20. otázka - Ako by mohol milujúci Boh posielať ľudí do pekla?

Táto otázka trápi po stáročia nielen ľudí neveriacich, ale aj mnoho tých, ktorí Boha spoznali a Jeho lásku zakúsili. Existencia pekla je preto snáď najviac kontroverznou témou kresťanstva. Večná záhuba a myšlienka posledného súdu je prinajmenšom provokatívna a rozhodne nie je vďačnou témou priateľských rozhovorov. Pre odporcov kresťanstva a skeptikov je peklo len strašiakom a bičom moci pre cirkev. Pre mnohých kresťanov je to horúci zemiak, ktorý sa snažia (v záujme vlastného pokoja) rýchlo zahodiť a najlepšie o ňom vôbec nediskutovať.

Falošná predstava o pekle

Prečo taký nepokoj? Áno, realita večného oddelenie od Boha je sama o sebe desivá. K tomu nie je asi čo dodať. Napriek tomu verím, že tu hrá svoju rolu i široko rozšírená a mylná predstava o povahe tohto trestu. Predstava o tom, aký je charakter pekla, je medzi laickou verejnosťou aj mnohými kresťanmi z rôznych dôvodov značne pokrivená.

Sú aj ľudia, ktorí si slovo peklo spájajú s čertmi, vriacimi hrncami alebo, naopak, s rockovou hudbou, nekonečnými barmi a skvelou párty. Všetky takéto predstavy sú z biblického hľadiska nezmyselné. Nie vždy je však na vine televízia a rozprávky alebo posmešné anekdoty skeptikov. Svoj podiel viny na tomto "zmätku" má aj stredoveká cirkev a mnohí, ktorí sa priživovali na strachu ľudí. V prvom rade sú to nespočetné a rozmanité maľby a obrazy, ktoré v priebehu storočí zobrazovali úplne fiktívne scény z pekla. Mnohí umelci úplne popustili uzdu svojej fantázii a preháňali brutalitu a bizarnosť, ktorou chceli vystrašiť a šokovať svet. Paradoxne, Biblia takéto fantazírovanie nepodporuje. V inom čase vtedajšia cirkev využila existenciu pekla na vlastné obohatenie, prišla s vlastným učením o očistci a začala predávať takzvané odpustky, ktorými vydierala vtedajšiu spoločnosť. V podobných príkladoch by sme určite mohli pokračovať. Nie je však mojím cieľom zaoberať sa historickým vývojom názoru na peklo.

Pozrime sa teda aspoň v krátkosti na to, ako chápu peklo kresťania a čo o ňom hovorí sám Boh prostredníctvom Biblie.

Biblia a peklo

V kontexte tak rozmanitých predstáv je pre mnohých iste zarážajúce, že sa Biblia k detailnému charakteru pekla vôbec nevyjadruje! Naopak je v opise miesta večného trestu veľmi strohá a opatrná. To základné, čo z Biblie môžeme vyčítať, je to, že "nejaké" peklo existuje. Na základe biblických textov však nemožno presne definovať, ako toto miesto vyzerá, čo sa tam deje ani aký má charakter. Z tohto dôvodu sú všetky podrobné predstavy a učenia o pekle len špekuláciou.

Avšak určité interpretácie biblických textov, ktoré sa týkajú pekla, existujú. V kresťanských kruhoch sú najčastejšie tieto [22]:

⦁ Očistcové poňatie pekla

⦁ Doslovné poňatie pekla

⦁ Metaforické poňatie pekla

⦁ Kondicionálné poňatie pekla (úplný zánik)

Prvou z týchto interpretácií sa tu zaoberať nebudeme. Nejedná sa totiž o učenie biblické, ale o učenie, ktoré pramení z vlastnej tradície rímskokatolíckej cirkvi, s ktorým sa nestotožňujem. Pre úplnosť ale uvádzam aj toto poňatie. Jeho podstatou je myšlienka, že medzi nebom a peklom existuje ešte nejaké miesto, kde sú ľudia, ktorí nie sú ani príliš zlí na to, aby skončili v pekle, ale ani dosť dobrí na to, aby sa mohli stretnúť s Bohom. Na tomto mieste sa "nejako" očisťujú, pričom im odtiaľ môžeme pomôcť príhovornými modlitbami či napr. prostredníctvom tzv. "odpustkov" (dnes už nie peňažnou formou).

Druhé z nich chápe peklo doslovne podľa biblických opisov. Preto sú pojmy ako "horiace jazero" alebo "oheň" považované za fyzikálnu realitu, vo ktoré budú ľudia horieť (ich telá ale nezhoria). Toto poňatie však nie je v súčasnosti v kresťanských kruhoch tak rozšírené ako v minulosti. Zabúda totiž na základný atribút Biblie – symbolický jazyk.

