9. otázka – Prečo veriť v Boha a brzdiť tým pokrok spoločnosti? To chcete, aby sme liezli späť nastromy?

V našej spoločnosti stále koluje úplne mylný názor, že viera ako taká podporuje spoločenský prepad, spiatočníctvo a brzdí vedecký pokrok. Áno, uznávam, že niektorí veriaci môžu týmto dojmom pôsobiť. Nič to však nemení na tom, že je tento argument úplne mylný (aspoň, čo sa kresťanstva týka). V sekcii otázok s tematikou veda a viera ukazujem, že kresťanstvo nie je s rozumom v rozpore. Paradoxne je to v mnohých ohľadoch práve naopak – súčasná veda vďačí svojej existencii do značnej miery miery práve kresťanstvu (pozri otázku č. 55)! Skrátka – človek nemosí odhodiť logické uvažovanie, rozum ani potláčať svoje IQ, aby mohol v Boha veriť. Túto skutočnosť potvrdzuje čoraz väčší počet učencov a vysoko vzdelaných ľudí, ktorí sa hlásia a hlásili ku kresťanstvu počas celých dejín! Osobne som poznal desiatky vysoko vzdelaných kresťanov. Od pedagógov, lekárov, psychológov, inžinierov až po profesora jadrovej fyziky. Milý čitateľ, myslíš si, že aj títo ľudia brzdia pokrok našej spoločnosti?

Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam je pravda, že v kresťanskej viere platia aj tieto základné výroky o viere, ktoré nemajú práve vedecký (experimentálny) charakter:

"Viera je podstatou toho, v čo dúfame, a zdôvodnením toho, čo nevidíme, lebo pre ňu získali predkovia dobré svedectvo." (Hebrejom 11,1-2)

A tiež:

"Bez viery však nie je možné zapáčiť sa Bohu. Veď kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a že odmeňuje tých, čo ho hľadajú." ( Hebrejom 11,6)

Toto je úplne pravdivé. Človek musí veriť a v mnohých veciach sa spoliehať na Boha. A to mnohokrát aj v prípadoch, keď okolnosti nie sú našej veci úplne naklonené. V tomto zmysle sa pravá Biblická viera môže zdať skutočne iracionálna a slepá. Nesmieme avšak zabudnúť na skutočnosť, že k tomu, aby sme sa rozhodli do tohto typu viery (dôvery) vstúpiť, máme k dispozícii veľké množstvo podporných dôkazov, argumentov a indícií, ktoré ukazujú, že:


  1. Boh existuje.

  2. Ježiš Kristus skutočne žil a bol vzkriesený z mŕtvych.

  3. Biblii môžeme dôverovať.

= Dôvera Bohu, ktorú opisuje Biblia, je racionálne oprávnená.

Obhajobou týchto tvrdení sa budeme zaoberať neskôr. Tu by som ešte rád zdôraznil skutočnosť, že ona "slepá viera" v zmysle dôvery je našou každodennou skúsenosťou a nikto ju nepovažuje za niečo úsmevného alebo nenormálneho. A to vrátane tých ľudí, ktorí sa viere v Boha vysmievajú. Priemerný skeptik a zatvrdnutý ateista denne vyjadruje svoju dôveru a vieru v tisíce faktov. Či už je to fakt, že na jeho dom nespadne lietadlo, že jeho susedom nevybuchne plyn, že na neho nespadne strom, že jeho auto nevybuchne, že autobus bude jazdiť podľa cestovného poriadku atď. Stručne povedané - veľa zjavných vecí nekontroluje jednoducho preto, že to nie je v jeho moci. Takže všetci sme vo väčšine prípadov nastavení na režim "veriť, dôverovať". Pochybujem, že niekto overuje dráhy letov lietadiel, chodí každý deň kontrolovať susedov plynový sporák alebo kontroluje stav stromov v oblasti, kadiaľ chodí. Jednoducho len slepo veria, bez overovania.

" Ale to je predsa niečo úplne iného!"môže hocikto namietnuť. Moja odpoveď – áno aj nie. Osobné skúsenosti nespočetného množstva kresťanov ukazujú, že Boh je verný a myslí to s nami dobre. Tieto osobné skúsenosti, spolu s ostatnými racionálnymi argumentmi, dávajú kresťanom istotu, že ich viera stojí na stabilnom základe. Ale to isté nemôžem povedať o padajúcich lietadlách, plynových sporákoch pred výbuchom a mnohých ďalších veciach, kde si veľa vecí nemôžem overiť.

