8. otázka - Existuje posmrtný život?

Bojíte sa smrti? Som si istý, že väčšina z vás áno. Niektorí dokonca tak veľmi, že keď sa táto téma objaví, inštinktívne pred ňou utekáte. Niet divu - je to prirodzené. Neistota z toho, čo sa so mnou stane?

Keď som sa pozeral na výsledky prieskumu, ktorý som pred časom robil medzi širokou verejnosťou, otázka existencie posmrtného života bola veľmi zastúpená. Ba čo viac, bola to jedna z najčastejších otázok, ktoré by ľudia položili Bohu, keby ho stretli.

Začnem jednoduchou odpoveďou – áno, podľa Biblie posmrtný život existuje. Ba čo viac, vzkriesenie a večný život s Bohom, ktorý nás stvoril, je ústrednom témou a jadrom kresťanskej nádeje.

V otázke o zmysle života sme si povedali, že ním je podľa kresťanov vzťah so živým Bohom. Povedali sme si tiež, že Boh vložil do človeka, obrazne povedané, "prázdne miesto". Možno ho vyjadriť aj týmito Biblickými slovami:

"Všetko krásne urobil vo svojom čase, aj večnosť im dal do mysle, ale dielo, ktoré Boh koná, človek od začiatku až do konca nevystihne."(Kazateľ 3,11)

Možno preto toľko ľudí zaujíma, čo bude po smrti. Máme túto túžbu zakódovanú hlboko vo vnútri našej bytosti. Naša myseľ sa prirodzene búri proti predstave, že všetko raz skončí a nič nemá zmysel. Že žiadny dobrý skutok, žiadna snaha, žiadna sláva, jednoducho absolútne nič nemá zmysel a všetko raz skončí v zabudnutie a ničote. Mnohí ateisti a skeptici si toto vnútorné "nastavenie" dobre uvedomujú. Často ho však pripisujú akémusi evolučnému motivačnému motoru, ktorý nás udržiava v pohybe vpred, aby sme sa nezbláznili a nevymreli. Nuž, je len na vás, akú interpretáciu tohto vnútorného hlasu si vyberiete a ku ktorej sa prikloníte. Ja verím, že toto vedomie nie je výsledkom nižších pudov, zaostalosti alebo nevedomosti. Verím, že toto vedomie máme jednoducho preto, lebo ľudský život sa smrťou nekončí. Z tohto dôvodu je logické a vlastne nevyhnutné, aby sme túto realitu vnímali určitým spôsobom. Boh túži po vzťahu s človekom. Aká by však bola logika, keby tento vzťah trval len niekoľko rokov pozemského života a potom by nás Boh "vymazal", "zrušil"? Čo by to bolo za lásku? Preto verím, že tento vzťah presahuje pozemský život - do večnosti.V súvislosti s touto otázkou vyvstávajú prirodzene ďalšie otázniky, ktoré nás zaujímajú a priťahujú. Uvediem aspoň niektoré z nich:

V akej podobe budeme existovať?

Niektorí ľudia v dôsledku prívalu východnej filozofie veria (a je ich čoraz viac), že ľudský život je obyčajný kolobeh miliónov životov v rôznych formách. Zomriete a narodíte sa napríklad ako iný tvor, možno na inom mieste galaxie. Táto teória sa nazýva reinkarnácia a bude o nej podrobnejšie pojednané v otázke č. 45. Kresťanská zvesť však ukazuje na iný údel. Potom, čo Boh ukončí beh ľudských dejín, dôjde na vzkriesenie tiel. Ježiš to vyjadril takto:

"Nečudujte sa, že prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život, kým tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie." (Ján 5,28-29)

Ľudia dostanú nové telá, ktoré budú mať inú kvalitu. Budú nepominuteľné a budú mať vlastnosti, ktoré dnes nepoznáme. Bez vád, deformácií, chorôb, nebudú už starnúť. O mnoho viac informácií však nemáme, preto tu nechcem špekulovať nad detailmi. Nie je totiž ani tak dôležité, ako to všetko bude vyzerať. Dôležitejšie je zamyslieť sa nad tým, kde skončím ja, ak dnes zomriem.

Čo ale tí, ktorí zomreli a umierajú teraz? Teda skôr, ako dôjde ku konečnému súdu a ukončenie ľudských dejín, ako ich poznáme? Niektorí kresťania (menšina) veria, že po smrti človek tzv. "spí" v nevedomí a čaká na ono vzkriesenie. Ja však zastávam väčšinový názor, že človek hneď po smrti opúšťa svoju fyzickú schránku (telo) a existuje len v podobe duchovnej bytosti. Tento názor podporujú rôzne biblické pasáže aj skúsenosti miliónov ľudí, ktorí prešli tzv. zážitkom blízkej smrti (NDE). Pri skúmaní NDE by sme však mali byť veľmi opatrní. V samostatnej otázke č. 97 sa budem tomuto fenoménu venovať obšírnejšie a vysvetlím, prečo si to myslím.

Ako bude posmrtný život vyzerať? Aké bude nebo?

