil, dávno by sme tu neboli. Snáď by sme teda ľudské utrpenie mohli prirovnať k pôrodným bolestiam matky, ktorá keď porodí, pre radosť z dieťaťa na všetku bolesť zabudne a potom už sa len raduje…

"Od trónu som počul mohutný hlas: "Pozri, Boží stánok medzi ľuďmi. Boh bude s nimi prebývať a oni budú jeho ľudom; on sám, ich Boh, bude s nimi. 4Zotrie im z očí každú slzu a smrť už viac nebude, ani smútok, ani nárek, ani bolesť už nebude, lebo čo bolo skôr, sa pominulo." A ten, čo sedel na tróne, povedal: "Hľa, všetko tvorím nové." A dodal: "Napíš, že tieto slová sú verné a pravdivé."" (Zjavenie Jána 21,3-5)

Čo povedať na záver? Verím, že Boh zariadil všetko tak, aby človek mohol žiť v harmónii so sebou aj svojím okolím. Slobodným rozhodnutím si však vybral vlastnú cestu, cestu bez Boha. Táto cesta však k prosperite, šťastiu a radosti nevedie ani nikdy nepovedie. Hoci to možno bude znieť tvrdo, za všetko zlo a utrpenie si môžeme v konečnom dôsledku ako ľudstvo sami! Áno, niektorí viac, iní menej. Dôsledky si ale musíme niesť v rôzne intenzite všetci (napr. i deti). Ale tak, ako skrze jedného človeka (Adama) prišiel do sveta hriech, tak skrze jedného, Ježiša Krista, môžeme byť oslobodení od večného dôsledku tejto vzbury proti Bohu.

Áno, Boh nám zámerne nedáva odpovede na všetky naše otázky "prečo", ktoré sa týkajú zla. Svojím spôsobom nám však nič nedlhuje! My sme tí, ktorí rebelujú. Napriek tomu nám dáva informácie, ako to všetko začalo a hlavne – kam celé dejiny smerujú. Biblia ide hlbšie k podstate toho, čo potrebujeme vedieť.

Drahý čitatel, zlo a utrpenie raz pominie. Boh to sľubuje. Raz celý beh ľudských dejín ukončí a ďalej nedovolí, aby existovalo. Ak ešte existuje, potom je to preto, že má s nami trpezlivosť a nechce, aby si bol spolu s týmto zlom zmetený aj ty. Pretože ak s Bohom nie si uzmierený, nemôžeš prísť do Jeho prítomnosti.

Záverečné zhrnutie

Existencia zla je všeobecne považovaná za jeden z najsilnejších argumentov proti existencii dobrého (kresťanského) Boha. Napriek mnohým vážnym argumentom so zlom spojené máme veľa dôvodov veriť, že je Boh dobrý a zlo ako také nie je Jeho prvotné vôľou, vo ktoré by sa sadisticky vyžíval. Naopak, bude raz porazené a jeho pôsobenie odstránené.