27. otázka - Neexistuje snáď viac ciest k Bohu?
Tieto otázky sa čoraz častejšie objavujú v západnej spoločnosti, ale aj v niektorých náboženských systémoch. V rámci náboženskej tolerancie nebudeme hovoriť, že jedni majú pravdu a druhí nie! To je netolerantné! Nebudete tvrdiť, že nejaký Ježiš je "jediná cesta, pravda a život", prostredníctvom ktorého (výlučne) možno nadviazať vzťah s Bohom. To je vrchol pýchy a pokrytectva, slepého dogmatizmu, povedia niektorí.
Ponúka sa nám teda lákavá myšlienka, že v podstate každý, alebo aspoň väčšina, má pravdu. Možno nemajú úplné poznanie, ale v istom zmysle každý pochopil a poznal svoju časť pravdy.
Zmyslom tejto otázky nie je odpovedať na to, prečo si myslím, že Ježiš má jedinečné postavenie v porovnaní s akýmkoľvek iným náboženským systémom. Hľadáme Pravdu, ale pre účely tejto otázky nechajme bokom, kto ju má. Zamyslime sa všeobecne nad tvrdením, ktoré je jadrom tejto otázky. Je pravda, že všetky náboženstvá učia v podstate to isté, alebo to nie je pravda a musíme celý tento pojem odmietnuť? Ak túto tézu odmietneme, potom buď nemá pravdu žiadne náboženstvo, alebo jedno z nich – a potom je povinnosťou každého z nás podrobiť všetky možnosti kritickému skúmaniu a zo všetkých síl hľadať Pravdu. Na podporu presvedčenia, že každé náboženstvo je na správnej ceste k Bohu, používajú jeho zástancovia okrem iného podobenstvo o slepcoch a slonovi.
Tento príbeh je o slepcoch, ktorí skúmajú slona. Keďže sú slepí, nevedia, ako slon vyzerá. Preto po tom, čo slona ohmatajú, každý z nich dospeje k inému záveru. Slepec, ktorý chytí slona za chvost, tvrdí, že slon je akýsi povraz. Druhý slepec, ktorý slona ohmatal a objal jeho nohu, vykresľuje slona ako mohutný stĺp. Tretí slepec však narazí na sloniu stranu a pochopí, že slon sa podobá na hrubú stenu. Ďalší slepec, ktorý ohmatal chobot, vidí slona ako veľkého hada. Čo nám podľa jeho zástancov toto podobenstvo hovorí? Každý má vlastne pravdu. Uchopili to však iba v rámci svojho obmedzeného pohľadu. Z toho prirodzene vyplynulo, že aj všetky náboženstvá môžu byť pravdivé a jedného dňa (možno až zomrieme) tohto "slona" spoznáme naplno. Preto hádať sa, či je slon lanom alebo stĺpom, je zbytočné. Ak to niekto robí, je podľa logiky tohto názoru arogantný a netolerantný. Inými slovami – vyberte si, čo sa vám páči, a vyznávajte to, je jedno, čo to je, len nehovorte iným, že nemajú pravdu... veď ani vy ju nemáte.
Problém
Skúsme sa zamyslieť nad tým, čo chce autor týmto podobenstvom povedať. Pravdepodobne je to toto: "Ja som ten, kto sa pozerá na slepcov a vidí celého slona, takže ja som ten, kto má pravé poznanie." Inými slovami – toto podobenstvo, podobne ako vyššie uvedený výrok, je presne tým istým dogmatickým tvrdením ako kresťanská viera.
Podobenstvo o kopci
Takmer rovnaké podobenstvo, vzaté z iného uhla pohľadu, vysvetľuje tento pohľad takto: Boh je ako vrchol hory. Na túto horu sa dá ísť zo západu, odkiaľ je cesta priechodná. Ale môžete na ňu vystúpiť aj z východu. Je menej prístupná a kľukatejšia, takže na ňu dorazíte neskôr, ale aj tak sa touto cestou dostanete do cieľa s väčším úsilím. Tak či onak – viac ciest, ale spoločný cieľ. Aj v tomto prípade však ide o dogmatické tvrdenie rovnakého charakteru. Preto, aby som ilustroval slabinu týchto prirovnaní, vymyslím si vlastné podobenstvo.
Predstavte si nejaké územie, ostrov alebo neprístupnú časť pohoria. Na túto horu vedie osamelá lávka, po ktorej sa dá na ostrov spoľahlivo dostať. Všade naokolo je bezodná priepasť a iná cesta nie je možná. Napriek existujúcej lávke sa mnohí ľudia snažia vytvoriť si vlastný násyp, laná a dlhé rebríky, aby sa dostali na druhú stranu. Všetci však zlyhávajú a padajú do priepasti. Most je pomenovaný Ježiš. Čo si myslíte o tomto podobenstve? Už ste asi pochopili, že žiadne podobenstvo nenesie pravdu samo osebe a vždy slúži len na podporu a lepšie pochopenie určitého názoru a dogmy, ktorá za ním stojí.
