29. otázka – Prečo by malo byť kresťanstvo jedinou pravou vierou?

V časti Veda a viera budeme skúmať dôkazy a argumenty pre existenciu Stvoriteľa. Hoci nám tieto dôkazy poskytnú informácie o tom, že "nejaký" inteligentný Stvoriteľ existuje, nebudeme vedieť, o akého Boha ide. Je to Boh kresťanov? Je to Boh moslimov? Alebo snáď bohovia hinduistov? Máme pred sebou niekoľko veľmi vážnych otázok, ktoré musíme preskúmať. Prečo by mal byť Boh kresťanstva tým jediným Bohom, ktorému môžeme zveriť celý svoj život a vložiť do neho všetku svoju nádej?

Mnohí ľudia považujú tvrdenia kresťanov o výlučnosti Ježiša Krista za niečo neslýchané a za politicky nekorektný prejav neúcty voči iným ľuďom, ktorí vidia svet inak. Smelá drzosť, ktorá vedie k nenávisti a vytvára napätie a rozdelenie, povedia si.

"Určite je dobré pripustiť možnosť, že by sa človek mohol mýliť..., a nie je dobré tvrdohlavo si stáť za svojím názorom bez ohľadu na to, aké dôkazy sú proti nám. Taktiež by sme nemali robiť vážne rozhodnutia bez nezaujatého prehodnotenia všetkých dôkazov. Ale – máme zostať otvorení aj vtedy, keď všetky dôkazy ukážu, že existuje len jeden záver? To je to isté ako chyba uzavretia sa. Čo ak je absolútne stanovisko pravdivé? Otvorenosť by sme si nemali pliesť s prázdnym rozumom. Človek by nikdy nemal zostať otvorený druhej alternatíve, pokiaľ iba jedna môže byť pravdivá."– kresťanský filozof Norman Geisler [24, s. 38].

Na túto otázku neexistuje univerzálna a jednoznačná odpoveď. Svoje vysvetlenie obmedzím na stručný náčrt niekoľkých základných argumentov, ktoré budú rozvedené v ďalších otázkach. Aj keď si uvedomujem, že niektorým môže chýbať bližšie porovnanie kresťanstva s inými náboženskými systémami, kvôli obmedzenému priestoru sa sústredím na výnimočné črty kresťanstva – verím, že tieto argumenty hovoria samy za seba.

1) Ježiš Kristus – osoba, ktorej sa nikto nemôže rovnať

"Tento Ježiš z Nazareta, bez peňazí a bez armády, si podmanil viac ľudí ako Alexander Veľký, Cézar, Mohamed alebo Napoleon; bez vysokého vzdelania vniesol do ľudských a Božích záležitostí viac svetla ako všetci filozofi a vedci dohromady. Bez rečníckeho vzdelania hlásal slovo života ako nikto pred ním ani po ňom a dosiahol výsledky, ktoré sú nad sily rečníkov či básnikov. Bez toho, aby napísal jediný riadok, rozpohyboval viac pier, pripravil námety na viac kázní, úvah, diskusií, poučných kníh, umeleckých diel a oslavných piesní než celá armáda slávnych mužov od staroveku až po súčasnosť."– Filip Schaff, historik

Ježiš, zvaný Kristus, je absolútne neporovnateľný fenomén, ktorý rozdelil dejiny ľudstva na dobu pred Jeho narodením a dobu, ktorá prišla po Jeho smrti a zmŕtvychvstaní. Na svete nie je osoba, ktorá by vyvolávala viac kontroverzií, rozpakov a otázok ako On. Žiadne iné náboženstvo sa nemôže rovnať kresťanstvu, pokiaľ ide o identitu jeho zakladateľa.

Vo všetkých významných svetových náboženstvách je dôležité samotné učenie, nie ten, kto učenie priniesol. V kresťanstve je to naopak – učením je samotná osoba Ježiša a vzťah s Ním.

• Budhizmus založil Budha,

• konfucianizmus Konfucius,

• islam Mohamed,

• hinduizmus ani nemá konkrétneho zakladateľa.

