19. otázka – Ak všetko stvoril Boh, nestvoril potom aj zlo?

"Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení." (Ježíš Kristus; Matúš 5:6)

Pokiaľ platí téza, že všetko stvoril Boh, potom je logické sa domnievať, že aj zlo je Jeho produktom, premýšľajú niektorí. Problém je však v tom, či môžeme na zlo pozerať rovnako ako na strom, gazelu či kameň. V predchádzajúcej otázke som spomenul myšlienku, že zlo je nedostatkom dobra (rovnako ako je tma iba nedostatkom svetla). Uvediem ešte ďalší prímer: Čo je to diera? Je možné ju stvoriť? Myslím, že nie! Môžeme síce zasiahnuť do zeme a dieru vytvoriť, v pravom slova zmysle však žiadna diera neexistuje. Jedná sa iba o ľudský opis skutočnosti, kedy je určitá vec (krajina, drevo, igelitová taška) narušená a chýba jej časť vlastného materiálu. Preto má pojem diera význam iba v kontexte iných stvorených vecí, bez ktorých nemôže existovať. Inými slovami – dieru tvorí materiál, ktorý jej dáva možnosť vzniku. Preto sa domnievam, že ani diera ani zlo nie sú stvorené priamo. Sú skôr následkom vzniku bytostí (ľudí a démonov), ktoré tieto pojmy uvádzajú do života svojim správaním a svojimi vlastnosťami. Boh nestvoril diery ako také, stvoril však veci, ktoré vznik diery umožňujú. Rovnako tak nestvoril priamo zlo, ale stvoril slobodné bytosti, ktoré majú možnosť výberu – robiť veci dobré či zlé.

Preto – ak sa budeme baviť o zlu vo spojitosti s Bohom – možno z kontexte situácie vyvodiť, že ho v určitom zmysle skôr dopúšťa a kvôli slobodnej vôli dočasne toleruje. Napriek tomu aj v Biblii nájdeme množstvo príkladov, keď Boh iniciatívne "vpúšťa" zlo do života národov, rodov či jednotlivcov. Ako na tieto božie zásahy reagovať?

Samotnú odpoveď by som rozdelil na 2 oblasti, pričom každá z nich prináša do celej problematiky svoj diel svetla.

Pôvod zla a jeho úloha v ľudských dejinách

Ak chceme hovoriť o zle a o tom, ako sa vôbec dostalo na svet, prečo ho Všemohúci Boh nepotláča a ako jedného dňa skončí, musíme ísť k jeho koreňom. Verím, že tieto úvahy nám pomôžu lepšie pochopiť a prijať skutočnosť, že napriek všetkému zlu, ktoré nás obklopuje, môže existovať milujúci a všemocný Boh.

Celý príbeh zla začína ďaleko pred prvým človekom. Boh pred nami stvoril duchovné bytosti, tzv. anjelov. Jeden z najvyšších a najdokonalejších z nich bol Lucifer (doslova "nositeľ svetla"). Pôvodne išlo o nádhernú a inteligentnú bytosť, ktorá spolu s ostatnými slúžila Bohu. Nevieme, čo presne sa vtedy stalo. Možno mu jeho postavenie a veľkosť oproti ostatným anjelom vliezla "na mozog". Zameral sa sám na seba a stratil zo zreteľa Boha. Prestal byť spokojný so svojím postavením pred Bohom a chcel viac moci.

Verím, že na to nemal objektívny dôvod! Začala vzbura, do ktorej satan (doslova "protivník" – predtým Lucifer) zatiahol aj mnoho ostatných anjelov, ktorí sa pridali na jeho stranu. Pre harmonický vzťah musí existovať dôvera a sloboda. Dôveru však satan narušil a možno zasial semeno pochybností o tom, že Boh nie je taký, ako sa prezentuje. Keďže aj sám Pán Ježiš povedal o satanovi, že je otcom klamstva, možno predpokladať, že i v tejto vzbure hrali rolu klamstvá a intrigy. Nakoniec Boh vyhnal satana zo svojej prítomnosti spolu s mnohými ďalšími anjelmi. Odvtedy zohrávajú v našich dejinách veľmi dôležitú úlohu práve tzv. padlí anjeli = démoni.