Týmto sa dostávame k tretiemu, metaforickému poňatie. Biblia veľmi často používa symboliku a podobenstvo na to, aby pomohla ľuďom (pomocou im známych jazykových prostriedkov) pochopiť skutočnosti, ktoré možno pomocou slov len veľmi ťažko vyjadriť. Boh pomocou týchto symbolov siaha po príkladoch, ktoré sú nám dôverne známe. Možno aj preto je peklo popisované ako "oheň", ale aj "temnota". Oheň stravuje a ničí. Temnota zase symbolizuje beznádej a neprítomnosť dobra. Z tohto dôvodu možno potom peklo chápať ako oddelenie od Boha. Svojím spôsobom je potom celá myšlienka pekla viac logická a uchopiteľná.

Nechceš, aby mal Boh v tvojom živote miesto? Nemáš o Neho záujem a nemieniš sa Mu podriadiť? Dobrá – Boh je gentleman. Čo chceš, to tiež dostaneš! Odsúdenie a zavrhnutie Bohom potom bude možno iba potvrdením toho, čo si si sám vybral.

Ak človek Boha nechce a odmieta Jeho ponuku odpustenia a prijatia do svojej blízkosti, potom ho Boh neprijme, ale vykáže zo svojej prítomnosti. Bude od Boha oddelený. Kde bude, to nevieme. Skutočnosť, že zahodí večný život, naplnenie, lásku, život s nekonečným a všemohúcim Bohom…, to musí byť silne depresívne, zožierajúce, extrémne nepríjemné a beznádejné. Možno i to mal Ježiš na mysli, keď na adresu pekla povedal: " Tam bude plač a škrípanie zubov. Čo lepšie vyjadruje pochopenie, že sme zahodili a stratili to najcennejšie, čo vôbec existuje?

Niektorí učenci (napr. CS Lewis) si preto peklo predstavujú tak, že síce poskytuje zatrateným určité relatívne uspokojenie, bude však stále považované za najhoršie možné miesto, ktoré presahuje naše najčiernejšie predstavy. Utrpenie tohto druhu, aj podľa Lewisa, nepochádza z aktívneho trestu uloženého Bohom (ako mnohí chápu peklo), ale z toho, že nemáme kontakt s tým, ktorý je zdrojom pokoja.

A konečne štvrtý názor, ku ktorému sa sám prikláňam, chápe peklo ako večný zánik ľudskej bytosti. Po oddelení od Boha títo ľudia ponesú bližšie nešpecifikovaný trest, potom budú po určitej dobe (nevieme aké) zničení. Teda nie večne prežívané muky, ale kompletné ukončenie našej existencie s večnými následkami. Hriešnici zhoria večnými plameňmi. Potom budú existovať iba Tí, ktorí budú Bohom prijatí, a prežívať s Ním osobný a nikdy nekončiaci vzťah, naplnený láskou a pokojom. Toto poňatie je skôr menšinové, napriek tomu ho zastáva aj mnoho veľmi renomovaných evanjelikálnych teológov (ako napr. John Stott).

Niektorí z vás môžu na základe týchto výkladov dospieť k záveru, že Bibliu môžeme vykladať, ako sa nám páči. V dôsledku toho existuje mnoho teórií a výkladov. Týmto obvinením sa budeme zaoberať v samostatnej časti týkajúcej sa Biblie. Pokiaľ však ide o peklo, Biblia nám hovorí všetko, čo potrebujeme vedieť (na tom sa zhodujú prakticky všetci kresťania). Hoci je teda skutočnosť pekla ťažko uchopiteľná, v základných obrysoch nás Boh nenechal na pochybách. Vieme, že existuje možnosť odlúčenia od Boha. Zároveň vieme to najdôležitejšie, čo potrebujeme vedieť - ako sa tomuto večnému odlúčeniu vyhnúť.

Čo s istotou vieme a čo Boh chcel, aby sme vedeli:

⦁ Tých, ktorí prijmú ponuku božieho zmierenia skrze Pána Ježiša Krista, čaká večný život po boku živého Boha (naplníme to, pre čo sme boli stvorení).

⦁ Naopak, tí, ktorí odmietajú Boha, budú čeliť spravodlivému odsúdeniu.

⦁ Odsúdení budú oddelení od Boha, a preto budú prežívať bližšie neurčený druh utrpenia.

Uvedené informácie sú pre nás ako prijímateľov biblického posolstva najdôležitejšie. Ostatné skutočnosti, na ktorých sa teológovia nezhodujú, nie sú také zásadné ako tie prvé.

Čo s istotou nevieme:

⦁ Či sa vôbec jedná o konkrétne miesto (vo fyzikálnom slova zmysle).