Všetci títo učitelia prišli, učili, zomreli – a zľahla sa po nich zem. Ale Ježiš je v každom ohľade absolútne jedinečný.

Ježiš uzdravoval slepých, chromých, malomocných, kriesil mŕtvych, vyháňal démonov, odpúšťal hriechy. Ale najpodstatnejšia je skutočnosť, že žiadny z ostatných zakladateľov svetových náboženstiev sa nepokladal za Boha. Ježiš sa považoval za vteleného Boha a učil ľudí Pravde – on sám sa s Pravdou stotožňoval:

"Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa." (Jn 14,6)

No čo – "Ja som Boh" prehlásil už hociktorý blázon v dejinách. Samozrejme, že to pripúšťam. Ale dovolím si tvrdiť, že žiadny z týchto bláznov nezmenil chod dejín, nezmenil životy miliónov ľudí, nemá stovky miliónov nasledovníkov, nebol vynikajúcim mentorom a učiteľom, ale hlavne – žiadny z nich nevstal z mŕtvych.

Ak sa teda pýtate, prečo by malo byť kresťanstvo pravé náboženstvo, potom vedzte, že pravé kresťanstvo je o živom Bohu, ktorý sa stal človekom, ktorý počas svojho života priťahoval davy, ktorý vykonal mnoho zázrakov a znamení, ktorý sa kvôli nám nechal ukrižovať – ale smrť ho nemohla zadržať. Bol vzkriesený. Ako vzkriesený sa vrátil do slávy, ktorú mal pred vznikom sveta.

Žiadny zakladateľ náboženstva ani náboženský učiteľ sa nemôže rovnať postaveniu Ježiša Krista. Ani v tom, kým bol, ani v tom, čo robil. A napokon – historické dôkazy potvrdzujú pravdivosť jeho výrokov a overujú jeho identitu. Podrobnejšie informácie o Ježišovi Kristovi, vrátane dôkazov o jeho zmŕtvychvstaní, nájdete v samostatnej časti Otázky o Ježišovi Kristovi (Otázky 46–51).

Poznámka

Je veľmi zaujímavé, že mnohí ľudia nemajú problém hovoriť o Budhovi, Konfuciovi alebo Mohamedovi. Ale keď spomeniete meno Ježiš, často sa stanú agresívnymi, odťažitými alebo inak podráždenými. Prečo to vyvoláva taký zvláštny nepokoj? Čo si o tom myslíte?

2) Biblia, jedinečná kniha, ktorá nemá konkurenciu

Ako už bolo povedané, kresťanská viera spočíva predovšetkým na osobe Ježiša Krista, ktorý je živý a konajúci Boh. Kresťanstvo však nestojí len na subjektívnej skúsenosti s Ním. Kresťania sú tiež "ľudia knihy", ktorú nazývajú Bibliou.

Jedinečnosť Biblie kresťania nevidia len v tom, že je to zďaleka najčítanejšia, najprekladanejšia a azda najzaujímavejšia kniha v dejinách ľudstva. Tieto dôvody samy osebe majú určitú výpovednú hodnotu, avšak kvantita nie je zárukou kvality ani zárukou pravdy (ako by mohol poznamenať nejeden skeptik).

Aj iné náboženské systémy majú svoje sväté knihy. Hinduisti majú Védy, islam Korán, mormóni Knihu Mormón atď. V čom je teda Biblia iná? Prečo by sme si ju mali vybrať a ostatné odložiť bokom? Priznám sa, že som podrobne nepreštudoval všetky ostatné náboženské knihy. Podľa môjho názoru to nie je v silách jednotlivca, aj keby tomu zasvätil celý život a študoval ich sto rokov bez prestávky. Mnohé z týchto kníh však boli v priebehu storočí preverené – jednak ich praktickým vplyvom na jednotlivcov a spoločnosť, jednak podrobnými kritickými štúdiami mnohých učencov, z ktorých čiastočne čerpám. Stručne povedané – súhlasím a stotožňujem sa s vyjadreniami významných kresťanských učencov a vedcov, ktorí sa touto otázkou zaoberali a zistili, že Biblia je výnimočná nielen ako kniha slepej viery, ale ako veľmi pevne podložená a overená kniha, ktorá nemá medzi ostatnými takzvanými "svätými" knihami konkurenciu ani v obsahu posolstva, ani v historicko-kritickej presvedčivosti.