Takže jednoduchá otázka znie, prečo Boh nezasiahol na začiatku? Prečo jednoducho neodstránil Satana? Veď by nikdy nemohol hrať svoju úlohu zvodcu s prvými ľuďmi a nemohlo by vzniknúť ďalšie zlo. Miliardy ľudí by nemuseli trpieť! Na druhú z týchto otázok sme už niekoľkokrát odpovedali (o slobodnej vôli). Prvá z týchto otázok je o niečo zložitejšia. Použijem príklad Dr. Gerharda Padderatza z jeho knihy Bůh před soudem:

"Aby sme pochopili Satanovu taktiku, musíme si objasniť ešte jednu otázku: Ako sa vo svete môžeme opäť zbaviť všetkých lží a poloprávd? Uvediem trochu absurdný príklad: Predpokladajme, že navštívim vašich priateľov vo vašom meste, ktorí vás poznajú, a začnem im o vás rozprávať rôzne fámy a lži. Som si istý, že by sa vás to hlboko dotklo. A predpokladajme ďalej, že by si sa chcel pomstiť a nechal by si ma niekým odstrániť. Čo by si títo ľudia teraz mysleli o tebe a o tom, čo som im ja podsúval." Ak vás priatelia poznajú, nemajú dôvod pochybovať a veriť týmto klamstvám. Ak však siahnete po takej tvrdej odvete, možno si povedia: " Hej, na tom niečo asi bude." Týmto by akokoľvek nepravdivé klamstvá získali na vierohodnosti. Klamstvá nemožno vyvrátiť tým, že klamárov zlikvidujeme! Autor pokračuje: " Aby sme pochopili Božiu odpoveď na Satanovu vzburu, musíme spomenúť ešte jednu vec. Ako by to ovplyvnilo verných anjelov a všetky tie inteligentné bytosti, keby Boh Satana kvôli jeho revolte okamžite zničil? ... Skúsme sa vžiť do tejto situácie. Boh by vyzeral ako vrah. Anjeli by jeho konanie nechápali rovnako, ako sme si povedali v súvislosti s príkladom o vašich priateľoch. Čo by sa stalo potom? Pravdepodobne by sa potom nikto neodvážil Bohu naznačiť ani len najmenšiu námietku. Všetky bytosti by sa Boha báli... Najlepšie to vidíme na výchove detí. Poslušnosť, ktorá sa vynucuje pod hrozbou násilia, začne plodiť nespokojnosť, poníženie a novú vzburu... Vo vzťahu k Bohu a celému vesmíru to znamená, že keby Boh Lucifera okamžite zničil, ostatné bytosti by mu slúžili len zo strachu, nie z lásky." [21, s. 22–27]

Ak by sa pôvodca zla okamžite odstránil, slobodné bytosti by sa začali cítiť ako v diktatúrach. Ale ako to všetko vyriešiť? Aký je najlepší spôsob, ako dokázať, že Satanove (alebo iné) tvrdenia sú nepravdivé? Gerhard Padderatz ponúka a rozvíja zaujímavú myšlienku - verejný proces, súd. Teda posledný súd, ktorý sa spomína aj v Biblii. Na tomto súde sa odhalia všetky fakty a motívy všetkých zúčastnených. Predtým, ako sa však akýkoľvek súdny proces uskutoční, je potrebné zhromaždiť dôkazy. Inak rozsudok nebude presvedčivý a bude to tvrdenie proti tvrdeniu. Boh preto dal satanovi otvorenú príležitosť, aby vzniesol všetky svoje obvinenia proti sebe a potom svojím konaním všetkým dokázal, aký je jeho skutočný charakter a aké sú jeho skutočné zámery. Pán Ježiš povedal, že jedného dňa bude všetko zjavené a nič nebude skryté. Verím teda, že pri súde každá stvorená bytosť (človek, anjel) uvidí a pochopí všetky potrebné súvislosti, aby si urobila obraz o tom, kto má pravdu a aký je skutočný charakter Boha a satana. Boh nám všetkým jedného dňa dokáže, že konal spravodlivo a čestne, a obvinenia Satana, a tým aj mnohých ďalších ľudí, budú vyvrátené. Z tohto pohľadu to znamená, že Satan a ľudia musia mať priestor pre svoje zlé úmysly. Všetko toto zlo sa možno bude musieť uskutočniť, aby nakoniec všetci videli, kam vedie vzbura proti Bohu Stvoriteľovi. Všetci sa dozvedia, či je Boh skutočne milosrdný a spravodlivý a či si zaslúži našu dôveru a poslušnosť.

