21. otázka – Prečo dobrí ľudia trpia a zlí sa majú často dobre?

Je všeobecne známe, že niektorí podvodníci, zlodeji a iní ničomníci majú život často "lepší" a dlhší ako ľudia spravodlivejší, dobrí a úprimní. Možno si hovoríte: Prečo tomu tak je? Prečo Boh nejako nezasiahne? Na tento problém možno nazerať z viacerých uhlov pohľadu. Možno by som mohol odpoveď nasmerovať na to, že to veľmi často nie je pravda. Určite by bolo zaujímavé nahliadnuť do srdca týchto "zlých" ľudí a preskúmať, či je ich život naozaj "lepší", alebo je to len fasáda a pretvárka. Navonok sú šťastní a vyrovnaní, ale vo vnútri svojej duše sú prázdni, zranení, deprimovaní a túžia po prijatí a skutočnej láske. Nič z toho však nemajú. Možno majú vplyv, moc, peniaze, ale chýba im to skutočné. Naopak, mnohí z tých, ktorých by sme mohli označiť za dobrých a hodných, takéto problémy nemajú. Môžu mať úprimné a láskyplné vzťahy a neriešia množstvo problémov, prázdnoty a útokov na svoje svedomie ako tí "zlí".

Skúsme ešte iný pohľad na vec. Veľmi zaujímavú nevypovedanú odpoveď nám na túto otázku dáva svojim životom sám stredobod kresťanskej viery – Ježiš Kristus. Boh, ktorý sa stal človekom. Stal sa jedným z nás, aby sa nám priblížil, aby za nás zomrel a aby sme lepšie pochopili, kým Boh je. Tento Ježiš bol podľa Biblie dokonalý, čistý, bez hriechu. A ako to s ním dopadlo? Lživo obvinený, nespravodlivo odsúdený, bičovaný, mučený, zavraždený. Toto je učebnicový príklad oprávnenosti otázky, ktorú tu riešime. Nevinný trpí a prichádza predčasne o život, kým kadejaký ničomu sa mu smeje a užíva si teplo svojho domova. Čo nám teda bolestná skúsenosť Ježiša ukazuje? Nič menej ako to, že v našom svete existuje zlo a už skôr spomínaná ľudská skazenosť. Všimnime si však, že sám Boh na túto skutočnosť reaguje a stáva sa súčasťou špinavé hry tohto sveta. Nezostáva bokom, neuteká od našich problémov, ale toľko nás miluje, že je ochotný na toto všetko osobne reagovať. Preto – nech už je odpoveď na túto otázku akákoľvek – Bohu by sme existenciu nespravodlivosti vyčítať rozhodne nemali. On sám na ňu totiž odpovedal. Tou odpoveďou je kríž, z ktorého steká nevinná a svätá krv.

Rád by som vám ponúkol ešte jeden pohľad. Celé chápanie problému, ktorý ide zjednodušiť na rovnicu "zomrie predčasne dobrý človek = nespravodlivosť", alebo "dobrý človek trpí a tí zlí sa majú lepšie = nespravodlivosť", vychádza z akéhosi nevysloveného predpokladu a obmedzenia. Týmto predpokladom a obmedzením je náš svet, tých pár pominuteľných rokov , ktoré tu na zemi máme. Na všetko sa pozeráme jeho optikou, ako by bol tým najdôležitejším, ako by bol meradlom absolútnej dôležitosti. Veď to potvrdzujeme takmer v každom prianiu (napr. k narodeninám), vo ktorom znie: "Hlavne veľa zdravie – to je to najdôležitejšie." Áno, je dôležité, ale nie najdôležitejšie, pretože ak je niečo viac ako tento časovo obmedzený svet, potom je tým najdôležitejším úplne niečo iné. Čo keď je tento svet iba zrnkom piesku oproti večnosti nekonečné piesočné pláže? Čo keď je iba akúsi "prípravou" na skutočný svet, ktorý bude nasledovať? Nedostáva potom celý tento problém úplne inú perspektívu?

Ak tomu tak je, potom je navýsosť pravdivé príslovie "Božie mlyny melú pomaly, ale isto". Boh skrze Bibliu hovorí, že každý bude spravodlivo súdený za svoje činy. Či už je to vrah, alebo tunelár, ktorého sa ľudským súdom nikdy nepodarilo odhaliť, Bohu nikto neunikne. Oneskorená spravodlivosť nie je nenaplnená spravodlivosť. Preto kritizovať Boha za jeho nečinnosť je tak trochu ako nedočítať polovicu románu a kritizovať autora, že ešte nevyriešil zápletku [23].

Ježiš Kristus raz príde späť na túto krajinu. Jeho príchod bude pre niektorých radostnou udalosťou, pre mnohých však udalosťou desivou.

"Boh odplatí každému podľa jeho skutkov: večným životom tým, ktorí sa vytrvalosťou v dobrom konaní usilujú o slávu, česť a nepominuteľnosť, ale hnevom a rozhorčením tým, ktorí zo sebectva neposlúchajú pravdu a oddávajú sa neprávosti. Súženie a úzkosť doľahne na každú dušu človeka, ktorý koná zlo — najprv Žida, ale aj Gréka…." (Rimanom 2,6-9)

Záverečné zhrnutie

Každý dostane, čo si zaslúži. Skutočnosť, že sa tak nestane hneď, ako by sme možno očakávali, neznamená, že je Boh neaktívny či nespravodlivý.