Samotná Biblia si robí nárok na Pravdu a tvrdí, že má jedinečnú autoritu priamo od Boha Stvoriteľa. Samozrejme – skutočnosť, že si robí takýto nárok, nie je sama osebe dôkazom, ale existuje množstvo sprievodných indícií, ktoré toto tvrdenie podporujú.

Jedinečnosť Biblie:

• Ako na Božie slovo sa na ňu (Starý zákon) odvolával sám Ježiš Kristus.

• Písali ju viac ako 1000 rokov desiatky rôznych autorov, z ktorých väčšina sa nikdy nestretla. Medzi týmito autormi boli významné a vzdelané osoby (napr. kráľ alebo lekár), ale aj obyčajné, bezvýznamné a nevzdelané osoby (napr. rybár alebo výberca daní). Napriek všetkým týmto rozdielom prináša a rozvíja pozoruhodne jednotné posolstvo. To samo osebe naznačuje, že nad všetkými týmito chybujúcimi ľuďmi musel byť "Niekto", kto celé posolstvo systematicky rozvíjal.

• Po stáročia sa ľudia snažili zničiť Bibliu a kresťanstvo. V istom historickom období bolo čítanie Biblie nezákonné a jej vlastníctvo sa trestalo smrťou. Keď však žiaden despotický vládca ani panovník nemohol fyzicky Bibliu zničiť, nastúpilo osvietenstvo a vedecká kritika. Tá v posledných storočiach intenzívne útočila na biblické výroky a tvrdila, že je nedôveryhodná, obsahuje rozprávky, povery atď. Nikomu sa však nepodarilo zničiť jej autoritu bez akýchkoľvek pochybností (hoci mnohí by so mnou nesúhlasili). Svetové ríše zanikli, utláčatelia zahynuli, kritikov stále viac umlčujú nové archeologické objavy, ale Biblia pretrváva.

• Obsahuje stovky pozoruhodne splnených proroctiev, ktoré boli napísané preukázateľne mnoho storočí predtým, ako sa naplnili.

• Je to zďaleka najlepšie zdokumentovaná a najspoľahlivejšia historická literatúra všetkých čias. Moderná textová kritika a archeológia čoraz viac potvrdzujú pravdivosť a historickú presnosť biblických textov.

• Slová Biblie "hovoria" do životov miliónov ľudí a mnohým jej posolstvo zázračne zmenilo život. Iným nezanedbateľným faktorom je vplyv Biblie na celé národy. Biblia priniesla hodnoty, ako je dôstojnosť človeka, ochrana života, dôstojnosť ženy, súkromné vlastníctvo, základ západného práva a pod. Všetci vieme, aké sú rozdiely medzi krajinami, ktoré sa vyvíjali pod vplyvom kresťanstva, a krajinami, ktoré boli pod vplyvom východných náboženstiev či islamu.

• Hoci jej primárnym cieľom nie je sprostredkovať vedecké poznatky, aj v tejto oblasti je nadčasová a obsahuje niektoré pravdy, ktoré v tom čase neboli známe a objavila ich až moderná veda.

• Biblia nesie významné posolstvo o tom, kto sme, kam smerujeme a ako sa skončia naše dejiny.

• Správy o zázrakoch a iných divoch nenesú mýtický charakter ako pri mnohých iných knihách. Naopak, mnohé z rozprávaní obsahujú aj veľa nepríjemných informácií, ktorými by autori so zámerom klamať skôr uškodili sami sebe, než by podporili šírenie svojho posolstva. To všetko prispieva k dôveryhodnosti písaného textu.