Vyšetrenie u lekára
Neodpustím si ešte posledné, rýdzo praktické podobenstvo, ktoré spomenul pri jednom stretnutí známy kresťan Dave Hunt, keď reagoval na otázku: "Nie je úzkoprsé tvrdiť, že len jedna pravda je pravá?" – máte bližšie nešpecifikované zdravotné problémy. Zájdete si k svojmu lekárovi na vyšetrenie. Spýtate sa ho: "Pán doktor, aká je diagnóza, aký je môj problém?" Verím, že by ste sa netvárili príliš nadšene, keby vám lekár odpovedal nejako takto: "Nebol by som taký úzkoprsý, aby som dával konkrétnu diagnózu… dnes je populárna operácia srdca, čo tak jednu? Alebo máme výbornú onkologickú kliniku, v ktorej vám poliečia rakovinu..."
Zhrnutie
Výrok "všetky cesty vedú k Bohu" sa vyhlasuje za pravdivý a odmieta iné názory. Z hľadiska spomínanej tolerancie je preto tiež netolerantný a arogantný. Uvedeným som chcel poukázať na to, že akokoľvek je tento výrok pre mnohých populárny a sympatický, je to len názor založený na neznalosti náboženstva a emóciách, a nie na zistených faktoch.
Všetky náboženstvá totiž v žiadnom prípade neučia to isté a určite nepredstavujú Boha rovnakým spôsobom (niektoré Boha vôbec nemajú). Hinduisti majú nespočetné množstvo modiel vrátane veľmi populárnej reinkarnácie. Na druhej strane budhisti nemajú žiadneho Boha. Na druhej strane New Age tvrdí niečo v tom zmysle, že v každom z nás drieme boh, ktorého treba objaviť. A ak aj potom zamierime do radov monoteistických náboženstiev, ako je islam, tak aj tu existujú úplne zásadné rozdiely v charaktere pripisovanom Bohu na rozdiel od kresťanstva. Či sa nám to teda páči alebo nie, náboženstvá nie sú rovnaké. Naopak, často sa diametrálne odlišujú a zobrazujú skutočnosť úplne iným spôsobom. Áno, väčšinou sa zhodneme na základných etických otázkach (či je zlé vraždiť, znásilňovať atď.), ale na zásadných veciach, ako sa dostať k Bohu, kto Boh vôbec je a ako sa vysporiadať s ľudskou vinou, sa nezhodneme.
Ignorujúci Boh
Skúste si tiež na chvíľu predstaviť, aký by to bol Boh, keby k nemu skutočne existovalo viacero ciest. Premýšľajme nad dôsledkami toho, čo by znamenalo, že "všetci majú toho istého boha, všetky cesty vedú k nemu". Mali by sme boha, ktorému je jedno, ako k nemu pristupujeme, za koho ho považujeme a aké chyby robíme. Niektorí vidia boha ako krvilačnú beštiu, iní ako milujúcu bytosť, ďalší ako tupú neosobnú silu. Ten istý Boh? Keby podporoval takýto zmätok a chaos a dovolil by, aby ho takto uctievali, nebol by bohom, ale škodoradostným ignorantom, a my len úbohými zvieratami, vystavenými ako v zoologickej záhrade. Zároveň by platilo, že tento boh nemá o ľudí záujem a vôbec by sme nemohli povedať, že ich miluje.
Celý tento pohľad tiež predpokladá, že Boh sa človeku nijako nepredstavil, nijako sa mu nezjavil. To však popiera samotnú podstatu (nielen) kresťanstva. Ak sa teda Boh zjavil človeku, toto "zjavenie" musí byť výnimočné a relatívne ľahko identifikovateľné, na rozdiel od konkurenčných tvrdení o božskej identite.
Je vám tento názor stále taký sympatický?
Nemáme čas podrobne študovať všetky náboženstvá (a v praxi). Jeden život na to nestačí. Môžeme kriticky preskúmať aspoň základné informácie o tých hlavných. Ale čo je dôležitejšie, môžete celým srdcom volať do neba a prosiť (v tejto chvíli vám možno neznámeho) Boha, aby sa vám dal spoznať a ukázal vám pravdu. Ak existuje a zaujíma sa o vás a vy k nemu voláte s úprimným srdcom, nenechá vás bez odpovede. Uvedomme si tiež, že Boh nie je "úzkoprsý" v tom, že by si vybral len jednu cestu k sebe. Pri všetkej našej vzbure, pri všetkých našich storočiach posmievania sa Mu, zabíjania Jeho prorokov a nakoniec aj Jeho Syna, pri tom všetkom môžeme byť len vďační, že existuje cesta...
Záverečné zhrnutie
Myšlienka, že žiadne náboženstvo nemá patent na pravdu, je dobre počuteľná a veľmi populárna. Keď ju však podrobíme zbežnému kritickému zhodnoteniu, neobstojí. Nielenže všetky náboženstvá opisujú Boha rovnakým spôsobom a vykazujú mnohé fatálne rozdiely, ale samotné tvrdenie hovorí to, čo kritizuje (robí si nárok na pravdu).