Odpoveď na túto otázku bude čiastočne závisieť od toho, čo si vyberiete. Boh nás stvoril, aby sme žili s ním. Človek sa však rozhodol ísť svojou vlastnou cestou - bez Boha. Z tohto dôvodu má rozhodnutie človeka presah do večnosti. Nechcete Boha? O.K. Boh však toto rozhodnutie vezme vážne a ty môžeš žiť svoj posmrtný život bez neho. Ale to bude pravdepodobne to najsmutnejšie, čo sa človeku môže stať. Peklu sa budeme venovať na inom mieste, ale teraz niekoľko slov o večnom živote v Božej prítomnosti.

Tí, ktorí spoznali Boha osobne a zakúsili aspoň zlomok Jeho prítomnosti, lásky a naplnenia, tí veľmi dobre vedia, že neprerušovaná a ničím nerušená blízkosť svätého Boha musí byť to najúžasnejšie, čo možno zakúsiť. Avšak – podrobností vieme iba veľmi málo. Všetky obrazy alebo snahy o opis neba či pekla pramenia skôr z ľudskej fantázie než z opisu, ktorý nám zanechal sám Boh. Rozhodol sa, že nám neposkytne vyčerpávajúce informácie o tom, ako to všetko po našej smrti bude vyzerať. S najväčšou pravdepodobnosťou by sme to ani nemohli pochopiť. Aj tak mal Ježiš mnohokrát problém, aby ľudia pochopili jednoduché duchovné skutočnosti, ktoré sa snažil vysvetliť pomocou nám známych jazykových prostriedkov. Nepoznáme teda detaily, verím však, že sa máme na čo tešiť. Apoštol Pavol k tomu napísal toto:

"Ale ako je napísané:Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo a čo ani do ľudského srdca nevstúpilo, to pripravil Boh tým, čo ho milujú." (Prvý Korinťanom 2,9)

Nebudeme sa nudiť, keď budeme žiť večne?

Prekvapuje ma, koľkých ľudí táto otázka naozaj trápi. Predpokladám, že tí, ktorí kladú túto otázku, vychádzajú len z vlastnej skúsenosti. Všetci to poznáme - stačí nás na týždeň vysadiť na pekné, tiché miesto. No po pár dňoch začneme reptať, že nás to nebaví, a po čase nás to začne nudiť a zatúžime po zmene. Som však presvedčený, že tieto skúsenosti a tieto normy nemôžeme aplikovať na naše spoločenstvo so všeobjímajúcim Bohom, ktorý nielenže dokáže uspokojiť všetky naše potreby, ale je absolútne a nekonečne milujúci. Takto človek zažije veci, ktoré sa považujú za najslávnejšie, najfantastickejšie a najúžasnejšie. Takže si myslím, že nie - tí, ktorí sú s Bohom, sa určite nebudú nudiť.

Je možné kontaktovať našich mŕtvych blízkych?

Táto otázka veľmi úprimne zaujíma nespočetné množstvo ľudí, ktorí stratili svojich blízkych. Dôkazom sú okrem iného státisíce ľudí, ktorí vyhľadávajú rôzne média, veštcov a veštiarne, aby snáď dostali aspoň krátky odkaz od svojich zosnulých blízkych. Biblia však pred kontaktom s duchovným svetom veľmi dôrazne varuje a túto činnosť zakazuje! Dôvody tohto tvrdenia uvedieme v samostatnej otázke 91.

Ako môžem veriť, že nejaký posmrtný život vôbec existuje?

Dobrá otázka. Napadá ma niekoľko možností, čo robiť. Najjednoduchšie a najpohodlnejšie je asi počkať. Počkať, až zomriete, a sledovať, čo sa bude diať. V lepším prípade sa nič nestane, pretože jednoducho nebudete existovať a vaše vedomie zanikne. V tom horšom prípade zistíte, že vaše vedomie nezaniklo, ale stanulo pred všemohúcim Bohom, s ktorým ste sa odmietli zmieriť a hľadať Ho. Vážený čitatelia, ponúka sa tu otázka - máš čo stratiť, keď sa zastavíš a začneš Boha hľadať už teraz?

To je ďalšia z ciest, ktorou sa môžete uberať. Hľadať indície a argumenty pre existenciu Boha. Z Jeho existencie potom možno celkom ľahko vyvodiť skutočnosť, že náš život bude po smrti pokračovať (najmä, ak On sám toto zasľubuje). Otázka večnosti ľudské existencie je teda jedna z najdôležitejších, ktorú by sme sa mali zaoberať. Hľadanie odpovede neodkladajte! Nikdy neviete, kedy sa brána večnosti otvorí práve pre vás…

Polemiku chcem zakončiť výroky Ježiša Krista, ústrednej postavy kresťanskej viery:

"Amen, amen, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života." (Ján 5,24)

Záverečné zhrnutie

Populárne tvrdenie "žijeme len raz" je z pohľadu večnosti chybné. Áno, žime len raz v tomto fyzickom tele. Po našej smrti však budeme vzkriesení a naša existencia bude pokračovať. Jedni budú vzkriesení k životu v božej prítomnosti, druhí k večnému zániku a oddeleniu od Boha.