Mohli by sme dlho písať na podporu jedinečnosti Biblie. Koniec koncov, na túto tému existuje množstvo odbornej literatúry. Túto časť chcem uzavrieť slovami Williama F. Albrighta (PhDr., Litt. D., D.H.L., Th.D. LL.D.), jednej z najväčších autorít všetkých čias v oblasti orientalistiky, svojho času prezidenta Medzinárodnej organizácie starozákonníkov, riaditeľa Americkej školy orientálneho výskumu v Jeruzaleme, autora viac ako 800 publikácií o archeológii a biblickom a orientálnom výskume. O Biblii napísal toto:

"Čitateľ si môže byť istý, že v Biblii sa nenašlo nič, čo by podkopávalo rozumnú vieru, a nič, čo by vyvracalo jedinú teologickú doktrínu... Už sa nemusíme starať o to, ako 'zosúladiť' náboženstvo a vedu alebo 'dokázať' Bibliu." [25]

3) Posolstvo kresťanstva

Na úvod tejto argumentácie by som rád zdôraznil, že pravé kresťanstvo nie je v podstate náboženstvo, ale vzťah so živým Bohom. Náboženstvo možno vo všeobecnosti definovať ako súbor pravidiel a príkazov, ako sa dostať k Bohu a ako sa mu páčiť. Kresťanstvo je však jediné, ktoré ide opačným smerom. Boh kresťanstva má tieto vlastnosti, ktoré sa ťažko hľadajú v "konkurenčných" systémoch viery:

• Len v kresťanstve sa Boh najprv skláňa pred padlým a protestujúcim človekom a ponúka mu svoju priazeň a prítomnosť. Človek nemôže prísť k Bohu sám, preto mu Boh vychádza v ústrety a ponúka mu milosť a odpustenie.

• Kresťanstvo je jediné náboženstvo, ktorého úspech sa posudzuje podľa toho, ako sa správa k iným ľuďom. Nie počtom skutkov alebo modlitieb, ale láskou k druhým.

• Bohu na nás záleží a miluje nás.

• Vie, aké je to byť človekom, rozumie nám. V Ježišovi Kristovi sa ponížil a znížil sa na našu úroveň.

• Bol ochotný trpieť namiesto nás a byť odsúdený za to, čo sme urobili my, nie za to, čo urobil on.

• Môžeme ho osobne poznať a nadviazať s ním vzťah, ktorý sám Boh opisuje ako vzťah milujúceho Otca k svojim deťom.

• On má pod kontrolou všetko – každý atóm vo vesmíre, vrátane ľudských dejín. Nikto s Ním nemôže manipulovať, nezrúti sa pod prívalmi emócií, je stabilný a stály.

• Kresťanstvo dáva zmysluplnú a konzistentnú odpoveď na to, kto sme, prečo sme tu a kam smerujeme.

• Kresťanstvo dáva zmysel utrpeniu a bolesti (na rozdiel od niektorých, ktorí napríklad minimalizujú alebo dokonca popierajú utrpenie ako ilúziu).

• Kresťanské morálne zákony a zásady (odpustenie, láska, rešpektovanie slobody druhých, úcta k životu atď.) sú plne v súlade so svedomím človeka.

• Kresťanstvo prináša prvok rovnosti všetkých ľudí pred Bohom a odstraňuje akékoľvek "kastovníctvo" alebo sociálne rozdelenie. Všetci sme si pred Bohom rovní – aj smetiar, aj kráľ.

• Kresťanstvo identifikuje skazenosť ľudského srdca ako hlavnú príčinu všetkých problémov ľudstva.

• Pravdivé (nie falošné!) posolstvo kresťanstva mení svet k lepšiemu. Šíri lásku, odpustenie, súcit, pomáha chudobným, dáva dôstojnosť prehliadaným.

4) Boh premieňa životy svojich detí

Ak by ste v dejinách sledovali Božie pôsobenie na pravých veriacich, našli by ste úžasné premeny osobností, charakterov, zázračné divy a zmenené srdcia Ježišových nasledovníkov. Napríklad:

• Ježiš premieňa sebecké, nenávistné, neodpúšťajúce, bezuzdné a skazené bytosti na ľudí, ktorí milujú druhých, majú s nimi súcit, sú milosrdní a ochotní obetovať sa pre druhých. Existuje nespočetné množstvo osobných svedectiev, keď rôzne skazení ľudia, ktorí nenávideli seba a iných alebo iným spôsobom ubližovali druhým, boli zasiahnutí Božou mocou a láskou, a pod ťarchou tohto poznania sa celá ich osobnosť od základu premenila.