⦁ Ako to tam vyzerá.

⦁ Čo sa tam deje.

⦁ Aký charakter a intenzitu má prežívané utrpenie.

⦁ Ako dlho tento trest trvá.

Obrazne povedané je teda zbytočné hádať sa, "koľko okien bude peklo mať?" Lepšie sa pýtať: "Ako sa mu vyhnem?" Na prvú otázku nám Biblia odpoveď nedáva, na druhú už áno. Verím, že peklo nie je miesto, kam by Boh tvrdohlavo posielal hriešnikov a kde by ich trestal (to je totiž široko rozšírená predstava – zlý a prísny Boh, ktorý sa baví tým, že hádže ľudí do pekla). Celá podstata a realita pekla môže stáť a padať na našom vlastnom rozhodnutí. Je to možno aj dôkaz, že Boh berie našu slobodnú voľbu veľmi vážne. Preto, keď poznáme realitu hrozného odlúčenia od Boha (pekla), môžeme zároveň vyhlásiť, že Boh je spravodlivý, milujúci a milosrdný. Spravodlivý, pretože každý raz dostane to, čo si zaslúži, milujúci, pretože bol ochotný obetovať svoj život, aby nás zachránil, a milosrdný, pretože je ochotný nám odpustiť a prijať nás za svoje milované deti.

Ďalšie otázky

V súvislosti s peklom by sme mohli diskutovať o mnohých zaujímavých otázkach. Niektorí sa pýtajú, ako sa budú cítiť v nebi, keď budú vedieť, že ich blízki sú zatratení a v dôsledku toho trpia (alebo neexistujú). Alebo prečo Boh jednoducho nezachráni všetkých ľudí a nechá ich trpieť v dôsledku ich zlých rozhodnutí. Inokedy sa môžeme pýtať, čo sa stane s tými, ktorí nemohli počuť o Bohu (nie vlastnou vinou)... pošle ich Boh "do pekla"? Alebo prečo taký prísny trest? A mnoho ďalších, určite zaujímavých otázok. Ťažiskom tejto knihy však nie je podrobné štúdium náuky o pekle. Chcem aspoň v skratke poukázať na to, že existencia pekla má svoje logické a vlastne nevyhnutné opodstatnenie.

Boh nás v Biblii pripravuje na to, že Ježiš Kristus opäť príde na túto zem. Tentoraz však nie ako ten, kto bude pošliapaný a opľutý, ale ako vládca vesmíru, ktorý príde ukončiť ľudské dejiny. Nastane posledný a konečný súd, na ktorom sa ukáže, kto strávi večnosť s Bohom a kto bude od Boha oddelený. Moment Ježišovho druhého príchodu kresťania očakávajú už takmer 2 000 rokov. Skeptici sa posmievajú a pýtajú sa: "Kde je váš Ježiš? 2000 rokov a stále nič..." Biblia na to odpovedá takto: 

"Pán nemešká so svojím prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká, ale je zhovievavý, lebo nechce, aby niekto zahynul, ale chce, aby sa všetci dali na pokánie." (Druhý Petrov 3,9)

Nech je peklo akokoľvek hrozné a akokoľvek mu nerozumieme, smieme vedieť, že Boh nemá zaľúbenie v našej smrti a nechce, aby sme od Neho boli večne oddelení. Rôznymi spôsobmi do našich životov vstupuje a snaží sa nás zastaviť na našej ceste, ktorá vedie do záhuby. Preto otázka: " Ako by mohol milujúci Boh dovoliť, aby sa hriešny človek dostal do pekla? " môže byť prevrátená v otázku inú: "Ako by mohol svätý, spravodlivý a večný Boh dovoliť hriešnemu a rebelujúcemu človeku, aby prišiel do jeho prítomnosti?"

Preto aj teraz použijem slová a výzvu apoštola Pavla, ktorý je jedným z najdôležitejších autorov Nového zákona: 

"Veď Boh v Kristovi zmieril svet so sebou. Nepočítal ľuďom ich previnenia a nám uložil ohlasovať slovo zmierenia. V mene Krista sme vyslanci a cez nás akoby Boh napomínal. V mene Krista vás prosíme: Zmierte sa s Bohom!" (Druhý Korinťanom 5,19-20 )

Záverečné zhrnutie

Akokoľvek je realita pekla desivá (nech už je akákoľvek), podľa môjho názoru je odpoveď na otázku "ako môže milujúci Boh poslať ľudí do pekla?" zrejmá a jasná = neposiela ich tam. Ak máme mať slobodu odmietnuť Boha, potom aj takéto rozhodnutie musí mať svoje miesto naplnenia. V tomto prípade odlúčenie a zrieknutie sa Boha s večnými dôsledkami.