Ostatne, celé toto pojednanie je tiež odpoveďou na otázku, ako Boh zaistí, že po poslednom súde na novej krajine nebude žiadna ďalšia vzbura. Že sa teda celý tento konflikt nebude opakovať. Ak všetky bytosti spoznajú pravý charakter Boha aj to, kam vedie vzbura proti Nemu a čo prináša, nebude mať nikto dôvod Bohu nedôverovať a nemilovať Ho.

Bohom zamýšľané "zlo"

"Utváram svetlo a tvorím tmu. Pôsobím blaho a tvorím biedu. Ja, Hospodin, to všetko tvorím." (Izaiáš 45,7)

Vyššie uvedený výrok vyzerá, akoby popieral všetko, čo sme si doteraz povedali. Je však nutné ho čítať v kontexte nielen iných pasáží, ale aj celej Biblie. Moje pochopenie Božej role v onom výroku "tvorím zlo" sa pokúsim priblížiť v nasledujúcich bodoch:

Boh, Tvorca vesmíru

Áno, ako sme si už povedali, je Boh zvrchovaným Pánom vesmíru, bez ktorého dovolenie nespadne nikomu jediný vlas z jeho hlavy. V tomto zmysle je On ten, kto "tvorí" (v zmysle dáva vzniknúť) zlo. Ja tomu rozumiem nasledovne: ak sa rozhodnem niekoho zabiť (napríklad pomocou pištole), potom je to Boh, kto toto všetko umožní. On je ten, bez ktorého by mi nedržal ani jeden atóm môjho tela pohromade. On je ten, kto vytvoril fyzikálne podmienky k tomu, aby bolo možné, že guľka opustí hlaveň a naberie dostatočnú rýchlosť, aby bola smrteľná. On je ten, kto naše telo zostavil tým spôsobom, že ak do neho guľka narazí, prebije ho a po zásahu životne dôležitých orgánov nebude ďalej fungovať. On je teda podľa môjho chápania tiež ten, kto toto zlo tvorí. Resp. dáva priestor moje slobodné vôli rozhodnúť sa takto konať.

Boh, Tvorca dôsledkov a duchovných zákonov

Boh je autorom nielen fyzikálnych, chemických, biologických a iných zákonov, je tiež tvorcom "duchovných" zákonov a princípov:

"Kto usilovne hľadá dobro, nájde priazeň, no kto vyhľadáva zlo, k tomu vstúpi." (Príslovia 11,27)

"Hriešnikov stíha nešťastie,no odmena spravodlivých je šťastím." (Príslovia 13,21)

"Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať, lebo čo človek rozsieva, bude aj žať. Pretože kto rozsieva pre svoje telo, z tela bude žať porušenie. Ale kto rozsieva pre Ducha, z Ducha bude žať večný život." (Galaťanom 6,7-8)

V podobných výrokoch by sme mohli pokračovať. Niekedy ich môžeme vnímať ako konštatovanie pozorovanej reality. Podľa môjho názoru je však Boh tým, kto tieto princípy ustanovil. V starozákonnej dobe, keď ešte neprišiel Ježiš, ustanovil Boh napr. tak známy princíp "oko za oko, zub za zub". V tomto zmysle by niekto mohol povedať, že Boh je ten, kto nakazuje "ublíženie" druhému v prípade odvety – teda zlo. A v tomto zmysle možno tiež chápať Jeho výrok "tvorím zlo". Napriek tomu ide skôr o rovnicu AKCIE = NUTNÁ REAKCIA/NÁSLEDOK. Ak by sme obviňovali Boha, že zámerne privádza zlé veci na tých, ktorí porušujú ním stanovené zákony, potom by sme boli na podobnej úrovni, ako keby sme ho obviňovali z toho, že dovolil, aby bol sporák horúci a pálil. Dotknete sa horúceho sporáka? Potom utrpíte nevyhnutný následok - popálenie. Rovnako - prekročíte zásady stanovené Bohom? Očakávajte, že sa "popálite" v duchovnom zmysle. Ak ste na druhých zlí, nečakajte, že budete milovaní. Ubližujete druhým? Očakávajte, že budete zranení. Vraždíte? Očakávajte, že budete popravení. Podvádzate svoju manželku/manžela? Očakávajte zmätok, výčitky svedomia a nespokojnosť vo svojom osobnom živote. Boh je ten, kto pripúšťa a možno zámerne prináša tieto dôsledky tým, ktorí konajú v rozpore s jeho vôľou a láskou.