• Ježiš uzdravuje chorých. Existuje nespočetné množstvo svedectiev o nadprirodzenom uzdravení v mene Ježiša Krista. Boh uzdravuje zo všetkých druhov chorôb – od alergií, ochrnutia, slepoty, hluchoty, obličkových kameňov, neplodnosti až po rakovinu.

• Ježiš oslobodzuje spútaných. Existuje nespočetné množstvo tých, ktorých Ježiš oslobodil od rôznych závislostí. V mnohých prípadoch takmer okamžite oslobodil mnohých ťažkých narkomanov, závislých od alkoholu, cigariet, pornografie a mnohých iných pút. Oslobodzuje aj od strachu a démonických pút.

• Ježiš dáva silu "ísť proti prúdu" alebo dokonca zomrieť za jeho pravdu (samotné začiatky kresťanstva sa vyznačovali bestiálnym prenasledovaním, pri ktorom boli Ježišovi nasledovníci nemilosrdne a často strašne masakrovaní. To im však nezabránilo stáť na pravde, ktorú spoznali. Podobne aj dnes sú tisíce kresťanov zabíjané a mučené pre svoju vieru). Najlepším príkladom je beštiálne besnenie takzvaného Islamského štátu.

• Ježiš prináša pokoj tam, kde je chaos, nepokoj a spor.

• Ježiš prináša nádej tam, kde panuje beznádej.

• Ježiš dáva zmysel života tým, ktorým chýba a ktorí často uvažujú o samovražde.

V podobných príkladoch môžeme pokračovať. Ak porovnáme uvedené závery s konkurenčnými systémami viery, ťažko by sme našli taký, ktorý "funguje" a prináša človeku to, čo Ježiš. Iste, aj satan môže prostredníctvom mnohých filozofií robiť nadprirodzené zázraky (napr. uzdravenie). Rovnako aj niektoré pokojné náboženstvá môžu priniesť veľa dobrého alebo určité pravdivé učenie (napr. o láske a pod.).

Lož sa však stáva tým nebezpečnejšou, čím ťažšie je ju rozpoznať! Kvapka jedu v sude s čistou vodou je oveľa škodlivejšia ako fľaša s nápisom "jed". Je to jednoducho preto, že sa maskuje ako pravda a nedá sa ľahko identifikovať ako lož. Preto nechcem tvrdiť, že nikto okrem kresťanov nevlastní bohumilé prvky alebo časti poznania. Ale bez vzťahu s Bohom a kontextu jeho vôle je aj polopravda neúplná, nedostatočná a v konečnom dôsledku márna.

Na záver chcem povedať, že uvedené tvrdenia nie sú bezpodmienečným prísľubom pre veriacich. Boh mnohé uzdraví, ale mnohé z rôznych dôvodov nie. Z niektorých závislostí nás vyslobodí okamžite, zatiaľ čo s inými musíme bojovať dlhší čas – čo nás môže mnohému naučiť (vytrvalosti, závislosti na Bohu atď.).

5) Ostatné – uistenie Božieho Ducha

Tento bod je pre človeka, ktorý sa stretáva s Bohom, azda najdôležitejší. Predtým som sa snažil preštudovať mnohé argumenty a dôkazy na podporu kresťanstva a existencie Boha, aby som uveril. Avšak po tom, čo sa mi Pán Ježiš dal spoznať nadprirodzeným spôsobom, už nepotrebujem žiadne z týchto dôkazov ani racionálnych argumentov (akokoľvek môžu povzbudiť moju vieru). Moja viera je založená skôr na Božom dotyku, Božom vzťahu a Jeho uistení. Som si však plne vedomý toho, že ide o čisto subjektívnu záležitosť, ktorá sa nedá nijako odovzdať ani "dokázať".

