2. otázka – Ak je Boh, prečo o sebe nedáva vedieť?
Toto je veľmi logická a zaujímavá otázka, ktorá sa prirodzene vynára každému, kto začína vážne premýšľať o existencii Boha. Ak skutočne existuje Boh, ktorý sa o nás zaujíma (ako sa tvrdí v Biblii), prečo sa často zdá, akoby sa skrýval? Prečo nenapíše na oblohu "existujem" alebo "tu som, verte vo mňa!"? Bolo by to fajn, že? Konečne by sme mali jasno a veriaci by sa nemuseli stále dookola hádať s neveriacimi. Avšak, má to jeden veľký háčik. Poďme sa do tejto situácie vžiť a predstaviť si, že sa stane realitou.
Predstavte si, že ste priemerný občan a voláte sa Ján. Kráčate po ulici a zrazu vidíte nápis na oblohe: "Hej, existujem, ver vo mňa!" Ako by ste reagovali? Ak odhliadneme od faktu, že podľa mňa by väčšina ľudí tento jav vysvetľovala akýmkoľvek iným spôsobom (od halucinácií po tajné zbrane cirkvi či teórie o návštevníkoch z vesmíru), tento jav by sa rozchádzal s Božím plánom a jeho prirodzenosťou. Pokúsim sa vysvetliť na reálnom príklade, prečo si to myslím.
Predpokladám, že väčšina z vás niekoho miluje a chová k danej osobe sympatie. Rovnako predpokladám, že túžite byť milovaní. Možno si to ani neuvedomujete, ale každý človek túži po tom, aby bol prijímaný a milovaný taký, aký je, a aby žil naplnený vzťah s druhými ľuďmi.
Vžite sa teraz do nasledujúcej situácie: Veľmi milujete osobu XY. Z hĺbky srdca túžite po tom, aby vás táto osoba tiež milovala a prejavovala vám úprimnú náklonnosť, sympatie a lásku. Myslíte si, že to všetko získate tým, že za ňou prídete a budete ju k tomu nútiť alebo vydierať? A čo ak budete mať nad touto osobou moc? Budete mať napríklad kontrolu nad jej kariérou, živobytím alebo životom? Pomôže vám vyhrážanie sa (či už priamo alebo nepriamo)? Budete vnútorne uspokojení z takejto vynútenej "lásky"?
Nie – nebude to žiadna láska. Bude to fraška a pretvárka, len nie to, po čom v hĺbke srdca túžite. Tá osoba jednoducho ustúpi tlaku, čím si paradoxne uzavriete cestu k jej úprimnej láske. Boh je ten, kto má nad nami moc a je tiež ten, kto nás bude raz súdiť. Jeho priame zjavenie by mohlo byť v mnohých prípadoch paradoxne nátlakom.
Boh totiž túži po láskyplnom vzájomnom vzťahu s človekom, ktorého stvoril. Miluje nás a túži, aby sme jeho lásku opätovali. Aby sme do jeho rúk vložili celý svoj život. Každý problém, každú radosť, každú starosť. Všetky naše nádeje i každé naše sklamanie. Nie len raz za čas zájsť do kostola alebo si večer stereotypne odriekať naučené modlitby. Chce vzťah na základe nášho slobodného rozhodnutia. Túži tiež po našej viere. Nielen v zmysle "veriť v Boha", ale predovšetkým "veriť Bohu", dôverovať mu aj vtedy, keď okolnosti nasvedčujú opaku alebo to nie je v dnešnej spoločnosti "in". Myslíte si, že by Boh toto všetko dosiahol, keby o sebe dal nezpochybniteľne vedieť? Ľudovo povedané, keby si na seba nechal spraviť reklamu?