Boh, Sudca a konečná autorita

Tento bod je pre pochopenie významu slová "tvorím zlo" možno najviac zásadný. Tak, ako tomu rozumiem ja, uvádza Boh zámerne "zlo" v podobe Jeho čiastkových súdov. Biblia je (predovšetkým Starý zákon) plná príkladov, kedy Boh na základe vzbury nejakého človeka (alebo národa) uviedol na tieto jedinca svoj súd. Mal viacero podôb - od ťažkostí až po usmrtenie.

Ale počkať! "Čo má toto spoločné s milujúcim Bohom?" spýtajú sa niektorí. Tieto príklady nám ukazujú na skutočnosť, že Boh je nielen priateľom a milujúcim Otcom človeka, ale že je tiež zvrchovaným Pánom vesmíru, ktorý má absolútnu a konečnú autoritu nad životom každého tvora v tomto vesmíre!

Použil ho aj napr. počas globálnej potopy, keď kvôli extrémnej skazenosti vyhladil takmer celé stvorenie. Človek sa "utrhol z reťaze" a celé ľudstvo bolo zvrátené a skazené. Niekomu sa to nemusí páčiť, ale Boh je ten, kto dal život. On je tiež jediný, kto môže život vziať. A v tomto konkrétnom prípade sa rozhodol zastaviť zlo, aby sa ďalej nešírilo. Keď niekomu beriem život, beriem niečo, čo mi nepatrí a čo ani zďaleka nie som schopný pochopiť, nieto ešte vytvoriť. Ak však Boh berie život, má na to právo. On je ten, kto ho dal a kto ho udržiava, takže má právo do neho aj zasiahnuť.

Ďalším z príkladov je božia reakcia na vzburu Ním vyvoleného národa: 

"Hospodin povedal Mojžišovi: "Ty si ľahneš k svojim predkom a tento ľud povstane a v krajine, do ktorej sa uberá, bude smilniť s cudzími bohmi. Tam ma opustí, poruší moju zmluvu, ktorú som s ním uzavrel. V ten deň vzplanie môj hnev proti nemu, opustím ho a zakryjem si pred ním tvár. Zastihnú ho mnohé pohromy a súženia; tie ho pohltia. V ten deň si povie: 'Nezastihli ma tieto pohromy preto, že v mojom strede nie je Boh?!' Ja si v ten deň skryjem tvár pre všetko to zlo, ktorého sa dopustil, keď sa obrátil k iným bohom." (Deuteronómium 31,16-18)

V tomto prípade je božia úloha ako tvorca zla možná v tom, že prestal svoj národ chrániť a starať sa oň. Ostatne - oni o to evidentne ani nestáli, pretože sa uchyľovali k iným bôžikom a modlám a živého Boha ignorovali. Následkom toho sa stali terčom krutých okolitých národov, ktoré je takmer vyhladili. Aby ste avšak pochopili tak prudkú reakciu, je potreba poznať bližšie kontext, ktorý ukazuje na to, že Boh túžil po tom, aby svojmu ľudu žehnal, miloval ho a preukazoval mu mnohé dobrodenia, pokoj a prosperitu. Toto všetko mal Izrael na dosah ruky – ak budú Bohu verní. Boh veľmi dôrazne vopred všetky varoval, že ak Ho opustí a odstrihnú sa od zdroje života, príde na ne mnohé zlo a miesto zasľúbeného požehnania na ne doľahne prekliatie.

Ostatne ma napadá, ak patríte medzi tých, ktorí odmietajú vôbec aj premýšľať o tom, že by mohol milujúci Boh zasiahnuť týmto spôsobom (že by niekomu vzal život), potom tu mám pre vás ešte jedno zamyslenie, ktoré plne podčiarkuje božiu zvrchovanosť a Jeho právo na náš život. Je ním posledný súd. Viete, každého človeka, ktorý kedy chodil po tejto planéte, bude čakať súd, u ktorého sa bude za svoj život zodpovedať. Tí, ktorí Boha vo svojom živote odmietli, nehľadali a nechceli s Ním mať nič spoločné (či nemilovali pravdu), tí budú zahubení a vyvrhnutí od božej prítomnosti preč – človek príde o svoj život. Ak preto Boh zasiahne skôr a usmrtí niekoho predčasne, neurobí nič iné ako to, že tento súd na tomto konkrétnom človeku vykoná skôr.