Boh pôsobí v ľuďoch okrem iného aj prostredníctvom svojho Ducha Svätého. Prostredníctvom neho nás vedie, dáva nám pochopiť rôzne veci, "otvára" naše chápanie Biblie, usvedčuje nás z vecí, ktoré sa mu nepáčia, ale tiež nás uisťuje, že Boh je a že mu patríme. Človek, ktorý uverí v Pána Ježiša Krista a úplne sa mu odovzdá, je podľa biblickej terminológie "znovuzrodený" v duchovnom zmysle. Potom mu Boh dáva svojho Ducha Svätého, ktorý v tomto človeku prebýva a začína v ňom formovať novú bytosť, ktorá sa viac podobá Božej dokonalosti (v praxi to znamená, že nám dáva silu a túžbu milovať a poslúchať Boha, usvedčuje nás z našich hriechov, povzbudzuje nás, premieňa náš charakter, zmýšľanie atď.). Ak teda človek patrí Bohu, potom mu Boží Duch zvláštnym a neopísateľným spôsobom dáva poznať, že Boh existuje a že Ježiš je jediná Pravda a cesta k večnému životu.

Som si plne vedomý toho, že subjektívne zážitky, extatické stavy a pocity, stavy vnútornej harmónie atď. zažívajú aj ľudia z iných náboženstiev. Rovnako môžu tvrdiť, že sú absolútne presvedčení o tom, že majú pravdu a "niečo vo vnútri" im to hovorí. Z argumentačného hľadiska je to slovo proti slovu. Napriek tomu považujem za potrebné túto oblasť spomenúť. Ak máte pochybnosti, skúste si položiť nasledujúcu otázku – čo by ste očakávali, keby existoval živý Boh, ktorý by mal záujem o vzťah s vami? Očakávali by ste, že vám nejakým spôsobom odpovie a uistí vás o správnej ceste, alebo by ste nič také neočakávali? Preto skúmajte... Ak existuje všemohúci Boh, určite má aj moc dať vám jasné uistenie, že ste tam, kde máte byť...

Otázka dokazovania pravdy kresťanstva je veľmi dôležitá. Preto absolútne nie je v mojich silách ju tu podrobne rozoberať ani uvádzať rozsiahlejšie argumenty. Cieľom tejto odpovede bolo poukázať na výnimočné prvky, ktorými kresťanstvo disponuje. Teraz je na vás, aby ste ich podrobili ďalšiemu skúmaniu a porovnaniu s inými vierovyznaniami. Chcem tiež znovu zdôrazniť, že žiadne argumenty nemôžu nikomu otvoriť "vnútorný zrak". Jedine Boh nám môže dať poznať, kto v skutočnosti je a v čom spočíva Pravda.

Dovoľte mi ešte jednu poznámku k tejto téme. Jedným z argumentov pre vytváranie a udržiavanie falošnej tolerancie je, že akákoľvek náboženská výlučnosť vedie k nenávisti a násiliu. Ja si však dovolím tvrdiť, že skutočná kresťanská výlučnosť k ničomu takému nevedie. Iste, väčšina z nás vie, čo mnohí ľudia urobili v mene kresťanstva, a bude sa o tom hovoriť v iných otázkach, ale pokiaľ človek nasleduje Boha podľa jeho vôle, k žiadnej nenávisti ani násiliu z jeho strany nedôjde. Ježiš nám prikazuje, aby sme milovali aj svojich nepriateľov. Ale človek s iným názorom nie je naším nepriateľom – o to viac ho máme milovať! A máme sa cítiť povýšení alebo pyšní, že poznáme pravdu o Pánovi Ježišovi a väčšina ľudí nie? Vôbec nie! Nie je to naša zásluha. Je to len Božia milosť, že nám otvoril oči... Nikto z nás nie je lepší ako nejaký ateista alebo napríklad moslim. My však trváme na Ježišovej výnimočnosti a jedinečnosti.

Záverečné zhrnutie

Kresťanstvo je jedinečné z mnohých rôznych dôvodov. Svoj nárok na pravdu zakladá predovšetkým na identite Ježiša Krista a vierohodnosti Biblie. Hoci viera je zo samotnej logiky tohto pojmu vecou presvedčenia a dôvery, Boh nám zanechal dostatok racionálnych dôkazov, aby ho úprimne hľadajúci ľudia mohli "vystopovať" a nájsť.