Myslím si, že nie! Akonáhle by ste zistili, že existuje Boh, ktorý súdi akúkoľvek nespravodlivosť, veľmi rýchlo by ste si spočítali, že máte problém a ak nechcete skončiť po smrti (ba i počas života) veľmi zle, budete musieť Boha ctiť, rešpektovať a poslúchať. Bola by to však láska? Samozrejme, že nie! Naša možnosť slobodne sa rozhodnúť Boha hľadať a prijať alebo ho odmietnuť by bola znásilnená. V skutočnosti by sme boli degradovaní na obyčajných robotov. Vďaka Bohu, že on taký nie je! Dáva nám slobodu. Slobodu v tom, ísť si svojou cestou bez neho alebo žiť život vo vzťahu s ním. Nenúti nás a rešpektuje naše rozhodnutie.
Slobodná vôľa je tu veľmi kľúčovým pojmom. Hoci je význam slova "milovať niekoho" v dnešnej dobe silne deformovaný, v skutočnosti je to slobodné rozhodnutie bezpodmienečne milovať druhú osobu a prijať ju takú, aká je. Drahý čitateľ, Boh takto miluje a prijíma aj teba! Keby ťa presvedčil akýmkoľvek nezpochybniteľným zázrakom o svojej existencii, prišiel by o možnosť, že ho budeš hľadať a bez nátlaku sa pre neho rozhodneš. Lásku a dôveru možno prijať alebo darovať len dobrovoľne! Verím, že nám všetkým dáva dostatok dôkazov a znamení, aby sme nemuseli veriť úplne slepo, ale zároveň nie toľko, aby tým obmedzil našu slobodnú vôľu.
Chceme znamenie? Niektorí ho už dostali...
Tí, ktorí žiadajú nesporné znamenia a Božie vedenie, túžia po niečom, čo sa už mnohým dostalo, a predsa to neviedlo k poslušnosti a láske k Bohu. Biblia obsahuje mnoho príkladov. Najviditeľnejším je Božie jednanie s ľudom, ktorý si v dávnych dobách vyvolil – s Hebrejmi. Vyviedol ich z Egypta, kde boli ako otroci neľudsky utláčaní a ich deti vraždené. Pri tomto exode sa prejavil mnohými bezprecedentnými zázrakmi. Potom, keď ich viedol po púšti, im rôznymi spôsobmi manifestoval svoju slávu, moc a svätosť. Všetci nad akúkoľvek pochybnosť vedeli – áno, toto je Boh a jedná s nami. A aký to malo efekt? Čo myslíte? Začali Boha poslúchať a milovať?
Naopak – mali z neho hrôzu! Báli sa a pri prvých príležitostiach ho zradili, reptali proti nemu a podobne. Keď im potom Boh dal záväzné nariadenia a súbor pravidiel pre ich život, mohli si povedať: "Hurá, nemusím sa trápiť s tým, čo po mne Boh chce… poznáme jeho vôľu." (Toto je často aj naša túžba). Kde to ale všetko viedlo? Žiaľ, k láske k Bohu nie. Židovský národ stále a opakovane zlyhával a od Boha sa odvracal. Skúsme sa preto vžiť do Božej situácie. Chcel lásku, dal zreteľné znamenia, aby nikto nemohol pochybovať a bol svojmu ľudu veľmi blízko. Napriek tomu táto blízkosť a otvorená komunikácia viedla paradoxne k opaku.
Týmto všetkým v žiadnom prípade netvrdím, že sa Boh nemôže v jednotlivých prípadoch nadprirodzene prejaviť. Môže – a často to aj robí. Koná tak veľmi často u tých, ktorí ho úprimne hľadajú alebo už vo vzťahu s ním sú.
Záverečné zhrnutie
Skutočnosť, že sa Boh neprezentuje viditeľným spôsobom, vytvára podmienky pre stav, keď sa môže človek slobodne rozhodovať, akým smerom bude svoj život smerovať, bez toho, aby bol nátlakom donútený Boha poslúchať. Boh sa však neschováva a dáva každému hľadajúcemu dostatok dôkazov k tomu, aby mohol poznať a pochopiť, že existuje.