Keď teda o sebe Boh vyhlasuje, že tvorí zlo, potom verím, že aj práve Jeho predčasný súd je možnou odpoveďou, ako na tento výrok môžeme nazerať. Tak či onak – pre Izrael (a verím, že nielen pre neho) platí toto:

"Ja poznám svoje zámery, ktoré mám s vami,' znie výrok Hospodina, 'sú to zámery pokoja, a nie nešťastia; dám vám budúcnosť a nádej. Keď budete ku mne volať, keď prídete a budete sa ku mne modliť, vypočujem vás. Budete ma hľadať a nájdete ma, lebo ma budete hľadať celým svojím srdcom." (Jeremiáš 29,11-13)

Prírodné katastrofy

Ak by sme opustili rámec konkrétnych biblických príkladov, mohli by sme spomenúť prírodné katastrofy, ktoré sa dejú náhodne (aspoň na prvý pohľad) a bez priamej účasti človeka. Slovné spojenie "na prvý pohľad" som použil z toho dôvodu, že som presvedčený o nie bezvýznamnej zásluhe ľudstva na dnešnej frekvencii a sile prírodných katastrof. Je to človek, kto nadmerne znečisťuje planétu, nadmerne ničí obmedzené zdroje, likviduje krehké ekosystémy, ničí živočíšne druhy a pod. Toto všetko samozrejme nemôže zostať bez následkov, a preto veľká časť ovocie katastrof ide priamo na vrub chamtivého ľudstva. Avšak existuje samozrejme aj určitá kategória nešťastia a katastrof, ktoré možno prisúdiť božiemu konaniu alebo dopusteniu.

Prečo to dopúšťa? Ťažko povedať. Možno preto, že nás chce všetkých zastaviť na našej zlej ceste. Niečo s nami musí zatriasť, aby sme si prestali myslieť, že sme pánmi vesmíru. Musí prísť niečo, čo nám ukáže, akí maličkí a bezmocní v skutočnosti sme. Verím, že táto "stop funkcia", o ktoré sme hovorili i v predchádzajúci otázke, nie je nejaká zlomyseľná božia estráda, ale snaha odvrátiť nás od cesty, ktorá vedie do záhuby. Do záhuby bez Boha, ktorý jediný je zdrojom naplnenie, lásky a života. Alebo odpoveďou môže byť aj to, že žijeme v rozbitom svete, ktorý smeruje k zániku, a rastúci počet katastrof len ukazuje, že tento svet čoskoro skončí a že musíme hľadať nový svet. Na základe vyššie uvedených stručných poznámok sa domnievam, že Boh netvorí zlo v zmysle hriechu – teda niečoho zlého, zvráteného, škodoradostného a nespravodlivého. Ak je však do zla nejakým spôsobom zainteresovaný, môžeme to chápať nasledujúcim spôsobom:

• Tvorca vesmíru a prírodných zákonov dáva možnosť vzniku konania slobodných bytostí, ktoré je zlé.

• Tvorí zákony a duchovné princípy, ktoré vo svojom dôsledku uvádzajú odplatu za naše konanie v rozpore s týmito zákonmi či princípy.
• Tvorca vesmíru je tiež najvyššia sudca, ktorý má právo zasiahnuť podľa svojho uváženia tam, kde sa sám rozhodne.
• Funkcia STOP - pre nás nepríjemný spôsob zastavenie, aby sme nedopadli horšie, než je ono samotné zastavenie.

Na základe vyššie uvedeného (a určite by niekto prišiel aj na ďalšie dôvody) možno konštatovať, že nie je povesť živého Boha ako milujúcej bytosti výrazne ohrozená. Môžeme tiež konštatovať, že hoci nemôžeme vysvetliť všetky otázky existencie zla, uspokojivé odpovede existujú.

Záverečné zhrnutie

Boh vytvoril všetko živé aj neživé. Aby však medzi živými bytosťami mohla existovať slobodná interakcia, musel zariskovať a vytvoriť možnosť správanie, ktoré nie je z Jeho pohľadu žiaduce. Keďže je však celý svet jedno veľké skazené bojové pole, používa si niekedy aj zlo na to, aby dosiahol svoje zámery. Napriek tomu sú božie zámery s človekom o pokoji, nie o zlomyseľnom a sadistickom trestaní.