Alebo ešte iný príklad dôvery aplikovanej v našich každodenných životoch. Čo tak manželstvo alebo vzťah rodičov a detí? Ak máte deti alebo žijete v manželstve, určite viete, akú úprimnú radosť vám urobí, keď do vás váš manžel/ka alebo dieťa vloží úprimnú a slepú dôveru. Ako vás to hreje pri srdci, že vám niekto takto verí. Rovnako tak aj Bohu robí radosť, keď do Neho človek vloží svoju dôveru a nádej. Prečo by teda nemohol princíp dôvery (slepej viery) existovať a fungovať aj vo vzťahu človeka s Bohom? Prečo by človek, ktorý sa takto rozhodol Bohu dôverovať (napríklad aj na základe mnohých dôkazov Jeho existencie), mal brzdiť pokrok spoločnosti alebo "liezť späť na stromy"?

Čo je vlastne pokrok spoločnosti?

Vráťme sa ešte na chvíľu k tejto otázke. Je pravdou, že ako kresťan by som nepodporoval vedecké projekty typu "Ako všetko vzniklo?", "Kedy začali jaštericam rásť krídla?" a podobné, podľa môjho názoru nie veľmi zmysluplné projekty. V tomto ohľade by som "svetový pokrok" asi skutočne brzdil. Ja to však pokrokom rozhodne nenazývam. Skôr by som to označil za slepú uličku, ktorá ľudstvo stojí globálne nepredstaviteľné sumy peňazí (v prepočte tisíce miliárd) a rovnako nikam nevedie. Väčšina podobných projektov tohto typu nemá s vedou, ktorá prináša praktické a užitočné veci (počítač, auto, umelé srdce), nič spoločného. A môžeme to obrátiť úplne naopak – patríte medzi tých, ktorí hovoria: "Keby existoval Boh, nedopustil by hlad vo svete!"? Potom si skúste spočítať, koľko miliárd ľudí a koľko generácií chudobných po celom svete by sa kráľovsky nasýtilo za všetky tie peniaze, ktoré sa vyhadzujú na množstvo často nezmyselných, rádoby vedeckých alebo vojenských projektov. Žiadny hlad by nebol! Kto za to môže? Snáď Boh? Skúste o tom premýšľať. Nie, nechcem tu brojiť proti vede a vedeckému bádaniu. Viera v Boha by nemala byť brzdou pre vedecko-technologický pokrok spoločnosti a ani ním podľa môjho názoru nie je. Naopak, je pochopiteľné, prečo tieto slepé projekty existujú. Keď totiž spoločnosť založí svoje hodnoty na neexistencii Boha, musí logicky nasmerovať svoju energiu a zdroje do oblastí, ktoré podľa nej Boha nahrádzajú. Ak však Boh existuje, väčšina týchto snáh je len mrhaním životmi, časom a astronomickými finančnými prostriedkami, ktoré by sa dali využiť oveľa lepšie, inak a zmysluplnejšie.

Ale čo treba pokrok mravov? Pokrok myslenia? Nie je to niečo iné?

Niektorí ľudia sa domnievajú, že kresťanské cirkvi sú spiatočnícke a brzdia pokrok práve tým, že stále trvajú na určitých hodnotách, ktoré dnešná spoločnosť pokladá za prekonané. Príkladom môže byť prístup k predmanželskému sexu, homosexualite, potratom atď. Ak niekto kladie cirkev za brzdu pokroku v tomto zmysle, potom má pravdu. A vďaka Bohu za to. Osobne sa totiž domnievam (a verím, že mi dá aj hociktorý kovaný ateista za pravdu), že dnešná spoločnosť je (čo sa týka etiky a svojich hodnôt) v žalostnom stave a skôr degeneruje, než aby robila nejaké pokroky. Ide teda o to, ako definujeme pokrok spoločnosti. Viera v Boha nevylučuje angažovanosť vo vede ani nebráni novým objavom. Naopak, vnímam, že pomáha poháňať vedu dopredu. Na druhej strane viera v Boha chráni človeka pred etickou a morálnou skazou, s ktorou sa stretávame v spoločnosti a ktorá spôsobuje viac škody, než si dokážeme predstaviť.

Záverečné zhrnutie

Viera v Boha nie je v žiadnom prípade v rozpore s vedou poznanými skutočnosťami a nijako nebrzdí zmysluplný pokrok spoločnosti. V samostatnej sekcii otázok, ktoré sa týkajú vedy, bude na túto skutočnosť zreteľne poukázané.